Keď chce niekto iný vychovávať dieťa
Ahojte stala sa u nas taka situacia. 2 rocny syn sa jasil s dedkom/mojim otcom. Ze si “strapatili vlasy”. Moj syn sa na tom rehotal ale v vramci toho zacal otca viac buchat po tvari a capat. Toto trvalo tak stotinu sekundy co mu otec v momente capol viac krat po rukach a teda uz len zo zvuku capnutia to bolo silne a isto to syna zastipalo na rukach.
Zamrzel ma pristup otca lebo nedal synovi ani sancu a hned impulzivne reagoval, ja som rovnako nestihla usta otvorit aby som syna upozornila aj ked som stala pri nich a teda syn na to ze ma 2 roky tak ma zatial si myslim ze velmi dobre spravanie, nejake obdobie vzdoru ho zatial obchadza.
Ale vysledkom je ze otec odchadzal urazeny ze co si to dovolil a moja mama sa tiez dala na jeho stranu ze treba ho ucit spravat sa od malicka.
Ja nie som toho nazoru ze za to ze su “jeho krv” tak maju pravo takto riesit nejaku situaciu. Sme v inom storoci ze kedysi to bolo akoze bezne ked aj ucitelky capli ziaka v skole.
Ako to mate vy?
Fakt sa otec urazil???? A uvedomuje si, že sa chová horšie ako to dvojročné dieťa???
Ja považujem túto situáciu za rozsantenie dieťaťa.......ktoré samozrejme nevedelo potom ze robi zle......stručne sa ospravedlniť....
Mohol mu povedať, vnucik, to boli, poď ideme sa hrať ináč a nie ho biť po rukach.
To je ta generacia co vsetko zvladala. Len svoje emocie nezvladaju dodnes. 🙂
@basulaak asi tak. A potom výskum ukáže, že polovica slovákov má traumu z detstva
https://domov.sme.sk/c/23119241/trauma-detstvo-...
Veru... žiadna hitparáda, praktiky výchovy minulej generácie. Škoda, že to z genofondu nevybiješ. S primitívnymi názormi a praktikami sa stretávam dodnes 🫣
Osobne by som do budúcnosti stanovila jasné pravidlo pre otca - žiadne capanie by som viac neakceptovala. Ak to nemienia akceptovať, potom nech si nájdu inú matku, čo k nim bude nosiť svoje dieťa na výchovu. A ešte by som sa otca opýtala, čo si myslí, že tým dieťa naučil, okrem toho, že keď sa mu niekto znepáči, môže ho udrieť.
u nas je bezne ze ked sa mala salie s baratom tak to konci urazenim jedneho alebo druheho .. uz to po rokoch neriesim..len ked znova zacnu robit somariny ich upozornim,ze jakmile sa niekto z nich urazi nech sa neopovazia zalovat mne ... nie nadarmo sa vravi po smiechu prichadza plac.. otec uz nieje zvyknuty na male dieta a dieta nevie ukocirovat emocie ... hold stalo sa.. nabuduce ked sa budu blaznit zasiahni skor ako sa daco stane
Toto si treba s otcom a mamou jasne vysvetliť. U mna by toto nepreslo. Povedala by som, ako to bude a ak to nebudú respektovat, tak mi je luto, ale vnucika im vodit nebudem. Mas pravo na to byt nahnevana.
Ja by som svojho otca upratala. Tak najskor decko rozjaší a potom, ked je maly rozblazneny, tak ho este aj nacape po rukach a urazi sa! A on je akoze kompletny? Inak, taketo nieco som uz tiez raz zažila. Ze dedko rozjašil dieta a to je potom ako odtrhnute z retaze a samozrejme taketo dieta (moj bol skolkar vtedy) sa vtedy nesprava ako za beznych okolnosti, tak potom este ten isty dedko hundral na mna, ze ake nevychovane decko mam. Na to clovek uz ani nema slov.
Môj rok a pol starý syn to robí babke aj dedkovi a keď tapne silnejšie len ho upozornia. Rovnako ako my. Keď sme tam ze to vidíme hneď ze jemnejšie ze to bolí, malý to chápe. Teraz hazde jedlo a hračky na zem a nikto mu nikdy nedal po riti nie to po rukách. Ako už keď veľmi zakričím naňho aby to nerobil a vezmem mu ci jedlo či hračku, ale to nenapadlo ani ich. Toto sme di ani hovoriť nemuseli, ako áno už dostal po ritke, skoro na seba zhodil telku. Neviem co ho to napadlo, babka ma telku na skrinke dole q chodí okolo nej občas akože buchne po nej vždy ho upozorníme aby to nerobil, ale v ten deň ju potiahol, ja som skoro z koze vyskočila. Nič silné to nebolo ale odvtedy si dáva pozor. Ale on ani do zásuviek nechodí. Občas skúsi ale stačí ze nono povieme a ide prec. Pri ockovi viac sa snaží ale mne vôbec.
Tlak mi stúpol. Nemôžem ani počuť takéto...
A ešte takto, že on ho rozblazni a potom toto. Z duše neznášam akékoľvek negatívne fyzické správanie k dieťaťu. Aj najjemnejšie capnutie. Hnus.
Jediny, kto sa nevie spravat je dedo. Nech so sebou nieco robi.
Nedavno tu bola tema, ako podobny dedo, ktory sa nevie ovladat (a pritom sundost stary, aby to uz vedeli) tu tresol vnucke po hlave knihou. Chori ludia.
Ako riešiť 2 ročne dieta je fakt detinské. Aj keby ho veslom udrel, v tom veku to dieťa ešte nie je schopné nejakej ozajstnej agresie q zloby, ktorú by trebalo regulovať a vychovávať. Max. chytiť ruku a povedať nono. Keď bude starší,ešte si užije. S týmto prístupom ten urazený skončí na psychiatrii 😀
Viete, teraz ste vy aj vaši rodičia urazení, ale mali by ste popracovať obe strany na tom, aby sa to už neopakovalo ani zo strany dedka, ale ani zo strany vnúčika, ale aj vás. Treba dedkovi vysvetliť, že nesmie tak rozblázniť vášho syna, lebo za prípadné správanie nebude zodpovedný váš syn, ani vy, ale dedko, ale na druhej strane je potrebné vysvetliť malému, že nesmie nikoho biť. Ja mám tiež takú nepríjemnú skúsenosť, boli sme u manželových príbuzných, ja som bola tehotná a títo mali malé deti, asi také trojročné a štvorročné. Otec toho menšieho syna začal povzbudzovať, aby mi ukázal aký je silný, viete si predstaviť moje zdesenie, keď ten malý má riadne udrel, deti nevedia svoju silu skorigovať, ale na moje zdesenie ten otec sa tomu ešte smial a malý povzbudený otcom, chcel na mňa znova zaútočiť, to už som zasiahla, že som malému chytila ruku. Za chvíľu sme odišli preč, tá návšteva bola nepríjemná. Druhá príhoda sa stala s mojím vlastným dieťaťom, boli sme ešte všetci v posteli, dcéra asi dvojročná, bláznila sa s otcom a zrazu sa hodila dozadu, ja som skríkla a chytila som sa za nos, bola som naboku našťastie, môj muž mi skoro vynadal, čo som tak zjajkla, však to je len dieťa, na druhý deň som mala tam riadnu modrinu, s hlavou narazila do môjho nosa, samozrejme nechcela to, ani som za to svoje dieťa neobviňovala ani muža, ale na druhý deň muž uznal, že to bol riadne silný úder. Preto vo vašom prípade neobviňujem ani vášho otca, dedka, ani vášho syna, vy ste mali už skôr zasiahnuť, aby neblbli obaja, a synovi vysvetliť, že to nesmie robiť, lebo určite použil tú svoju detskú silu a dobre tresol dedka, ja si myslím že skôr vášho otca to pobúrilo, že dostal od malého, takže treba pohľad aj z dedkovej strany. Keď by išiel k starým rodičom, treba ho naučiť, čo môže a nemôže a to isté dedkovi naznačiť, ale určite dedko nezbil vnuka po rukách schválne.
@jamimo .. ten clanok 😪😔.. napriklad tu vetu z teba nikdy nic nebude som pocuvala takmer na dennej baze.. Aj to ze ma nikdy nechceli rodicia viem uz od utleho detstva. Teraz uz viem preco to tak vsetko bolo ako bolo u nas doma, nejdem rozoberat podrobnosti. Skoda, ze som to ako dieta nechapala, okrem ineho mi to prinieslo mizerne sebavedomie a to ze nie som dost dobra, na nic a pre nikoho. Sklon k perfekcionizmu ma totalne nici dodnes, to uz len ja si musim "vysporiadat". Ale je to fakt sialene ze dodnes sa to vsetko "taha" este z generacie na generaciu, hoci dieta nemam, raz mi moja mama na margo "rozhovoru" o tom ze v detstve to nebolo teda vsetko ok, vykricala ze porod a pochopis. Nie nerodila som este ale drzala som minuly tyzden na rukach kamaratkinu mesacnu dcerku.. hned som si spomenula na slova mojej mami, no nie praveze nechapem ako niekto dokaze ublizovat (hlavne slovne v mojom pripade), tak krehkemu a malemu "stvoreniu" ktore nicomu na tomto svete este nerozumie. 🥺💔
Vôbec sa ostatní do Teba nemali čo navážať, a nech sa hlavne otec učí trpezlivosti. Dieťa si to ani v 4 možno neuvedomuje. A Ty si mu predsa nenakazala aby mu ublížil. To skôr niektorí dospelí ľudia by sa mali pre vychovať....
Otec si nemal čo dovoliť dať dieťaťu po rukách. Bože ja to tak neznasam. Mal ako prvé mu povedať, dosť to sa nerobí, nie je to pekne. Stručne, jasne. A nie hneď chúďa dieťa biť a ešte po rukách🤦♀️ som na tvojej strane. A že išli prec urazení? Veď ich to prejde. A práveže oni tebe by sa mali ospravedlniť. A áno, verím, že malého učíš ako sa ma správať ale na to sú aj babky a dedkovia, a nie len jasit sa a potom keď sa niečo stane, tak oni nič, “len sa hrali”