Ahojte,kedze nie som velmi na slova,som ako slon v porcelane,kamoska prisla o dieta vo vysokom stadiu tehotenstva,chcem sa s nou stretnut,viem,ze ju to trapi,konecne zacala o tom rozpravat po roku,neviem ako by som ulahcila to stretnutie,napadlo mi,aby sme spolocne isli k hrobu malej,aby vedela,ze som tu,ze stale to bude jej dieta,ze nikdy nezabudne,ale ani ja..alebo je to uplne zly napad?nevideli sme sa od toho casu,kedze velka vzdialenost a korona
ja by som to nechala na kámošku...ak bude ti chcieť ukázať hrob dieťaťa ona, tak v poriadku. Cestou kúpiš nejakú kytičku, anjelika ....
Ja by som praveze s nou isla niekde na kavu a ked bude chciet o tom rozpravat tak ju vypocut a podporit. Ked naopak bude chciet rozpravat o niecom inom alebo ona bude chciet pocuvat mna, tak to tomu prisposobit. Ved mozno sa chce prave odreagovat. Ak vramci toho rozhovoru na kave padne rec na to, ze chce ist k hrobu, mozes sa jej ponuknut, ci ju mozes sprevadzat. Ale neriesila by som to ako "hlavny bod programu" vasho stretnutia.
@ivangeline to bol moj napad v hlave,asi blby,len aby vedela,ze som tu...ok,skusim navrhnut kavu a kolac
@deti95060810
@bonnie_clide diks baby,nebol by to hlavny "program",zase az taka divna nie som..
Určite ju neťahaj na cintorín. Hoďte na kávu a keď bude chcieť, bude o bábätku rozprávať. Keď nie, bavte sa o bežných veciach. Hlavne ju neľutuj a snaž sa o príjemné posadenie.
@dexemposupoplex hrobcek je asi najhorsi napad. Ak uz uplynul rok, kamoska bude prave mozno rada, ze stretne niekoho, s kym moze prist na uplne ine myslienky a nebude sa musiet vracat k bolesti. Nechaj to na nu, pocuvaj a tak nic nepokazis
@dexemposupoplex hej bude to lepšie...káva a potom uvidíš ako sa to bude celé vyvíjať...
ahojko tiez som bola v rovnakej situacii je to tazke hlavne to nechaj na nu a ak by aj zacala nikdy jej nehovor "ja viem" "chapem ta" "viem si predstavit ake to musi byt tazke" a podobne drizdy lebo clovek ktory to neprezije nikdy nepochopi (toto zasa hovorim z vlastnej skusenosti straty najblizsieho cloveka) bud tam pre nu rob s nou to co chce ona ak sa chce odreagovat odreagujte sa v ramci moznych hranic a bud jej oporu dnes a ponuknijej ju aj do buducna ze si tu pre nu... (ale len ak to myslis vazne, mne mohla kamoska volat hoci kedy ked potrebovala...) zelam pekne stretnutie
@dexemposupoplex ku mne po obdobnej udalosti kamoska nabehla s jedlom a flaskami vina.. sedeli sme na balkone, popijali, rozpravali sa, aj slzu samozrejme vyronili..
Niekde na koňovi bol perfektný článok o tom, čo prežíva taká žena. A čo jej máme a nemáme hovoriť. Vždy si na neho spomínam... Neviem ho však už vôbec nájsť
Ja som prisla o syna v 8 mesiaci minuly rok v auguste. Moja najlepsia kamaratka sa ma snazila len podporit a hlavne sme sa rozpravali o inych veciach ako o tomto. Ked som chcela preberat tu temu co sa stalo tak az vtedy sme sa rozpravali o tom. Urcite sa nic nevypytuj a hlavne nie ako sa ma. Skus lem nadhodit temu pocasie alebo cokolvek a tema uz pride sama....
@dexemposupoplex nebuď moc iniciatívna na túto tému. Nechaj tomu voľný priebeh
@dexemposupoplex keby tak existoval správny návod v takýchto situáciách. Neexistuju ani správne slová, vhodný čas, návod... Píšem z vlastnej skúsenosti, bohužiaľ, bude to rok, čo mi po pôrode zomrela dcérka. A moja veľmi dobrá kamarátka sa odvtedy snaží so mnou stretnúť, a ja stále neviem, či chcem. Alebo co vlastne chcem. Viem, že to pre ňu je tiež ťažké, a pre všetkých, ktorým na mne záleží a nevedia ako...lebo ja o tom nedokážem hovoriť, len s dvoma ľuďmi-s naj kamoškou, a s druhou, teraz už tiež kamarátkou, so ženou s ktorou nás spojil rovnaký osud.
Ak by som ti ale vedela niečo poradiť, tak to, aby si jej vyjadrila, že si s nou, možno jej to aj narovinu napíš, len prosté "veľmi mi chýbaš, som tu pre teba, môžeme ísť len tak na kávu, môžeme plakať, môžeš mi povedať čokoľvek, alebo nemusíš nič, len chcem byť s tebou..."
Vieš, asi len urob to, ako to cítiš. Ak ste kamarátky, pochopí, že to robíš všetko kvôli nej,aj keď by si náhodou povedala niečo, čo by jej nemuselo byť príjemné. Pravda je taká, že ak by aj ktokoľvek akokoľvek chcel, to, čo prežívame vie pochopiť len ten, kto si tým istým prešiel... Čiže my chápeme, že neviete ako s nami jednať. Len odvahu, ty vieš najlepšie aký máte vzťah, daj na hlas svojho srdca, nemôžeš ju sklamať ak to myslíš úprimne.
Nedáva by som jej také nápady. To nemôže ísť niekde na kávu a koláčik?b