Keď človek umiera

Chápem,že sa bojíš,ale ber to tak,že mama je pripravená umrieť.Je s tým zmierená.Zmier sa s tým aj ty a nechaj ju odísť,keď príde jej cas

Nechaj ju odísť.

@doriiis ja som už s tým zmierená....dneska som tam aj bola s deťmi 7 a 3 roky.. syn 3 ročný autista ju dokonca prvý krát objal a pohladkal na líce....čo v živote neurobil.... dcéra pri nej na posteli zaspala...v jej náručí...ja už len nechcem aby sa dlho trápila....keby sa dal vrátiť čas....nedopadlo by to takto....😪😪😪

@katkatonkova ...áno,bezmocnosť je hrozna a sklucujuca.Musis byť silná a držať sa.

@katkatonkova jestli je verici,zeptej se ji,jestli nechce kneze,ktery by ji zaopatril.snaz se ji bude odchazet. a mozna i kdyz verici neni,tak ho muze chtit. setkala jsem se s tim nekolikrat,ze i ti zaprisahli ateisti na konci zivota si chteli ulevit,najit smireni a k tomu je knez dobry.
...a tobe,devce mile, drzim pesticky a moc preji,at dokazes najit silu prijmout mamincin odchod. a jeste ji tolik muzes rict. .... jak ja ti svym zpusobem tuto moznost zavidim. me zemrela maminka necekane vloni o tomto case. jeste vecer skypovala s bratrem, pak uz se na ni nedalo dovolat. nasla jsem ji doma uz mrtvou. nemela jsem moznost se s ni rozloucit,poprosit o odpusteni,rict ji jak ji mam rada. ty tu sanci jeste mas, tak ji vyuzij...prisel jeji cas, dovol ji odejit....

ak si ty s tym zmierena a vies, ze jej bude lepsie tak je to dobry stav. Ano bojis sa lebo nevies co bude. Na druhej strane zmierena s odchodom je aj tvoja mama. Kludne ked deti zaspia poplac si pri mame a povedz jej, ze ju chapes, ze ti bude sice velmi chybat ale vies, ze ide na miesto, kde jej bude lepsie a nechces uz aby trpela. A len ju pocuvaj aby si vedela co chce. Ona sama vie, ci chce ulavit od bolesti, ci chce byt sama alebo chce len aby ste boli pri nej potichu...drzim palce aby ste spolocne vydrzali tie chvile, kym nastane jej cas. Len jej skus povedat, co mas na srdci aby si si nevycitala, ze si jej nieco nepovedala, co si chcela.

@zuzikak nie som pri mame.... bývame cca 40 km od seba... takže som musela ísť s deťmi domov....

Viem, že ti je ťažko, ale ona je s odchodom zmierena a pripravená odísť. Jednoducho "nastal ten čas". Nechaj ju odísť. Teraz je najdôležitejšie, aby odišla co najpokojnejsie a bezbolestne, nakoľko to pôjde. Rozlúč sa s ňou, a vnímaj to tak, že už ju potom nič nebude bolieť a trápiť.
Nic iné sa nedá robiť. Veľa síl prajem...

@katkatonkova rok, čo mi mama zomrela.... držala som ju za ruku, keď dodýchala, mala rakovinu... keď vidíš to utrpenie, praješ si aby to už skončilo, áno plačeš, že ti odchádza najbližší človek tvojho života, no zároveň sa tešíš, že tam hore jej bude krásne a raz prídeš za ňou a budete opäť spolu.... prajem ti, aby si to ustála... veľa síl ♥️

@katkatonkova Veľmi ťažká téma o ktorej sa málo hovorí a nedá sa na ňu pripraviť. Čo by som však mohla poradiť- dajte mame pocítiť ako ju máte rada, a ako ste jej za všetko vďačná, za to ako vás vychovala, čo všetko naučila. Uistite ju, že nech sa o vás nebojí, že už to tu nejak zvládnete. Že je navždy súčasťou vašich sŕdc. Ak nastane terminálne štádium pokúste sa neplakať pri nej, buďte statočná. Nehovorte nahlas, sluch "odchádza" medzi poslednými, áno dokáže to aj bolieť...Ak je mama veriaca, skúste ešte teraz vybaviť kňaza, alebo rehoľnú sestru nech sa s ňou potichu pomodlia ruženec, prípadne duchovný rozhovor, príbeh. Pomôže to ukľudniť ju, aj vás. Ten pokoj je veľmi dôležitý. Ak sa dá, skúste byť s ňou čo najviac, aj keby ste mali len sedieť v tichosti. Prajem mnoho síl do ďaľších dní. ❤️

@katkatonkova strašne mi je to ľúto 😢😢😢 nechaj ju odísť 😢 aj jej to povedz, nech vie o Tom. A poďakuj sa jej za všetko a nech Ti všetko odpustí. Odpusti jej všetko aj Ty. ❤️ To je také krásne s Tvojimi detmi, revem. 😢😢😢 Veľa síl Ti prajem!!!

@katkatonkova a môžeš si poplakat aj pred deťmi, smrť patrí k životu, netreba ich pred všetkým chrániť, oni aj tak vycítia veľa, mne zomrel ocko minulý rok a malý 7-rocny to hneď vedel, ani som mu nič nemusela hovoriť

ja viem, že je to ťažké.. zažila som si to.. a to moja mamina nemala ani 50.. sadni si k nej a ked povie znova že chce ísť..povedz jej že ak potrebuje nech ide..povedz jej že ju lubis že ti bude chýbať ...je to ťažké ale ja som mala chuť zastaviť čas povedať jej nech nikde nejde.. ale teraz viem, že vedela viac ako ja..

A kto je pri nej 24/7 ?
Riesi to cez obvodnu lekárku ?

Mozes plakat aj pred detmi.Taketo emocie treba dostat von a postupne stravit.

@cacianka opatrovateľka sa strieda s mojou sestrou....takže ma k sebe nonstop niekoho

Inak ked prestala prijimat potravu, to je otazka par dni..Zavolaj jej toho kňaza; i ty lepšie znesieš jej odchod, ked budeš vediet, že odišla v pokoji. Ja som už zažila take, že 2 dni pred smrtou nevolali kňaza, lebo človek ešte " nebol pripravený". Pritom to je najdôležitejšia vec, nie je jedno, kde stravime večnost..

tento pocit prežívam teraz, 24. decembra sme mamine volali sanitku, dnes ju prepúšťajú domov, nakoľko jej už nevedia pomôcť, že doma jej bude lepšie... má 65 rokov. povedali, že jej choroba je neliečiteľná a že nemá žiadne prognózy. týždeň som plakala doma, aj pred deťmi, psychicky vyčerpaná, budem sa jej snažiť pomáhať, nakoľko otec nechce, aby som sa o ňu starala (to je na inú debatu, on si nevie ani oprať....) mamina tiež leží, vracia krv, nepracuje jej pečienka, odchádzajú obličky a pľúca má zjazvené.... je to hrozný pocit vidieť ako sa trápi a nevedieť pomôcť. držím palce, viem teda presne, čo prežívaš <3

@katkatonkova prepáč, nechcela by som, aby to vyznelo necitlivo, takže opateru má,, nie je sama.
Myslela som skôr na obvodnu preto, že by pomohla rehydratacia a antidepresíva , ale ako píšeš, postarané je, opatrovana je, ale už jej psychika nevládze, trápi sa, lebo si je vedomá nemohúcnosti,
Len mi to ľúto, a viem ťa pochopiť, mne pred 11rokmi sa trápil otec, posledné týždne to bolo pre mňa veľmi ťažké, tá bezmocnosť, rozporuplné pocity. Aby som mu vedela pomôcť, niečo zachrániť, alebo ho posledné dni sprevádzať pri odchode, ale ako, ako ?
Až po boji sme generálmi, keď sa stav mysle ukľudní, precitne, a analyzuje, až potom nám dopne čo sme akože mohli urobiť inak.
Ak potrebuješ, plač, vyplav všetku bolest čo cítiš, hoc aj pred deťmi - nezasekni sa, len mierne koriguj, aby si umiestnila stres,nervozitu, potom aj tvoje deti aj maminka nebudú z teba cítiť nepokoj, ale skôr také stíšenie. Veľmi ti posielam silu, a verím že to zvládnete, aby vám nastal kľud a zmierenie.
Drž sa 🍀🍀🍀