Je vám ľúto, keď vaša kamarátka dostane niečo drahšie od priateľa?
Není vam ľúto keď nejaká vaša kamoška niečo dostane drahšie od priateľa alebo niekto chodí na dovolenky a vy pritom pracujete alebo sa učíte ako ja na skúšky na vysokej škole ? Neviem prečo veľmi ma štve že nikam nechodím a pritom priateľ pracuje v zahraničí a celkovo má aj štve že niekto si môže dovoliť chodenie po dovolenkách a ja dokončím školu a zas musím šetriť na bývanie tak zase nič 😁
Kazdy mame v zivote ine priority... ine moznosti.. mne su taketo veci materialne hlboko, rovnako dovolenky, uzijem si stan, camping, rovnako ako 5 hviezdickovy hotel a myslim to uplne vazne... kazde z toho ma totiz nieco do seba... na to, aby si niekam isla nepotrebujes peniaze... work and travel je tiez vzdy moznost po skonceni skoly rok-dva...
Jasné, človeka to zamrzí... 😕. Žiaľ, takí sme, porovnávame sa a nie vždy je to dobré. Niektoré veci je lepšie nevedieť. Ja dnes vnútri v sebe riešim čosi podobné, snažím sa odosobniť,dopriať kamoške, ale aj tak sa dnes mi celý deň okolo toho myšlienky točia a stále mi v hlave vykrikuje hlas, že to proste nie je fér!!! 😄.
Nie. Pozri na zivot z druhej strany. Drviva vacsina ludi vo svete v tvojom veku moze o VS len snivat. Byvanie je uz cisty jednorozec.
Nie je. Tiez to poznam ako mlada študentka som chodila na VS a popri tom som mala hlavný pracovny pomer. Cize bud som sa ucila alebo bola v paci, kym si kamosky užívali študentský zivot alebo nesli na VS a pracovali, vydávali sa a tak. Niekedy mi to prislo luto. Ale moja mama vzdy hovorila, ze vsetko ma dve strany. Ked som skocila vysku mala som uz 5 rocnu prax vo svojom odbore, lepsi prijem ako absolventi a mohla som chodit po dovolenkách. Ako 27 rocna som mala svoj byt a auto. Teraz mam 42, mam krsny dom, co to pocestovane a je pravda, ze male deti 8 rokov ale teraz vidim, ze nic mi neušlo. Som ovela dalej ako tie, ktorym som na VS závidela ich zivot. A naucila som sa tesit aj tymi, co su este úspešnejší ako ja a maju viac ako ja. A vzdy ked mi bolo tazko, som si povedala, ze vsetko ma dve strany. Takze pozeraj sa na svoj zivot a na svoje vlastne ciele. Za nimi si chod.
nie, nie je. žijem na toľko, na koľko mám. nezávidím iným, ani sa neľutujem. ďakujem vyššej moci za každý deň, keď som "zdravá" (rozumej, keď nemám žiadne bolesti), že ho môžem prežiť naplno 🙂
ty si tu uz pisala viac krat, asi sa treba zmierit s tym, ze nemozeme mat vzdy vsetko, bud treba zmenit vnutorne nastavenie tvoje, alebo vonkajsie podnety, ked nie si spokojna s priatelom, tak zmenit ho, ked nie si spokojna s pracou, tak zmenit ju. Ale problem u teba bude rozsiahlejsi a podla mna by si mala pracovat na svojej vnutornej premene. Byt laskavejsia, ziclivejsia, pozitivnejsia. Sebalutostou nic nedosiahnes a budes sa citit este horsie.
Ani nie, keby som chcela cestovať, tak cestujem, ale ja som chcela študovať, tak študujem ...bolo to moje dobrovoľné rozhodnutie, keby som nebola spokojná, tak by som sa to snažila zmeniť 🙂 výlety a zážitky nemusia byť len o peniazoch, len si to musíš dať do rebríčka priorít a nakopnúť sa, nie len so závisťou sledovať príspevky kamošov...
Pozri sa každejho teší niečo iné ,ja som si užila prvú dovolenku ,keď som čakala tretie dieťa a môj život si užívam aj bez dovoleniek ale som šťastná aj bez vysokej školy som spokojná a šťastná s deťmi na ihrisku na prechádzke
Nie, nie je mi to ľúto
Sa ti nepáči tak si nabaľ pracháča ;)
Nie je to povinné hneď šetriť na bývanie, možno sa oplatí skôr v tom životnom období okolo VŠ investovať do sebarozvoja, rozšírení si obzorov, cestovania 😉
závisť je sviňa, keď sa jej nezbavíš, bude sa ti ťažko žiť
nie ani trosku ma to nestve. doprajem ludom a tesim sa s nimi ked sus tastni, oretze potom som vlastne obklopena pozitivnou energiou a to stoji za to. rada si vypocujem ich storky zazitky pribehy a príhody.
dopraj bude ti dopriate. tes sa z toho co mas a co chces sa snaz dosiahnut. dnesny stav nie je nemenny a ani nevies kam sa vdaka skole dostanes a posunies. hladaj pozitiva.
mat sny a ciele ma byt motivacne nieco dokazat nie sa deptat ze to nemas. pozitivne myslenie pritahuje pozitivne veci.
Nie, nie je mi luto. Doprajem.
Konkrétne tieto veci čo si napísala nie, ale pri niektorých iných mi tak preblysne hlavou, že "kiežby som aj ja...", ale hneď na to sa pomyselne "prefackám" 🙂 Nie je to dobré takto premýšľať.. Každý má svoju vlastnú individuálnu cestu životom a je na dve veci sa porovnávať... Inšpirovať áno, porovnávať v zmysle akom si to ty napísala nie.. Ži si život aký máš ty, váž si čo máš ty, dopraj si to čo si aktuálne môžeš a chceš dovoliť a teš sa z toho, a zlepšuj sa a pracuj na budúcnosti akú si praješ 🙂 Zameriavaj sa na seba, nie na porovnávanie s inými...
Ja nie nezávidím to skôr deti sú také ...som dospela mám rozum
nie, nie je mi to luto. mam svoj vlastny zivot.
Co je to za otazka? Praj a bude ti dopriate. Bude ti luto, ked niekto dostane rakovinu a ty nie ...?
Po skole sa nedovolenkujes dost. Nepoznam vela studentov, co miesto studia a brigadovania, chodili na dovolenky. Nemali za co. Jedine ze chodili s rodicmi. Ked zacali pracovat, sa nachodili na dovolenky dost.
Keď priateľ pracuje v zahraničí,
popros ho, či by ta raz tam mohol pozvať na návštevu A mala by si výlet + videla by si, čo obetuje on. Samozrejme, že ti môžu také myšlienky prebehnúť hlavou, že ti príde ľúto, že... Môže nastať akási únava. Prajem ti, aby ťa povzbudili tie krásne myšlienky, ktoré boli v odpovediach ostatnych napísané. Dockas sa 🙂🍀❤️ Mňa trošku prekvapilo, čo myslíš pod tým, že kamarátka dostáva drahšie darčeky. Tvoj priateľ tiež dostáva od teba drahšie darčeky? Možno myslí na budúcnosť a šetrí, ako sa ty chystáš po škole šetriť. Ak sa chces "zresetovat", dá sa nájsť brigáda teraz, alebo po skuskovom a preplatiť si dovolenku. Hlavu hore 🙂 Už je málo takých úprimných ľudí ako ty
Nie, nie je mi to ľúto. Keď je to kamarátka, tak sa teším s ňou. Keď je to niekto cudzí, tak je mi to jedno. Počas VŠ som tiež nechodila na dovolenky, cez prázdniny som vždy pracovala. A cez školský rok po škole vlastne tiež.
@bluka2 presne toto, len som nevedela, ako to napisat.
Pocas vysky som robila part time a nikdy by ma v tom veku nenapadlo setrit na byvanie. Aj frajer este vtedy robil popri vyske part time. A to co sme zarobili sme buchli do cestovania. Neboli to luxury dovolenky, ale styl hotel na okraji pariza, hodina cesta mhd do centra 😀 alebo sme si prelievali lacnejsie vino z obchodu do plastovej flase, aby sme ho mohli pit na plazi v Barcelone a nemuseli platit za drinky v baroch. Boli to krasne casy 😀
Byvali sme na sharovanon byte v izbe v podnajme - to nam ted aplatili rodicia. Cize to co ske si zarobili sme mali fakt ze pre seba.
Ked sme zacali robit na fulltime, do 2 rokov sme si kupili prvy vlastny byt. "Nasetrene" sme mali peniaze, co sme dostali na svadbe.
Ako studentku ma toto nikdy netrapilo. A to som mala spoluziacky, co boli fakt krasne kocky a kam prisli, tam mali zaujem muzov, take pozvanie na drink, kavu, do restauracie boli pre ne samozrejmost, ktoru od nich bezne dostavali. Nakoniec mali riadne majetnych priatelov a drahe darceky, ci vylety po svete boli pre ne normalne.
Ja som za vrchol luxusu povazovala vtedy pozvanie do mcd (este u nas len zacinali). 😁
Ale cestovala som. Robila som v centre s detmi po poobediach a centrum si organizovalo zajazdy. Takze s nimi som kusok europy pocestovala. A potom aj s priatelom na rozne studentske zlavy. Hoci viac sme chodili na turistiku po slovensku. Lacne a dobrodruzne.
Aspon po troche si z kazdeho rozka troska vies zariadit, ked chces.
A co ti viem na 100% povedat - vsetko ma tu hodnotu, s akym gustom si to uzijes. Lebo presne ten pocit ti ostane. Dovolenka skonci, darcek prestanes pouzivat,… ostanu tie pocity, ake to bolo.
Nie, nie je mi to ľúto ... A už vôbec neočakávam od muža ...
Ano, niekedy citim ako prvu emociu lutost, ked vidim, ako moji priatelia ziju realitu, po ktorej ja tuzim (ako ked mi kamoska nedavno povedala, ze caka tretie dieta a ja viem, ze pravdepodobne nikdy nebudem mat dalsie). Ale to neznamena, ze im to nedoprajem a nedokazem sa tesit s nimi. Dolezite je nenachat sa negativnymi pocitmi pohltit.
Nie, nezávidím, skôr sa teším, keď vidím kamošku šťastnú a spokojnú. Vždy si poviem, že ja mám všetko, čo potrebujem, a aj omnoho viac, ako niektorí chudobní ľudia.
Prečo práve kamoške? Ja závidím každému kto je na dovolenke lebo aj ja chcem ísť a nemôžem 🙈
Nie je...pretože život má vekom naučil že závisťou nič nedosiahneme. Je absolútne zbytočná....dopraj a bude ti dopriate....tie ktoré okolo mňa dostávali dovolenky,šperky a hlúposti kým my obaja sme len brigádovali a učili sa dnes už väčšina ani spolu nie,dokonca pár už je aj rozvedených. Všetko sme postupne dosiahli spolu a preto nám je dnes dobre,lebo máme pekný vzťah,deti a nič sme nesilili len preto aby sme si jeden druhého kupovali.
Ak tvoj priatel pracuje v zahranici, uz davno ta mal vziat na zaujimave vylety.
My sme s drahym aj pocas chodenia chodili na vselico, ale vsetko nizkonakladove, proste sme dost pozerali na cenu, neraz to cele hradil vtedy este priatel.
A nemusia to byt exkluzivne veci, dovolenky - o tom zivot nie je. Az ked sme obaja pracovali a zvysili nam platy, tak sme si to nastavili inak - nie cena, ale aj poloha ubytovania, atd...
.. a byvanie sme sli tiez na hypo, ked sme sa sli brat
Si mladá.vyčkaj.Raz sa aj ty dostaneš do bodu.ze budeš na tom lepšie a aj dovolenky budú.Nerob zo seba zlatokopku kvôli materiálnym veciam.A pozor. zo závisti vznikajú aj zdrav problémy