Kamarátstva po 30tke
Ahojte, chcela som sa opýtať, ako to máte vy. Som žena tesne po 30tke a vždy som bola veľmi spoločenská. Avšak v poslednom období mám "depku" z toho, že kamarátstva sa akosi vytrácajú, resp. slabnú. Ešte na VŠ sme boli skvelá partia kamarátok, po skončení školy sa vybrala každá svojim smerom a paradoxne každá z nás zamierila do iného mesta, či dokonca mimo SR. Z detstva mám dve super kamošky - jedna však žije 300 km odo mňa a druhá je v Nemecku. Teraz, keď je opäť ako tak možnosť chodiť von a mať spoločenský život, sa často pristihnem pri tom, že mi je ľúto, že nemám vlastne s kým ísť von, pokecať si, vyraziť si na vínko či len tak ísť do kaviarne. Mám manželka, ktorý je super a tiež veľmi spoločenský - chodíme do divadla, kina, do reštaurácií, ale proste chýba mi taký ten typický babský deň /večer. Viem, že priateľstvá sa rokmi menia, ľudia si zakladajú rodiny, venujú sa práci a povinnostiam.. Ale keď vidím sesternice alebo kolegyne, aké majú dobré partie, proste mi to príde ľúto. V robote sme síce veľký kolektív, ale nedá sa hovoriť o nejakých kamarátstvach, sú to skôr pracovné vzťahy. Navyše, keď vidím ako sa niektoré kolegyne na oko kamarátia a potom sa ohovárajú, mám dosť. Skúšala som chodiť von s partiami z roboty, ale bola som nemilo prekvapená, že celý večer je len o ohováraní kolegov a o práci. A zase ja nasilu neviem s niekým nadviazať akože priateľstvo, proste sa neviem pretvarovať pred niekým, kto mi nesedí...
Mam to rovnako. Privdala som sa do manzelovej dediny, on tu ma obrovsku partiu naozaj blizkych kamaratov a aj denne sa stretavaju medzi sebou. Ja sa vtedy bavim s ich zenami, ale riesia len deti alebo tv show a celebrity, alebo ohovaraju niekoho z dediny a to mna nebavi.
Ja som mala 2 blizkych kamaratov ale tym, ze som odisla z rodneho mesta, tak kontakt pravidelne ubuda. A mam jednu velmi blizku kamosku, ta je v kanade, ale pravidelne si piseme a volame a je to naozaj soulmate. Inak mam este par kamosiek ale tiez su uz vztahy vlazne. Ale mne to staci 🙂 tiez mam kopec povinnosti, za chvilu pride mimino…takze nejako tiez nie je cas na pravidelne stretka.
No ja aktualne nemam pri sebe ziadnu kamaratku. 2 najlepsie mam na Slovensku, kvoli korone sme sa uz 2 roky nevideli a potom som mala 2 tu v zahranici, ale prestahovali sme sa, uz vyse roka a nemam ziadnu. Len take pokecanie s mamami na ihrisku alebo mamy dcerinych spoluziakov. Sem tam manzelky muzovych kamaratov, ale to sa tiez stretneme tak raz za 2 mesiace s detmi niekde na vylete.
Chápem to, tiež mi každý hovorí, že je lepšie mať 1-2 kamarátky, vidieť sa sporadicky, ako každý deň s niekým iným sedieť v kaviarni a zistiť, že to ani nie je skutočný priateľ.. Mne je to skôr ľúto preto, že každý sa rozutekal na inú stranu, mnohí odišli do zahraničia a ešte pár rokov dozadu sme boli skvelé partie, ktoré spolu trávili víkendy, chodili sme dokonca do zahraničia na víkendy, trávili veľa času po večeroch, mali kopu koníčkov. No v priebehu pár mesiacov a rokov sa to otočilo o 180 stupňov. Asi to bola na môj vkus príliš rýchla a radikálna zmena...
Nehladaj kvantitu, ale kvalitu. Mas deti?, ak este nie, mozno spoznas niekoho neskor cez ne. Ja som na tom bola podobne, odstahovala som sa 4000km od Sk, vtedy neboli mobily, internet.... Popri skole som spoznala jednu mamicku(Spanielku z ostrova), nase dcery sa stali kamoskami (maju uz 19 rokov), a my postupne takisto, nestretavame sa kazdy tyzdeñ, ale na pivko ci vinko raz mesacne zbehneme. Takisto som tu spoznala jednu zlatu babu Slovenku, tiez sa obcas stretneme, obdeñ si piseme, mame vela spolocnych tem. Cez Internet som spoznala baby Slovenky, co ziju na pevnine, s jednou sa parkrat do roka stretnem, a aj sme stale v kontakte. Nic nesilim, je mi s kazdou z nich dobre, aj ked kazda je uplne ina, nevadi mi, ze sa nevidime kazdy deñ, ved mame svojich muzov, rodinu, pracu.... Je to hlavne o pocite, ze je niekto, kto ta vypocuje, podrzi.. Alebo ty jeho. Preto ti take kamaratstvo nespadne z neba, to treba budovat. Ak idem s kolegyñou alebo s manzelkou kamosa von, je to tlachanie o nicom, nemozem povedat veci na rovinu, do hlbky, a vobec ma to nenaplña.
Urcite niekoho najdes, ale daj tomu cas
Tak to akoby som o sebe citala. Kamaratstva z detstva sa pomaly, ale isto rozpadavaju, doba je akasi uponahlana, kazdy sa len niekam ponahla a riesi sam seba. Dokonca mam pocit, ze je trendy byt co naviac busy, akoby cim je clovel viac zaneprazdneny, tym je dolezitejsi. V praci uplne povrchne vztahy, akoze pokecame, zasmejeme sa, ale nie je to nic hlbsie, pod povrchom su same klebety, ohovaracky a podrazy. Ja si to tiez neviem predstavit najst si este teraz v dospelosti kamaratky. Kazdy mi len povie, ze nema cas, pripadne sa vzdy len ja musim ozvat, zavolat na kavu, iniciovat...to ma tiez dlhodobo nebavi, je to take nasilu. Mam to tak isto, ale poradit neviem...
Od detstva mam jednu jedinú kamarátku, ktorá našťastie zostala žiť v meste a naše kontakty su prepojené počas celého života od základnej školy az doteraz, za toto som veľmi vďačná 🙏 ešte mám jednu kamarátku takú dobrú s ktorou sa navštevujeme, je to moja bývalá kolegyňa ale aj keď sa naše cesty v práci rozišli, naše vzťahy tak neskončili, práve naopak. No a asi raz za rok si ideme sadnúť baby zo strednej ktoré sme zostali v kontakte, je nás asi 5. Takže keď chcem ísť niekam bez partnera tak tiež je to ťažké vymyslieť, že s kým. Ale to je život, ľudia majú svoje rodiny, starosti, prácu, povinnosti...
Ja som nikdy takuto partiu nemala a nejako mi to nechybalo. Ked som sa prestahovala do mesta kde zijem tak sa mi partia vytvorila pretoze moja dobra kamaratka ku mne priviedla aj jej ostatnych kamosov. Prekvapivo mne sa to nepacilo. Bolo sice fajn chodit niekam ako skupina ale som introvert a prilis ma to zatazovalo, hlavne preto ze tie vztahy v ramci partie neboli vzdy super. Ked som odisla z poslednej prace tak som tieto vztahy prestrihla a som velmi stastna bez partie. Mam 2 kamaratky tu v meste a dve zo skoly/detstva a tym to pre mna konci. Nemam ani energiu ani cas na viac ludi a ani mi netreba ich vidiet viac ako raz za mesiac, vzdy si piseme a ked sa da sa stretneme ale toto je ina etapa zivota a aj tie vztahy maju ine tempo.
@tenerifka deti zatiaľ nemám a vo vzťahoch nehľadám kvantitu... v pracovných partiách, v ktorých vládla veľká faloš, som sa práveže presvedčila o tom, že je dôležitá kvalita a nie kvantita.. len to proste celé na mňa doľahlo, že koľko času som ešte 3-4 roky dozadu trávila s kamarátkami, boli sme na spoločných víkendoch vo Švédsku, v Prahe, v Taliansku, plánovali sme dovolenky... rady sme sa bavili, hocikedy sme si vyrazili do mesta, mali sme kopec zážitkov a zrazu nastalo také nejaké vzduchoprázdno a vlastne už ani nie je s kým ísť na kávu alebo len tak si ísť k niekomu pokecať.. ja mám úžasného muža, ktorý je zároveň môj najlepší kamarát, ale predsa sú veci, s ktorým sa chcem zdôveriť kamarátke a prebrať aj nejaké ženské témy... a uvažujem, či to je naozaj len rokmi, že starneme, ľudia si zakladajú rodiny, majú povinnosti... lebo vždy keď sa stretneme partia z VŠ (asi raz-dva razy do roka) aj s partnermi, prípadne deťmi, je to skvelý víkend, hodiny klábosenia, srandy, zážitkov, spomienok, výlety...
Je to tym, ze prechadzame pocas zivota roznymi etapami, ako pridu deti, zasa budes mat priority niekde inde, a ako budu rast, znova bude viac casu na ine zazitky. Tvoji kamarati z VS maju zalozene rodiny, ci sa nahañaju za karierou, uz to nie je ten bezstarostny zivot. Nechaj veci plynut, co ma prist, pride.
Tiež nemám nejako veľa známych alebo tak, dobrú kamarátku mám len jednu, ani nejako si nepíšeme alebo čo, ale proste každý týždeň si zavoláme, čo nové, dohodneme si stretko aspoň raz za mesiac. A teda som rada, že mám aspoň je, lebo teda mať veľa známych, ale nikoho takého ozaj blízkeho to je tragédia.
v pohode, niekedy to tak asi pride, ze sa ti ludia pretriedia a uz sa s nimi nebudes tak casto stretavat 🙂 tiez som to tak spravila pri niektorych narocky, pri inych nie a je mi dobre. nakoniec som prisla na to, ze vela ludi bolo takych no nazvem to toxickych 🙂
Co takto si dat inzerát ze hľadáš kamosku, napríklad aj sem na MK?
Pripadne skus nejaké fb stránky, aktivity, kurzy ci poznávacie zájazdy, tu je najväčšia šanca ze stretneš svoju novú kamošku, spoločné záujmy väčšinou naozaj spájajú ľudí...
Netreba sa hanbiť vist zo svojej ulity a spoznať nových ludi. Ja som sa par krát v živote sťahovala na úplne nové miesta stovky km a vždy som našla nové kamarátstva práve takouto cestou
mám len jednu veľmi dobrú kamarátku už veľa rokov, ešte s stretávam z bývalými kolegyňami z jednej aj druhej práce, kamarátstva z detstva zanikli, nové ale prišli. je prirodzené, že ak sa rozpŕchnete po svete, tak kamarátstva utrpia, ale zase vzniknú nové, možno ešte oveľa kvalitnejšie. Možno nejaké spoločné záujmy, pravidelný výskyt na rôznych podujatiach, nečakať doma.
ďakujem za všetky názory, ale nepotrebujem si hľadať kamarátky na inzerát, pre mňa to nie je typ priateľstva, v ktorom by som sa cítila uvoľnená a chcela sa cudzím ľuďom zverovať s osobnými vecami... toto nemalo byť zúfalé volanie o nových kamarátov, len som chcela vedieť, či tí priatelia vo všeobecnosti ubúdajú priamo úmerne veku alebo je to len môj pocit, moja situácia..
Taký je život. Nemyslím si, že je to treba rozoberať. Buď máš rodinu a venuješ sa jej, alebo máš kamarátky a kamarátov a zanedbávaš rodinu(pŕipadne žiadnu nemáš)
Ja mám celoživotne len jedinú kamarátku. S tou raz mesačne ideme na processo. Inak sa zvyšok kamáratov vždy vyvíja. Kamarátstva z destva nefungujú, ako dospelí sme iní, takže to odišlo vekom. A nové vzťahy. Nuž vždy sú to ľudia z aktuálnej práce, z aktuálnych koníčkov a podobne a to všetko je viac menej vždy iba dočasné. Ale zase mne to tak vyhovuje, mne stačí jedna kamoška, s ktorou raz mesačne niekam vybehnem. Na kávičkovanie mám partnera, prípadne idem aj sama, to mám niekedy vyslovene rada.