Keď dosiahnem čo chcem, tak už to nechcem

22. okt 2023

Neviem ako správne pomenovať túto otázku, snáď mi však poradíte v mojom probléme.
Konečne som si uvedomila, aký mám problém a potrebujem to riešiť. Vždy, keď niečo chcem, tak sa veľni pre to nadchnem, dosiahnem to (skôr alebo neskôr, nehladiac často na spôsob) a potom už si poviem, že načo, veď ja to vlastne ani nechcem. Takto sa to deje v úplných jednoduchých veciach ale aj v tých veľkých/ťažkých - svadba, muž, kariéra, atď. Proste ma to prestane po krátkej chvíľke baviť ale už často nie je cesty späť.
Ja viem, že väčšina z vás, čo to nezažili, to nebudú chápať a začnú ma odsudzovať. Ale ja potrebujem radu, ako sa sebe pracovať a vážiť si to, čo mám. Ako proste nestratiť záujem o to, čo som dosiahla.
Ďakujem za každú jednu radu.

miadi
23. okt 2023

Tvoj zaujem je povrchny. Rychlo sa nadchnes a rychlo ta ta novinka omrzi ked ju uz mas. Svadba muz kariera - tam je vzdy cesta spet. Mozes sa rozviest najst iny vztah a mat novu karieru. Len asi nevies ci to naozaj chces .

zuzanka.zuzu
23. okt 2023

uf ešteže si nenapísala aj deti 😀 tie už nevrátiš.... svadba? tak podľa mňa jedna stačí. aký záujem opadol? však jednu máš, viac netreba. kariéra? je rok 2023, môžeš ju zmeniť kedykoľvek, nemusíš v jednej robote odrobiť 40 rokov. k mužovi neporadím, akurát že rozvod nie je vždy riešením, lebo možno máš teraz to najlepšie a ďalší bude už horší a ty ešte nešťastnejšia.

miadi
23. okt 2023

@zuzanka.zuzu Ja mam pocit ze svadba este nebola len ju planuje a dostala cold feet . Ze chce vycuvat zo vztahu len mà pocit ze uz to nejde lebo poslali 300 pozvanok bookli kvety atd .

777januska777
23. okt 2023

Tak podľa mňa robíš veci prehnane citovo, mala by si sa pre veci skôr rozhodnúť rozumom. Pozri keď budeš pred nejakým rozhodnutím, tak si sadni a uvazuj nad tým, ze prečo to chceš a aké to bude mať výhody a aké nevýhody. A pre vec sa potom rozhodni čisto logicky. A ak aj tak začneš potom pochybovať na konci, ze to nechceš, tak si len tu logiku znovu vytiahnes a preberies si v hlave znovu tie dôvody.

tamitamitami
23. okt 2023

Tiež si myslím že robíš veci až moc citovo, ja som tiež človek ktorý je zo začiatku úplne nadšený keď sa niečo deje alebo má diať a postupne zo mňa ten pocit opadne a tie emócie troška oslabenú (úplne normálna vec). Preto sa vždy nad vecami zamyslím aj normálne rozumom = konám tak aby som bola spokojná aj po odznení prvotnej eufórie a nadšenia.

vanilkovazmrzka
23. okt 2023

Asi potrebujes nieco dolezite stratit skor, nez opadne tvoj zaujem, aby si poznala aj druhu stranu.

autor
26. okt 2023

@vanilkovazmrzka
@tamitamitami
@777januska777
@miadi
@zuzanka.zuzu Viem, že sa to príšerne číta. Ja sama mám z toho celého zlý pocit, svedomie ma hryzie atď. Som si vedomá toho, čo to môže spôsobiť ale neviem to zmeniť lusknutím prsta len tak. Nedokážem si len tak v hlave povedať že to zrazu bude inak. Skôr som hľadala radu, ako sa s tým celým nejako vysporiadať, ako na tom praacovať. Dlho mi trvalo, kým som vôbec prišla na to, kým som si to vedela celé ozrejmiť, pomenovať, pozrieť sa na to iným pohľadom. Konám často impulzívne a zbrklo. Som si vedoma svojich chýb, ale neviem s tým pracovať. Strašne veľa spochybnujem svoie rozhodnutia, neviem sa rozhodnúť čo je správne. Nechcem prebrať tú zodpovednosť za seba..
Príkladom je aj moje manželstvo. Nie som dlhodobo šťastná, uvažujem nad odchodom ale potom si poviem, že možno len zas vymýšľam a mám to nechať tak. Že čo ak chcem len zas niečo "dosiahnuť" a potom opäť nebyť spokojná.
Mám to v týchto dôležitých veciach ale je to aúčasť aj drobností - začala som aa učit jazyky, chodiť na kurz, líčiť sa atď. A proste keď som začala cítiť, že som dosiahla nejaký ten limit, tak ma to omrzí.
Viem, že dostanem spŕšku negat.komentov že som rozmaznana atď, ale zaslúžim si to.