Je to vzťah, alebo pobláznenie?
Ahojte, mám skoro 22 rokov a cca posledné 4 roky som tak potajme túžila po niekom, kto by ma ľúbil, proste po vzťahu, kedy je chlap dobrák a s ktorým by to malo budúcnosť. Cítila som sa zle, že som nikdy nikoho nemala, že buď som sa zaľúbila a potom trpela len ja alebo len on. Mrzelo ma, že to nikdy nie je vzájomné... Až do tohto leta. Začali sme si písať cez internet, stretli sme sa, no ja som to brala ako len ďalšie rande že pôjdeme a uvidíme... On takisto nikoho ešte nemal, ale bol veľmi chápavý a milýa hned sa zaľúbil. Problémom ale bola dialka a to nejak 320 km. Stretli sme sa ešte asi 2x ale problém bol ten, že som z toho necítila až také pobláznenie ako asi 2 razy pri 2 chlapcoch (kde to bolo o tom, že to boli tzv "zlí" chlapci, pri ktorých to tiež po pár stretkách opadlo, ale nakoniec to ale dopadlo zle). Napriek tomu sme sa dali dokopy, on bol zo mňa mimo a neskutočne šťastný a pobláznený. Teraz sme spolu vyše 3 mesiacov a Som rada, že si rozumieme, že je taký istý ako ja a rada sa s ním stretávam a čas s ním beží rýchlo a aj mi chýba ked sme neboli spolu. Len to nie je také pobláznenie, že prvá a posledná vec, na ktorú pomyslím ráno a večer je on a že sa neviem na nič sústrediť. Chodievam tam ku nemu vždy na víkend (alebo pár dní ked má voľno), vlaky mám zatiaľ zadarmo takže to nie je problém a je ku mne moc milý, všetko mi splní, môžem sa mu so všetkým zveriť, len mi to občas príde akoby sme boli spolu už dlhšie, každý si v podstate doma žijeme svoj život, svoje záujmy tie 4 dni, ja sa učím kedže mám ťažkú školu aa mám čas aj na kamarátov a rodinu. Stále som bola typ človeka, ktorý chcel mať čas len pre seba, aspoň na nejaký čas sa zavrieť do izby a byť sama :D On mi napr. ale napíše že už sa ma nevie dočkať tie 4 dni a že nevie kvôli mne spať, ale ja som zároveň si nechala svoje záujmy a nie je problém pre mňa tie 4 dni počkať. zároveň nechcem ho určite nechať, kedže lepšieho nenájdem , fakt je to človek s ktorým si viem predstaviť budúcnosť aj to po takomto krátkom čase a to isté aj on so mnou, len ma štve že ja všeobecne neviem zažívať také pobláznenie. Moji aj jeho rodičia si nás navzájom veľmi pochváľuju a neustále sa na neho pýtajú.
Je to podla vás v poriadku? Zažívali ste to niektorá? Je to proste ním že neviem byť pobláznená že neprebieha chémia alebo to by tak bolo u mňa u každého?
To pobláznenie by aj tak po nejakom čase opadlo. Ale podstatné je, či ho teda ľúbiš alebo ho skôr berieš len preto, že si myslíš, že iného nikdy nenájdeš a je na teba dobrý?
22 rokov a toľko rozmýšľania? Normálne ži.
Moja mama vzdy tvrdila že žena má menej ľúbiť muža ako on ju a bude šťastná celý život. Keď som bola mladšia myslela som že je to hlúposť, ale čím som staršia tak si myslím že mala svätú pravdu. Ono to veľké zaľúbenie prejde a potom je dobré mať niekoho pri sebe kto sa k tebe správa ozaj pekne a je to s ním dobre. Lebo sa môže kľudne stať že už nič lepšie nepríde, skôr naopak.
Chlapi maju dve hlavy a je dost blbe ak rozmyšlaju len tou malou. Ani baby by sa nemali riadiť len pocitmi ktore maju pôvod v medzinožnom priestore.
To že nie si z chlapa paf až tak že nevieš myslieť na nič iné je len znak že dospievaš a začínaš myslieť hlavou aj keď medzinožný priestor by stále radšej nejakého zlého chlapa
@skvrnka14 ja som to zazila pri svojom uz teraz manzelovi. Bola som akurat po strednej a oslavovala svoje 20-te narodeniny. Tiez bolo leto. On bol vtedy plavcik ktory zo mna nevedel spustit oci a tak sme si vymenili cisla. Mne islo hlavou ze aspon budem mat vzruso na leto. On bol cely bez seba a tiez mi pisal ze sa ma nevie dockat a ze nevie spat. Typycke poblaznenie u mna z neho nebolo. Dokonca sme nechodili ani za rucicky a nepusinkovali sa na kazdom rohu. A to mne bolo 20 a jemu 21 obaja na VS cize tiez vztah na dialku. Som vdacna za to ze sme mali taky vztah. Bolo to ine, krasne, proste vztah v ktorom som videla buducnost. Po kraktej dobe som vedela ze on je ten pravy. Dnes sme spolu 10 rokov a mame dvoch krasnych chlapcov, je pravda ze niekedy by som ho najradsej prizabila ale milujem ho viac ako svoj zivot. Takze ja som zazila presne to co zazivas ty. A chcem ti podakovat za pripomenutie si mojich mladych cias kedy sme s muzom randili ☺
@skvrnka14 To je ten istý vzťah o ktorom si tu písala cca pred 3 mesiacmi? Stále Ti chýba, že s ním nezažívaš ten pocit pobláznenia? Vážne je to tvoja priorita?
Ak Ťa chlapec neopantal doteraz, tak po troch mesiacoch Ti motýle v bruchu ťažko začnú lietať. Len si dobre zváž, či je to naozaj až také dôležité. Lebo ak sa v tom budeš naďalej neustále pitvať a sústrediť sa na to, čo NEpociťuješ, môže sa Ti stať, že prehliadneš to pekné...
No ved neries.. Ved ani nemas co v podstate riesit. Iny ti hlavu nemota, s tymto ti je dobre, takze o com ... Na vztahy a pocity nie su sablony, nikto ti nepovie, ci je to Ok. 😉 Vsetky rozhodnutia maju svoj cas a miesto. Takze urcite to nebude dnes na modrom koniku. Vsetko dobre!
zbytocne vela o vsetkom premyslas! zacni viacej zit a menej premyslat a bude vsetko fajn!
Si este mladucka, prilis nad vasim vztahom rozmyslas. Si vo veku, kedy mas muzov spoznavat, porovnavat a vybrat si takeho, ktory za to stoji a ktory si ta zasluzi. Chapem, ze sa uz zamyslas nad vasou spolocnou buducnostou, ale ber to tak, ze existuju len dve moznosti- ze vam to vydrzi a teda zostanete spolu alebo pojdete od seba, kazdy svojou cestou. A to, ze ta trapi, ze nie si z neho az tak paf, myslim si, ze az privelmi nad tym premyslas a analyzujes. Ty sama musis vediet, ci je ti s nim fajn, ci si mate co povedat, ci ta pritahuje. Ak tam nieco z tohto chyba, nie je to v poriadku, pretoze medzi muzom a zenou musi byt aj iskra a chemia, nestaci len to, ze si rozumiete. A nezabudni, aj prvotna zamilovanost casom opadne, potom uz je vztah o niecom inom, niecom hlbsom, ale na to treba cas a toho spravneho cloveka pri sebe. Kazdopadne, nevesaj hlavu, si mlada, takze ak by ti tento vztah nevysiel, nic sa nedeje, ides dalej a ver tomu, ze raz najdes toho praveho.🙂
mile, no v tvojom veku a na tvojom mieste by som sa tymto netrapila a uzivala by som si ten vztah. Prilisne analyzovanie vztahov a citov nevedie k nicomu, viem o tom svoje. Podla mna je lepsie uzivat si kazdu chvilu, kazdu radost, kazdeho cloveka, ktoreho mame v zivote 🙂
Troška som zaskočená ako jej tu viaceré píšete že mladučká a nemusí to brať tak vážne. Ja som s mojím mužom začala chodí keď som mala 20 rokov a v 22 sme už plánovali svadbu a dávno sme vedeli že je to vážny vzťah. Ani raz som to nebrala na ľahkú váhu a vôbec som si nemyslela,že sa môžme hocikedy rozísť, preto si myslím že všetko je o povahe a vyzrelosti daného človeka a nie o veku.
@pininka Lenže vy dvaja ste to vedeli. Obaja. To je zásadný rozdiel.
Tento istý príbeh už tu pred pár mesiacmi bol ale s otázkou či sa dať napriek tomu do toho aj keď tam nieje to pobláznenie normálne mám pocit že to bolo od teba 🙂 neviem keď od začiatku pochybuješ o tom vzťahu či vôbec má zmysel...len preto byť s ním aby si niekoho konečne mala. Rob tak aby si tomu chlapcovi veľmi neublížila..mysli aj na neho.
Klasika... čím viac ti bude takto bezhranične prejavovať lásku, robiť všetko čo ti na očiach vidí, tým menej ťa bude priťahovať a menej ho budeš ľúbiť. Poznám veľa žien, čo sa takto "odľúbilo", lebo partner bol "príliš dobrý". Poznám aj ženy, ktoré si tým prešli a vyhlásili "neľúbim ho, ale vydám sa zaňho". Len pre informáciu, tie páry už majú spolu deti a sú spolu dobrých 15-20 rokov. To je dobrá správa aj pre teba... že ak s ním zostaneš, môžeš mať v podstate pohodový život. Celá tá psychológia okolo toho je, že ženy chcú mať za partnera alfa samca a na základe správania si to potom vyhodnocujú, že aký majú z partnera pocit. Ak ti ten tvoj zobe z ruky, tak to rozhodne nie je črta alfa samca. Preto to cítiš tak ako to cítiš... Ja napríklad tiež nie som prirodzene alfa, aj som dostal kopačky, lebo ako povedala, "som ju príliš ľúbil". Ale poučil som sa so svojou manželkou som už pekných 15 rokov. Moja manželka je úplne super a mohla by mať krajšieho a lepšieho chlapa ako som ja. Ale nedám jej pocítiť, že sa bojím, že ju stratím. Práve naopak. Nedávno som napríklad zistil, že ak chcem sex, tak nie je dobré sa pýtať "Budeme sa milovať?" Oveľa lepšie je prísť a povedať "A teraz ideme mať sex." Ak začne vymýšľať, tak poviem "Nevydumuj, tu sa prehni a švihnem ťa". Také správanie je úplne proti logike, nie? Vždy som si myslel, že toto ženy predsa nechcú... Práve naopak! Práve toto ženy chcú... nie roztraseného lúzra, čo prosíka o sex, ale chlapa, čo má gule a vie bez strachu povedať, čo chce. (zdôrazňujem, že to všetko sa deje bez akejkoľvek agresie.. jedine tak maximálne, že ju vyfliaskam pozadku počas sexu).
Najviac ma zaskočila veta - nechcem ho opustiť lebo lepšieho nenájdem. Preboha, veď si mladá baba, aj keby ti to s týmto nevyšlo, tak určite nájdeš ďalších xy adeptov na vzťah len treba mať oči otvorené. Nebuď hlúpa, po 3 mesiacoch ešte nehovor a ani si nemysli že spolu budete do konca života. Ja som bola taká hlupa, bola som s priateľom 5 rokov a posledné 2 to už nebol vzťah ale vieš čo som si hovorila stále ako tupá hus? Že lepšieho už nenájdem a nechcem byť sama tak ostanem s ním a budem mu tolerovať jeho správanie a všetky veci čo mi robil. Lebo lepšieho nenájdem.... nikdy si túto vetu už nehovor. Som rada že som pobrala trochu sebavedomia a odkopla ho preč. Takže snažím sa tým povedať, že nikdy sa nespoliehaj na to že lepšieho už nenájdeš, lebo keď prídu skutočné problémy a ty nebudeš šťastná tak budeš ďalej trpieť. Ty musiš vedieť či za to stojí. Veľa štastia 🙂
@gabika0825 darmo budes pisat o tom, ze je mlada baba, ona nema ten pocit momentalne, ze by este nejakeho mohla najst a duplom nie lepsieho, viem, ze podobne myslienky som mala v minulosti, ze ked sa so mnou prvy frajer rozsiel som myslela, ze koniec sveta a budem stara dievka 🙂
to si musis rozmysliet ty ako to budes vnimat v buducnosti. nieco podobne som mala a mam aj ja. motyle v bruchu nikdy neboli ale zostala som s nim lebo bol dobry mily pekny atd a som s nim uz dobrych par rokov v podstate z lasky z rozumu. a co sa stalo po par rokoch? motyle mam ale s niekym inym kde obaja vzajomne vieme ze nikdy nebudeme spolu lebo nedokazeme ublizit tym sucasnym partnerom ktorych v podstate lubime a je nam spolu dobre,mame uz nieco prezite a vybudovane. ale jednoducho osud to zariadil tak ze ta prava chemia zauradovala niekde uplne inde, tam kde nemala. a to nam staci sa na seba pozriet a prehodit zopar slov a vieme ze to tam je aj bez nejakej fyzickej nevery
@gabika0825 Ja mám podobný prípad len neviem či si to nenamýšľam ale strašne mi v poslednom čase lezie na nervy..
Niekedy je to ovela lepsie, ze to poblaznenie nepride, aspon z mojej skusenosti ti mozem tak povedat. Pretoze poblaznenie fakt dokaze zamotat vsetko, vyvolat v cloveku chaos, ked prejde. Uzivaj si co mas teraz a neries 🙂