Je ne/komunikácia dôvod na rozchod?

@vanilkovazmrzka
Dakujem za nazor.
Praveze ano, snazila som sa to neriesit v danom case ale vratit sa k tomu neskor, ked sme mali chvilku casu a pozriet sa napriklad aj na to, co sa stalo tento tyzden. Ale akonahle o niecom zacnem, on zacne byt nervozny a vytaca sa neskutocne. Mam dojem, ze sa rokmi uplne meni a kedysi bol taky, ze ho nevytocilo takmer nic, teraz ho nas.rie uplna malickost. Ked je problem casto pocuvam "chod ty, lebo ja jej jednu...", lenze mam dojem, ze sa tymto aj vykruca, aby nejaky problem nemusel riesit a vlastne nemusel vstat zo zadku. Je lahostajny napriklad k mladsiemu dietatu a k urazom, pusti ho samostatne velkymi schodami hore, zatial co on stoji dole (a maly chodi 3 mesiace) - tvrdi, ze je to v pohode, ze "on vie"... alebo napriklad veri tomu, ze starsia vie, co ma robit a pusta ju bicyklovat na frekventovanu cestu, minule nezastala na krizovatke, preletela ju... a druhykrat sa z vedlajsej rutila priamo na hlavnu pod prichadzajuce auto, zvrieskla som strachom nech stoji... a riesil jedine to, ze vrieskam na ulici a ze urcite vie, co ma robit (ale je uz dost velka a sama potvrdila, ze nemala v umysle brzdit a auto nepocula = cize by ju zrazilo). Nauci ju, ze ju chodi uspavat a maju ritual, potom sa mu nechce, ona tam place... tak tam nabehne a zbije ju (sice po zadku ale aj tak). Sam akoby nemal disciplinu a nechapal, ze nemoze byt ako chameleon, ze deti potrebuju jasne pravidla a rad..... no... neviem ci ma nas vztah zmysel😢((((

mas dominantneho muza, ktory je vnutri maly zraneny chlapec. Joj tolko ich je, nebude ti rozumiet on nikdy, on rozumie len svojej krivde, svojej pravde. Zamysli sa ci ho este lubis, aj s chybami, alebo ta pri nom drzia len vase decka.

Dovod na rozchod je to čo ti zásadne vadí.

Pane boze ved on je pre tie deti vyslovene nebezpecny 🤦🏻‍♀️ mna neskutocne vytaca, ked idem na bicykli a predomnou velka rodinka roztahana po celej sirke chodnika, nikto z rodicov neni schopny tie deti na kolobezkach, odrazadlach, bicykloch usmernit, aby sa drzali na kraji… a tento tvoj ich vypusti do premavky a este povie, ze sak deti vedia? No prd vedia, nemaju este poriadne ani pud sebazachovy rozvinuty… nieto orientovat sa v dopravnych situaciach, ved to sa dospeli ucia v autoskole a deti na dopravnych ihriskach, ak take vlastne este existuju.

Uprimne, nemam pocit, ze je dozrety na vychovu potomstva, ked sam mi nepripada, ze by bol dospely… ja neviem naozaj, ze ci je to dovod na rozchod, sama musis vediet, ci su aj nejake pozitivne stranky v jeho osobnosti, ci je ich dost, aby prevysili tuto “malickost”.

@barborachors
Ja ho lubim, strasne. 8 rokov sme spolu, mame toho vela za sebou, ale viem, ze nie je idealny. Vela veci mi chyba - napriklad nie je empaticky voci mne (a uz ani detom), nevie sa tesit, ale ani smutit v podstate... iba zuri alebo vtipkuje. Sme super par, ked sa zhodneme a vacsinou sa zhodujeme, ale ked pridu vaznejsie problemy alebo teraz vychova.... uf... my mame taky vztah, ze ked sa nic nedeje, sme fakt usmievav, spokojni, kamosi, kolegovia, milenci... Zvykla som si, ze nebude romantik, ze nech urobim hocico, nedokazem mu dostatocne lasku, ze sa neroztopi, ze nikdy nebude o mna pocitovat taky prirodzeny strach (a ak ano, tak jedine vnutorne...on je taky ze ak chces odo mna odist, tak si ma nezasluzis, chod. Akoby mu na mne nezalezalo. To uz prehliadam a zijem bez toho. Ale nedokazem pochopit, ze nevie realne prebrat JEDNU vaznu temu akou je vychova... nevie arugumentovat, byt rozumny, pritomny. Sprava sa ako maly chlapec.

A čo na ňom tak "strašne ľúbiš"? ... odhliadnuc od toho, že si v pohode s tým, že je neempatický voči Tebe, že "nikdy o Teba nebude pociťovať strach" ... kvôli čomu tie deti mláti? ... veď je to jeden nevyrovnaný jedinec ... za mňa totálne úbohé, prízemné, aby si jeden dospelý človek riešil vlastnú frustráciu na deťoch ... ja osobne by som to netolerovala, hoc by som ho "strašne ľúbila a bolo by mi jedno, že ma má na háku".

Ak by mi niekto udrel dieťa, volám políciu na takého gaunera

@dzulli1980
Ano, priznavam, vyznelo to strasne. Ale to vsetko je len moj subjektivny pocit a moje ocakavanie. Viac by mi vyhovovalo, keby sa mi ho raz podarilo dojat (ci uz uprimnym darom, porodom dietata atd), ako to, ze nam ukazuje lasku, lebo chodi do prace dobrovolne o 5tej a teda konci skor, aby bol dlhsie s nami. Alebo by sa zapojil do domacich prac, ale on radsej zarobi viac vo svojej praci, akoby tu pracoval zadarmo. Berie to inak, ako ja. Ale zivot mame bezny a standardny. Vymenu nazorov mame pravidelne 1x do mesiaca ostrejsiu (ze mi aj slzy vyhrknu), lebo som z toho celeho unavena, vycerpana... ale potom to spracujem a normalne ide do prace, viackrat si volame, piseme, pracujeme na nasom dome, venujeme sa sebe i detom, pozerame filmy, hrame spolocenske hry, chodime vsade spolu, cize sme na seba ozaj zvyknuti a vacsinou s usmevom na perach. Akurat deti su deti, pridu aj situacie ze sa nieco prevrati, vyleje, nepodari, nieco sa niekomu nepaci. Ak ma dobru naladu, tak je to celkom ok, ale ak nema naladu, to aby clovek nedychal (a vacsinou nema naladu).

@aliaray1
Ja otvorim debatu, on sa nahneva a snazi sa utiect. Cize z pokoja do nervov. Necham to tak, skusim inokedy. Opat sa nastve. Cize to asi nema koniec alebo ano? On sa snazi ujst, idem za nim chodbou, este mu poviem jednu dve vety a odide, vraj je to zbytocne, nema zmysel so mnou stracat cas a dookola

Prepac, zmazala som prispevok lebo kym som postla, uz si sem napisala toho viac.

Prepac ja som s mojim 9 a mame 1 dieta, ale takto sa teda nezmenil, skor k lepsiemu. Neda mi to, ale bije deti nezmyselne, exponuje ich zivot a zdravie skutocne velkemu riziku vazneho urazu, bez srandy. Toto je u mna show stopper a nie, neospravedlnovala by som ho, no kazda sme ina. Zivot a zdravie deti je na 1.mieste. V dalsom ako partner. Zial, on sa nezmeni k lepsiemu bez toho, ze to sam bude chciet a v to by som nedufala. Poradnu vy nechcel skusit?

Ako píšeš citiť, že Ti záleží aj na deťoch aj na ňom. Ono je ťažké prijať fakt, že sa nechce zmeniť a ani sa tak ľahko nezmení. Môžeš zmeniť svoj postoj a možno sa zmení jeho správanie. Ja by som napríklad uznala jeho argument, že dieťa vie čo má robiť, lebo keby sa jej opýtal, tak teóriu ju určite naučil. Ale je to dieťa. Takže nevie posudiť situáciu a hlavne v zápale hry mu pozornosť ubehne. Na to je rodič, aby dal pozor a predvídal, že to dieťa nie je dospelý a nebude sa tak správať, ako by sa správal on na jej mieste. Opýtala by som sa, čo by robil ak by ju zrazilo vtedy auto a zjavne by bol na vine on, keďže jej ,,veril" že vie čo má robiť. A tá situácia čo si napísala s tým uspavanim. No tak to s Tebou nesúhlasím, že aj cez mŕtvoly má ísť a uspavat ju, keď je proste unavený. Však aj on je človek a dieťa sa tiež môže naučiť, že život nie je ideálny a ocko niekedy nepríde, lebo je unavený. Treba jej to vysvetliť a snažiť sa ju naučiť sa tešiť, že ocko príde večer, ale aj zmieriť sa s tým, že má právo neprísť. Aspoň ju tak nerozmazná. Vždy je dobré skúsiť pozrieť na problém aj jeho optikou. Uznať aj jeho postoj a potom sa pokúsiť ho trochu zmeniť tým čo podľa Teba by malo byť inak. Možno keď uznas ,,jeho časť pravdy" bude prístupný viac Tvojím argumentom. Ale úprimne uznať. Nie len naoko. Ja viem, že je to ťažké a v podstate najviac sa musíš snažiť Ty. Ale keď si tak pekne napísala o rodine, tak Ti isté veľmi záleží na nich a potom to stojí za to.

Moj nazor. Myslím, že moc riešiš muža. Začni sa pozerať na seba, venuj sa sebe, vzdelavaj sa. Odporúčam šlabikár šťastia od Hiraxa. Mne veľmi pomohli.

Skuste si spravit nejaky spolocny vikend na ozivenie vasho manzelstva.

Nemôže mat Aspergerov syndróm? Bol vždy taký?
Ako sa chová jeho otec?
Nemáš podporu v svokre?

Ake bolo jeho detstvo? Co si odniesol z vychovy z domu? Tam bude koren v jeho nedoslednosti a impulzivite.
Deti nam nastavuju brutalne zrkadlo aki sme a odhaluju v nas nase rany z detstva, vychovu aku sme dostali...je na kazdom cloveku ci si to uvedomi a chce to zmenit alebo sa necha unasat ako mu to pride a neriesi...