Keď nie je už čo stratiť
Máte niekto takú skúsenosť, že ste akoby celý doterajší život, možno niekto časť svojho života, nežili svoj život? Rozumiem, stále je to Váš život, ale boli ste tak naprogramovaný výchovou, spoločnosťou, že ste sa akoby stále niečomu prispôsobovali. Snažím sa písať v skratke. Prišla som do obdobia svojho života, keď si to všetko začínam uvedomovať, Len nerozumiem, ako som mohla mať také klapky na očiach? Viac menej to bol strach z hodnotenia, odsúdenia a zavrhnutia, čo ma motivovalo stále niekomu/niečomu vyhovieť. Napasovať sa do nejakých merítok. Teraz som zaškatuľkovaná a aj napriek obrovskej snahe sa zapáčiť, nie práve tým napozitívnejším spôsobom. Napokon ma ľudia neberú už ani vážne, stala som sa labilnou, alebo tento typ svojej osobnosti rozvinula do plnosti. Keď sa tak nad tým zamyslím, už ani nemám, čo veľa stratiť. Rodinu? Celý život ma mali za nič a teraz by boli radi, keby mám našliapnuté na snubnú budúcnosť. No najskôr mi udupávali sebavedomie a to neprestáva zakaždým, keď ich navštívim. Poznámky na môj vzhľad, na moje ochorenia. Naposledy mi mama povedala, že môžem zabudnúť, že ja by som chcela mať vodičák. ,, To zabudni, to nie je pre Teba." Naštvalo ma to! Prečo nie? Priateľ, ktorý si ma neváži? Naozaj v podstate nemám, čo stratiťt, tým že sa začnem starať už len o seba, aj keď zatiaľ neviem ako by to malo vyzerať, pretože už mi nie je celkom jasné, čo ma teší a napĺňa. Prežili ste niekto niečo podobné? Keď ste si začali napokon určovať hranice, vymedzovať seba (ak Vám to výchova neposkytla v detstve - vymedziť sa ako plnohodnotná ľudská bytosť ), vyčítali Vám ľudia ako ste sa zmenili? Podarilo sa Vám nájsť seba - spokojnosť, pokoj, zmysel? Je to vôbec možné?Krásny deň prajem ešte každému.
Ano, i ked ja som mala pri sebe svojho priatela (aktualne uz manzela), ktory ma podporil v mojich rozhodnutiach. U mna to boli toxicki rodicia a toxicka manipulativna partia "kamaratiek", ktora ma sprevadzala od ZS az po SS. V 18-tich po maturitach a ukonceni SS som bola v takom stadiu, ze som zacala mavat uz panicke ataky. Vsade som kazdemu chcela vyhoviet rodine aj kamaratkam a pritom som nikdy nebola dost dobra, stale som sa iba prisposobovala a nebola sama sebou, aby som im ulahodila. Zacala som externe VS popri praci a v tej praci som si uvedomila, ze musim zacat odznova, uz podla seba a nikomu sa neprisposobovat a snazit ulahodit. Nechala som vysku, aj napriek tomu, ze to moji rodicia razne odmietali, sekla uplne zo dna na den kamaratky a tedajsiu partiu, sustredila na karieru a do cca. dvoch rokov som sa odstahovala od rodicov do ineho mesta spolu s priatelom. Bolo to moje najlepsie rozhodnutie a obdobie po povazujem za svoje asi najkrajsie a najlepsie v zivote. Samostatnost, byvanie s priatelom, nova praca, nova skvela partia kamaratov a kolegov. Mala som o dost viacej sebavedomia, karierne som stale iba rastla a s partnerom sme si vybudovali vsetko po com sme vzdy tuzili.
Nesmies sa bat radikalnej zmeny! Vystup zo svojej komfortnej zony, bud sebecka a mysli na seba a tvoju dusevnu a fyzicku pohodu. Zo zaciatku to bude strasidelne, ale casom sa ti extremne ulavi. Drzim palce a prajem vela sil!
každý deň v podstate tá istá téma? Je dobre, že si uvedomuješ, že niečo v tvojom živote nie je v poriadku, tieto slohové práce možno brať ako dobrú terapiu, ak to zo seba dostať. Ale už sa treba posunúť o niečo ďalej. Hodnotných odpovedí si každý deň dostala dosť, tak už zaháj nejakú aktivitu, "vypísanie sa" je málo
Ja som to síce necitila až tak kriticky, tak ale povedzme si úprimne, na kom vychova z 80-90. rokov nezachala nejakú traumu. Az ked som otehotnela, tak som začala riešiť vychovy, psychologiu a zamyslat sa sama nad sebou. A časom som veľa vecí pochopila a začala na nich pracovať. Skus si prečítať nejaké knihy. Pripadne par sedeni u psychologa. Ked s tým začneš pracovať, tak sa budeš cítiť lepšie, nez kedykoľvek predtým 🙂
Super, že si si to uvedomila. Vytvor si plán podľa tvojich možnosti a choď odvážne vpred. Podstatné je zbaviť sa vplyvu toxických ľudí. Aj za cenu odstrihnutia sa od rodiny. Vytvor si nové zázemie s novými ľuďmi. Držím palce aj na vodičák. Hlavne zi svoj život a rozdávaj lasku tam kde sa budeš cítiť prijata.
Ty riešiš, že sa chces zmeniť a už Ťa hneď zaujíma, či Ti bude niekto zmenu vyčítať. Možno bude, ale Ty keď si presvedčená o tom, že tá zmena je pre Teba to najlepšie, tak môžeš úplne kašlať na to čo si k to myslí. Si svojprávna predpokladám. Zodpovedáš za svoje rozhodnutia a svoj život len Ty sama. Máš právo na rozhodnutia aj na chyby. Držím palce na nájdenie odvahy byť sama sebou.