Je to psychické týranie alebo len ťažká povaha?
neviem, ci som v tejto teme spravne alebo nie, niekedy uz neviem posudit, ci len veci dramatizujem alebo ma manzel skutocne psychicky tyra. Sme spolu uz dlho a urcite problemy boli uz pred svadbou. Napriklad mu casto vadilo, ked som isla von s kamaratmi. Vzdy, ked som sa vratila, bol oduty a nahnevany. Hoci on ist nechcel, na kazdom si nieco nasiel a sam kamaratov nema. Ale ja spolocnost potrebujem a mam vela znamych, takze mi dobre padlo obcas s partiou niekam vybehnut na vinko alebo opekacku. Ked som ho zobrala so sebou, tak mi vzdy po ceste domov zacal vycitat, ze ho zhadzujem alebo nepustim k slovu, pritom si nemyslim, ze by som ho nejako zhadzovala. Je pravda, ze viac rozpravam, on je skor tichy. Ale nechovam sa k nemu zle. Hoci on vzdy tvrdi, ze sa inak spravam pred kamaratmi, inak sa spravam pred rodicmi, skratka vzdy nieco. Mne zo bolo vzdy luto, lebo som vedela, ze stretnutie s priatelmi ma bude stat potom vycitky. Tak som chodila skutocne len zriedka, aby som ich nestratila a mala s nimi nejaky kontakt. Co vsak bol dalsi problem, ze som robila dlhsie ako on. Robim v brandzi, kde sa o 18:00 este pracuje, ludia vhodia neskor do prace a potom neskor organizuju stretnutia. On ma super job, o 16:30 je casto doma, niekedy odide aj po obede. U nas sa to vsak sledovalo a bolo vela prace, tak som chodila neskor ako on. Casto sa za to hneval, ale nejako si zvykol. Len sa ma hned po prichode domov spytal, co budeme jest. Takze som behala okolo neho a domacnosti este do vecera. Najhorsie vsak vsetko zacalo byt, ked sa nam narodilo dieta. Vadilo mu, ze place, ze sa v noci casto budi... Ma ho rad a sprava sa k nemu celkom dobre, hoci nejako extra sa nehrnie sa s nim pohrat po prichode prace alebo nieco. Taktiez s nim nechodi von, chodime iba spolu alebo iba ja. Kedze maly ma vsak uz takmer 2,5 roka, ja pracujem na skrateny uvazok, pricom do prace chodim len 2-3 dni v tyzdni hlavne kvoli dietatu. Ak vsak pridem neskor ako on, pretoze som musela ist este na nejake stretnutie, tak to tazko znasa. Hoci som doobeda bola s malym a poobede ho strazila mama, tak uz ked s nim ma byt dve hodiny sam a cakat na mna, zacne mi nadavat, ze so mnou vsetci zametaju a ze obetujem rodinu. Pritom chodim do prace fakt minimalne a zarobim takmer to, co on. Od zaciatku, ked som si privyrabala po nociach popri malom (teda vobec nemusel strazit, lebo som robila doma na pocitaci, ked maly spal), tak mi rozpraval, ze ma vsetci len vyuzivaju, ze za smiesne peniaze makam a preco nespim pri malom. Pritom pd narodenia maleho vsetko kupujeme na polovicu, takze to ma pre neho aj benefity. Nepytam od neho peniaze, vela veci nalemu som praveze pokupila ja, platim mu kruzky... Ak si vsak myslite, ze ma pocit, ze som ho obrala o muznost a robim vsetko sama, tak sa mylite. Ked mu dam nieco vybavit, povie, ze to nevie. Ze mam ja. Takze ja zariadujem vsetko. Najviac ma vsak prave trapi, ked mi vycita aj obycajnu pracu, ze pridem neskor alebo v noci nieco robim (aby som sa cez den mohla venovat malemu). Vzdy som nestastna, ked sa pohada, ze som zla matka a obetujem vlastnu rodinu. Pritom to povie aj ked mi zazvoni suseda, ze potrebuje s niecim pomoct a on chvilu strazi maleho. Niekedy mam pocit, ze to je psychicke tyranie, nikam nechodim, iba do prace a ak s kamoskami, tak cez den spolocne s detmi. Ale inak sa venujem rodine, domacnosti, vsetko u nas funguje. Myslite, ze je to v poriadku a skutocne som ja ten, co robi nieco zle, alebo ide o psychicke tyranie? Da sa to riesit? Zmena u neho asi nehrozi, je to uz vela rokov, velakrat sme sa aj strasne pohadali a nic sa nezmenilo.
Mňa by takýto vzťah dusil. Nemôžem dýchať, už len keď to čítam. Podľa toho čo píšeš, zvládaš všetko sama - prácu aj rodinu. Na čo ho máš? Osloboď sa, začni žiť, dieťaťom sa život predsa nekončí. Dohodnite si podmienky stretávania sa jeho a dieťaťa a ži svoj život po svojom 😉 držím palce
@snopkulka Mas pravdu, dietatom zivot nekonci, ale mna bude strasne mrziet, ak maly nebude mat kompletnu rodinu. Nikdy som taketo nieco pre neho nechcela. Je to uzasne dieta a zasluzi si byt stastne. Neviem, co s nim spravi rozvod. Zial neviem ani, ako dlho sa toto da vydrzat. Nechodit do prace, nechodit s kamaratmi, co bude dalsie? Ja mam vysoku skolu, dobru pracu, priatelov, zaluby...nedokazem zit ako putka domaca.
@linj kompletna rodina je jedna vec, a vas partnersky nesulad je druha vec. Nejde to nejako dokopy. Ak budes ty nespokojna, ani dieta nemoze byt stastne a spokojne. Pouvazujte nad nejakou manzelskou poradnou, mozno si len fakt nerozumiete a da sa s tym este nieco urobit. Lebo toto dlhodobo nevydrzis, mate rozdielny pohlad na svet, zivot, spolocny cas, tvoju sebarealizaciu atd,,,
@linj ale to dieta samé časom uvidí, ze az taka super rodinka nie ste, ze máte opačne názory ci postoje k úplne obyčajným veciam
Dokedy to vydrzis hrať pred ním divadlo, ze všetko je OK? Rodicia si často myslia, ze deti nic nevidia a nepočujú a potom su nemilo prekvapení
Bola tu dobrá rada, ze skúsiť poradnu, ak nie, tak mozno fakt radšej ísť od seba a žiť v súlade so seba samou
@linj nieco podobne mam doma, a je to na figu, ked sme rozdielni. My bojujeme takto uz par rokov, ja poviem A on naschval B a tak vzdy dookola. Vzdy si mysli, že je mudrejsi a pod. Ak potrebujem s niecim pomoc tak zvacsa odmietne ze sa mu nechce a ani sa neunuva. Naposledy som tak sama instalovala tlaciaren, neunuval sa ani kuknut co je s nou. U nas je to vyhrotene. Aj na dovolenku idem so synom sama,lebo si potrebujem oddychnut a mam pocit, že ma vyuziva. Pred týždnom som chcela ist na welness vikend a isiel len pod tou podmienkou, že vsetko zacvakam ja, kedze som hrozne chcela ist a nemala som s kym tak som suhlasila. Je to na nervy, bud si urcite pevne pravidla, alebo sa na to vykasli. Ja tak bojujem uz 10 rokov ak nie viac a niektore malickosti sa zmenili k lepsiemu ale kooopec podstatnych veci nie.
@linj nizke sebavedomi nema? zarobi menej, nema Tolko kamaratov. Preco neidete von spolu? daj syna k mame a chod s nim k tvojej partii nech sa vyrozprava aj on alebo len sami do cukrarne. . Byt sam s dietatom si zvykne, ked bude syn starsi, bude to lahsie, zahraju sa aj hry co dospelych bavia od takych 4r.+ , ja tiez sa Nerada hram s babikami alebo nejakymi zvieratkami na zemi, radsej deti vezmem von sa hrat spolu. Inac, naco od narodenia maleho platis vsetko na polovicu a este ti aj on vycita ze pracujes???? ved nech plati vsetko a hned mu dojde ake su vydavky a kazde euro pomoze. Ani mu nerozpravaj kolko zarobis, 3/4 vyplaty daj na svoj ucet alebo doma do ponozky, a sem tam vytiahni euro.
toto je jeden pohľad na vec, dohovie ako by to opísal on 😉 u nás je to skôr opačne. mažel je až moc spoločenský a mne vadí, že sme málo spolu len my 3. No nebudem rozoberať detaily. Snáď pri mne netrpí 😀
ale teraz iný príklad a to moji rodičia. Postupné obmedzovanie kamarátstiev a rodiny, z práce supom domu, presne vymedzený čas na nákup... nedaj bože trošku predĺžiť a hned len výčitky. Postupne aj peniaze zo spoločného účtu vyberá len on a ona dostáva len "prídel" od čoho donesie bločky i keď zarába len ona... teraz už nemôže ani zakúriť, otvoriť okno, zapnúť telku... bez dovolenia.začínalo to obdobne ako u Vás, čím nehovorím, že to musí byť to isté. Len treba dávať pozor, kam až si ochotná ustupovať. Ked sa to dávkuje postupne, tak sa vždy mama prispôsobila a teraz sama nechápe, ako sa mohla v takej situácii ocitnúť. No nedokáže s tým nič robiť...
@linj to chápem, ale ako ti už stihli baby napísať, ak nebudeš šťastná ty, dieťa to vycíti, nebude šťastné ani ono. Pre dieťa je najdôležitejšie vyrastať v harmonickej rodine, v pohode. Decká sú veeeľmi citlivé a rýchlo vycítia, že niečo doma nie je v poriadku. Ja som za to, aby vyrastali v úplnej rodine, ale pokiaľ to nefunguje, je lepšie odísť ☹ My keď máme s manželom tichú domácnosť (čo je asi raz za rok), tak vidím aké sú deti nesvoje.
Skús sa teda najprv porozprávať s manželom o všetkom, navrhni poradňu a keď uvidíš, že z jeho strany sa nič nezmení a nemá ani snahu, nie je o čom :-/
@linj takéto somarinu skúšal na mňa môj manžel, vtedy ešte priateľ... vadilo mu ze sa "flakam" kade tade... a on nechodil nikam,,stále dve roboty.. Ja som v jednej zarobila toľko co on, a ešte som stiahla zábavu... keď prišiel za mnou(240km ) ,vzali sme sa,začalo to byť ešte horšie,obmedzovanie... dosť sme sa hádali... Ale teraz? Zaclenila som ho do partie, kde sme už v podstate samé pariky, niektorí pred svadbou, perfektne zapadol,aj keď ma v podstate viac rokov ako my, a teraz sa dĺžka s nimi aj bezo mňa... keďže ja zas furt pracujem...🙂 teraz som zasa ja ta,čo by si vo dvojici posedeli na terase... a nešla nikam...🙂 neviem čo ti poradiť...Ale bolo obdobie keď sme sa od nervou aj s nozikmi naháňali po dome, a pár razí som ho aj pobalila, nech prasi naspäť k mamke.. a teraz(už 4roky) máme úžasné manzrlstvou...plesní mu hlinikovou lopatou, nech sa chlapec uvedomí... toto by som nenazvala psych. tyranim ako takým... skôr rozmýšľajú nad poriadnou alebo psychologom... a ak nepomôže-roZvod... lebo budeš trpet aj s dietatom
@linj moj posledny priatel bol takyto. ale vies preco? lebo on mal a ma komplex menejcennosti. tiez si na kazdom nieco nasiel. ten bol taky, ta bola taka... ze som sla von na kavu, no tvaril sa ako keby sa mal zrutit svet. stale si vyzadoval pozornost /byva stale u rodicov a zivot mu riadi mama, nedokaze sa odputat/. ked sme niekam sli, bol tichy, sebavedomie nula nic. vonku vecer ked sme boli si musel dat dve piva, aby sa uvolnil vobec. doma tichy, vela toho nenahovoril, sak ok, kazdy sme nejaky. ale potom, ked pisal sms alebo fb, tak slapal ako utrhnuty z retaze, to uz bol "macher". a za toto som ja nemohla. ani za to, ze som spolocenska, ze mam priatelov, ze idem s nimi von. vies, to bol jeho problem, lebo to nevedel spracovat v sebe. lebo nikdy tak nezil, tak slobodne dusevne. vsetko hlasil a hlasi mame aj na stare kolena, kam ide, kedy pride, div si nepyta povolenia... aj ked sme boli u nich na navsteve, on bol pred tou mamou zarazeny jak prd v riti, sedel vedla mna jak truba a uplne stuhnuty. proste sa vsetkeho bal, chcel by zit inak, ale ma strasny strach, len to neprizna. neveri si, nema sebavedomie, ale chcel by tiez mat priatelov a ist si len tak na pivo, na kavu, ale nerobi to. len to chce, ale nerobi pre to nic. takze pre neho je lahsie potom vycitat kazdu kravinu, na kazdeho nieco najst. on si proste hlada nejake tie dovody ze preco. nehlada sposoby, ako sa uvolnit a zacat trosku inak zit. to sa nedalo. a ked si predstavim, ze som chcela s nim zit, moje nervy. skoncila by som v pezinku.
@linj Ty máš doma môjho muža? Ja s takýmto podobným žijem 20 rokov. Pomáha, keď sa pre jeho útoky netrápim, jedným uchom dnu, druhým von. Raz za čas sa s ním dobre pohádam, ale tak, že taniere lietajú a pod. Potom je krotký ako baránok. Naposledy sme skončili s debatou, že rozvod. Odkedy som mu predostrela, že ako si to predstavujem, pomerne presne, pretože som sa rozhodla, že takto žiť nechcem. Aby si po niekom stále hučal, keď dačo treba a to by bolo na dlhú debatu. Odvtedy je celkom kľudný, lebo pochopil, že to myslím naozaj vážne a mám to premyslené. Viem, že nie na dlho, raz to zase príde. Robím si svoje, snažím sa robiť čo ma baví, snažím sa udržať si kamarátky, o veľa som pri ňom prišla, proste som si povedala, že najprv ja a potom deti a potom on. Je dospelý a svojprávny. Inak to s tým príchodom z práce sme mali aj my. On chodil o 15,30 ja po 18 tej a drbal ma za to, že som nekúpila chleba. A takéto. Hrany sa obrúsili, niektoré veci si všimol, že aj inde to tak funguje a je to normálne, príp. u nás to je celkom ok. Musíš myslieť na seba, neťahaj ho deťmi von, ani môj to nerobil. Dnes nechodíme spolu, lebo decká už majú nervy a aj ja čo zas bude. Ako som na neho nahúkala, že nechceme s ním nikde ísť, lebo sa to nedá vydržať, tak je celkom pokoj,ale nechodíme nikde, ak tak zvlášť. Alebo sa dopredu presne dohodnem, ako si to predstavuje, kedy, kde, čo si obliecť, čo si zobrať, do detailu, potom nemá šancu pindať. Poradím Ti, ak chceš, my sme sa už aj pobili. 😝
@linj Dôležité je, či ho máš rada a keď náhodou nie je doma či Ti chýba, či necítiš pohodu ak nie je doma. Lebo ak sa cítiš lepšie bez neho tak to nie je ok. Môj muž má takú povahu, vie byť riadne hnusný, dôležité je neskloniť hlavu a ísť po ňom tak ako on po Tebe. Ja celý život musím niečo odôvodňovať. Keď chcem odôvodním, keď nechcem nebavím sa s ním. Len je to fakt náročné na nervy. Niekedy ani ja nevládzem, furt byť v strehu, preto si hľadím svojich chvíľok, pre vyvetranie hlavičky.
@svetluska82 No ja by som šla sama. Akonáhle by som to vyslovila, už by bežal a cvakal. 😀
@natalym sak toto, to stale zdvodonovanie a vysvetlovanie a aj tak si taky clovek mysli svoje, lebo podla takeho cloveka, iba on ma pravdu a jeho teorie su pravdive - aj ked s realom to nema nic spolocne, proste oni si idu svoje. to je fakt na nervy dokola vysvetlovat.
sak vies, co som zazivala. a preco idem von a s kym idem von a kto ku mne chodi na kavicky a komu sa chcem pacit, ked chudnem a pre koho som si dala gelove nechty a ako sa k nemu spravam a preco sa k nemu spravam zle /nie, nebila som ho, ani som mu nenadavala, neviem, co by este chcel teda/ atd atd atd. to je na nervy. ked som mu povedala, ze chudnem kvoli sebe, lebo ja sa chcem dobre citit, tak to neakceptoval, ale siel si svoju verziu, ze urcite kvoli niekomu. vies co... ubralo mi to na tvari roky, zacali mi sediviet vlasy a necitila som pohodu. mam dve deti, ktore vychovavam, vediem a ucim. nemusim este aj tretie dospele dieta.
@mawka Aj mne to lezie na nervy, ale mám už také osvedčené prúpovídky. Keď začne tak ja poviem: Ešte si zober lampu a zasvieť mi ju do ksichtu. Tak sa potom trošku spamätá. Tak po toľkých rokoch už mám svoje osvedčené praktiky ako to zastaviť. Len niekedy ma prepadne taká depka, tiež by som chcela žiť pekne v kľude. Ja som zistila, že môj muž má trauma zo svojej mamy z detstva a podvedome bojuje so mnou, lebo ja som mu najbližšia osoba a čo s mi teda nepáči, sme s jeho mamou trochu podobné typy. Stálo ma to veľa veľa premýšľania ako to zlepšiť.
Každý deň si hovorím: Ty si dôležitá, urob ako Tebe pasuje, nie si blbá, vieš čo chceš, čo potrebuješ, rob si sebe dobre !!!
Nesmiem sa nechať ním zblbnúť.
@mawka Ja už mám toľko toho poskúšaného........ Na román, veď Ty vieš. Prišla som na to, že má to vrodené, je taký aj jeho otec a babka, jeho matka je taká aká je a má z toho svoje traumy, proste bez matere i ani neprdol, pri mne na to prišiel, že sa môže slobodne rozhodnúť, tak mne vracia to čo chcel mame, preto pozor mamičky vo výchove a ja mám samozrejme tiež svoje chyby.
@linj takmer 2,5 ročné dieťa a krúžky? zaujímavé 🙂
Inak takýto typ človeka zvaný "stopovací pes" musí byť poriadne psycho. Ja by som takéhoto týpka asi jedného dňa zaškrtila. Inak v mojich rodičoch som mala negatívny príklad, ako manželský vzťah nemá vyzerať. Liezli mi na nervy svojou neschopnosťou normálne komunikovať, ale dnes som rada, že mi ukázali vzorku neharmonického manželstva. Tak som si ja vo svojich vzťahoch sakra dávala pozor, koho si k sebe pripustím.
Ale títo manipulátori asi vedia ako ženu pripútať k sebe a potom ju pekne postupne skúšajú ovládať... vlastné skúsenosti našťastie nemám, ja neúprimného človeka so sklonmi manipulovať vycítim na kilometer...
@linj Mne to ako psychické týranie teda príde. Jeho obťažuje aj to že má byť s vlastným dieťaťom, aj to že ty zarábaš. Lebo v ten čas niesi k dispozícii. Neviem ako máte poriešené majetkovo bývanie, ale ak sa dá pošli ho tam odkial prišiel a nech ti na syna prispieva a tebe nech dá pokoj. Netreba sa rozviesť ale trochu ho spratať a ukázať mu že ho vlastne ani nepotrebuješ. Alebo ak sa nedá, zbal sa s malým na pár týždňov k mame (na psychohygienickú očistu) a vlastne ukáž mu to isté, nepotrebujem neustále tvoje výčitky a zlú energiu. 😝 ak mu dopne že je despotický magor tak nech on vyhladá pomoc ak nie, tak je na tebe čo ďalej.
Podla mňa ťa deptá ☹ ☹ ☹ ☹ netvrdím že úmyselne, ale robí to. Možno je sám zo seba nešťastný a nevie si to v sebe spracovať tak to takto vychádza na povrch. Bohužial ty za to nemôžeš 😖
@linj ahoj akokeby si pisala o mne ...my sme spolu uz 18 rokov ale nikdy nikdy si nezvyknem na jeho obmedzovania,zdutost....stale na pretrase moja praca ...nechcem byt fin.zavisla na muzovi a tu je asi jeho problem! Cvicenie...nemozem...naco preco xhodim...vsade kde idem idem s malym3 rocnym...aby nahodou ma neupodozrieval...strasne je toho vela ale velmi pidobne k tvojmu zivotu....
@linj Musíš byť silná a stanoviť mu nejaké hranice, človek si k tebe dovolí len toľko, koľko mu dovolíš ty. Ked prídeš neskor z roboty ako on, je úplne normálne, že on sa zatiaľ postará o vaše dieťa a zájde napr. nakúpiť, ked už nie navariť. To, že ty popri RD pracuješ je chvályhodné a mal by byť na teba pyšný, že to zvládaš, nie aby ti za to ešte nadával, to je choré. Asi mu vadí, že si taká šikovná, žiarli na teba, že toho zvlándeš viac ako on, niektorí chlapi to proste nemajú radi a preto tie reči, že si zlá matka a bla, bla. Pekne sa s ním porozprávaj, vysvetli mu, že z jedného platu by ste nevyžili, možeš skúsiť jeden mesiac svoju výplatu odložiť a nech všetko teda platí on a možno sa preberie. Nenechaj sa v žiadnom prípade obmedzovať, čo sa týka svojej práce a priateľov. Aj ty mu možeš povedať, že on je zlý otec, ked nie je schopný ísť s dieťaťom sám von, to ako čo má byť? Jednoducho mu nachystaj obleč dieťa a dovi dopo, nie je to novorodenec, hádam ísť na ihrisko zvládne preboha. Držím ti palce.
zakomplexovany a sebecky 😝
bože, toto ako keby bol presne môj príbeh..po osmich rokoch sme sa rozviedli...a teraz som už dva roky rozvedená a ľutujem že som sa nerozviedla skôr....
@linj tyranie to nie je....ste len odlisne povahy, ktore povazuju za podstatne rozne veci, maju totalne odlisny pohlad na fungovanie rodiny, zivota, zivotny styl.....
je na vas dvcho ci si za to stojite a naucite sa jeden druheho tolerovat a kazdy sam seba mozno trosku zmenit.
on totiz chce nieco uplne ako chces ty a ty si to vsetko predstavujes uplne inak ako on.
ps: ja osobne by som s muzom s takymto pohladom na svet, rodinu, mna asi po par dnoch vyrazila dvere.....
...nikdy to nebude plnohodnotný vzťah....ja som mala presne takýto typ manžela.... rok po rozvode som sa zoznámila s terajším priateľom a to je ako sto a jeden....už sme rok spolu, veľa sa nasmejeme, máme spoločné záujmy, radi chodíme von....je to úplne iný život 🙂
@linj starého psa novým kúskom nenaučíš
asi ste úplne rozdielny ľudia. Máte rozdielne povahy, pohľady na priateľstovo ...... On sa nezmení a ty budeš len vtedy dobrá, keď budeš doma k jeho dispozícií od rána do večera. Východisko? Jedine rozvod, alebo odchod z takéhoto manželstva.......