Je naozaj všetko tak ako má byt?

Nech sa rozhodnes akokolvek splnis to preco si tu poslana a naucis sa to co sa naucit mas, na sposobe nezalezi.

Dôležité je čo chceš ty a nie čo chce Boh

Neboj sa určite v srdci cítiš čo je správne. Som si istý, že naozaj bude všetko ako má byť. Je super, že hľadáš tú Božiu cestu. Ako hovorí Páter Kodet Boh svoje bitky neprehráva.

@dominikamacakova ja viem čo chcem ale bojim sa že to budem ľutovať…

Svet nie je čiernobiely, väčšinou to býva tak, že nech sa rozhodneš akokoľvek bude to mať aj svoje plusy, aj svoje mínusy a končený výsledok je nakoniec súhrou mnohých rozhodnutí...

Boh Ti vzdy pomoze, pros ho o mudrost, v mene Jezisa Krista, o cokolvek v mene Jezisa poprosime, to dostaneme, tak je v Pisme napisane. Len sa prosim nemodli k Marii a svatym, Boh nepocuje skrze nich ziadne modlitby a len ho to zarmucuje.

Boh nam dal moznost volby, rozhodnutia. niekedy nevidime dosledky svojich rozhodnuti a potom to lutujeme. aj ja som takto zila, lutovala som svoje rozhodnutia a pytala sa sama seba, preco som nekonala inak. potom som prisla do bodu ked som si uvedomila, za som presne tam, kde ma byt a doviedla ma tam moja klukata cesta, keby som sa rozhodla inak, nebola by som tam, kde som. preto ano, Boh stoji vzdy pri tebe, bez ohladu na to ako sa rozhodnes a ktorou pojdes cestou.

ja si myslím že áno, všetko je tak ako má byť. Mala som ťažké detstvo pubertu, od detstva všetky možné ochorenia, v dospelosti ešte viac a vážnejšie... Hnevala som sa na rodinu, osud, Pána Boha, žila som rolou obete a nešťastnice na tejto zemi. S odstupom času, iným pohľadom a pomocou psychológa som za všetky tie bolestné obdobia a "skúšky" vďačná. Ďakujem všetkému zlému, a zlým ľudom za to, ako sa ku mne správali. Vďaka nim som dnes tam kde som, vážim si samu seba, viem asertívne vystupovať, žijem vyrovnane a spokojne. Mám pokoj a mier v duši. Žijem lepšiu verziu samej seba. (všetko prežité ma posunulo do tohto levelu, aj keď nastanú ťažké chvíle) Dôležitá je cesta, nie cieľ. A ak sa náhodou vyberiete do cieľa nesprávnou cestou (aj to sa stáva) nevyčítajte si to, nepochybujte o sebe. Konáte v momentálnom okamihu najlepšie ako viete. A do toho cieľa aj tak raz dôjdete 😉

Moje rozhodnutia sú len moje a ja sama si za ne nesiem zodpovednosť, nie Boh. Do Božích rúk vkladám len trápenie, ktoré nemôžem ovplyvniť.

@dominikamacakova taky jednoduchy nazor. Priam az liberalny. Ako ty vies co chce Boh? Mozno prave on chcel aby mala dve moznosti a sam ju povedie. Vacsina z nas ,,citi,, kam sa vybrat s kym ostat. Mozeme to nazvat niecim vyssim, intuiciou ale v konecnom dosledku zistime ze to je to iste.

ja verím zase na osud..človek neujde tomu čo má.Aj ked klukatými cestami ale vždy sa k tomu nejako dostane.X krát ma to presvedčilo ale až po čase, že všetko čo sa stane tak na seba aj tak zvláštne naväzuje a že to malo aj svoj dôvod prečo sa to stalo

Ano si v zivote presne tam kde mas byt. Ked sa potrebujes nieco naucit tak dokola robis tu istu chybu az kym nepochopis. Vzdy ti zivot ukaze kde este niesi ok, kde sa ta nejaka tema dotyka. Stretavas roznych ludi a oni ti zrkadlia co vsetko nemas v sebe vyriesene. Proste vsetko je tak ako ma byt. A klucom k stastnemu zivotu je prijmat veci tak ako prichadzaju.

a preco by si mala lutovat?Vo ides niekoho zabit ale o vykradnut banku?.....

Všetko robíš z vlastnej vôle, lebo to chceš ty nie nikto iný a ani Boh .

Pozor na to, aby si nezvalovala svoje rozhodnutia alibisticky na Boha. My mame slobodu v rozhodovani, rozhodujes sa ty! A rovnako ty nesies aj zodpovednost za svoje rozhodnutia a skutky, nie Boh ani nik iny.

ja si myslim ze v konecnom dosledku sa vzdy dostanes do bodu v ktorom mas byt. ze osudu neutecies ale potom je tu este ta cesta k cielu a tam uz je na tebe ktorou sa tam dostanes. ci priamo bez problemov alebo klukatou, tazkou a strastiplnou .... vzdy to budu ovplyvnovat tvoje rozhodnutia, suhry aj malickych pocinov, to co sa mas naucit, koho stretnut, kto ta na tej ceste ovplyvni a povedie.
rozhoduj sa podla svojho najlepsieho vedomia a svedomia a nikdy to nelutuj, pretoze v danej chvili si sa rozhodla na zaklade urcitych potrieb a ma to tak byt. mas ist smerom ktory si vyberies. vzdy to ale uvidis az s odstupom casu.
zazila som nejeden krat

Boh je ako navigácia, nech sa rozhodneš akokoľvek, tak vždy ti prepočíta novú cestu do rovnakého cieľa.
Ono Boh nie je osud nemáme veci naplánované, ze toto musíme urobiť, mame slobodnú vôľu a slobodne rozhodnutia ale ak sa aj rozhodneme zle a život si skomplikujeme, tak vždy Boh z toho vytvorí dobre. Ved práve z našich zlý rozhodnutí sa častokrát stali úžasné veci ako napríklad naše vykúpenie.

ahoj🙂 ja som vybocila zo svojej cesty. bola prilis tazka podla mojho vtedajsieho uvazovania. isla som na lahsiu cesticku….a potom som v jednom momente (na tej lahsej ceste) zazila, ako mi Boh na srdce kladie slova “VRAT SA”. Dal mi slobodnu volu, mohla som sa rozhodnut podla seba, ale ukazal mi svoju volu. Ja som sa vratila na tu povodnu cestu…aj ked ma to stalo 3x tolko namahy a “zabilo” rok zivota, pochopila som, ze Boh nas nikdy nebude k niecomu nutit. Len treba byt vnimavym a otvorenym a on si najde sposob, ako ta nasmerovat. Neboj sa rozhodnutia, kludne ho sprav, vzdy je viacero ciest, ktorymi mozes v zivote kracat a dostat sa do ciela. Doveruj…

Boh má plán aj pre tvoje rozhodnutie A aj pre B. Boh nám dáva možnosti,my sa rozhodujeme. Ak ta Boh niekde chce mať, v konečnom dôsledku ta tam aj tak privedie. Len cesta môže byť klukatejsia. Aby som to zhrnula, na tvojom mieste by som sa rozhodla presne tak, ako vnímam, že mi Boh hovorí.

@ivana11155 lenze ja som zmätená pretože neviem čo mi hovorí. A prave preto sa bojim, čo keď ho nechapem a rozhodnem sa úplne inak

Boh si aj naše zlé nesprávne kroky a rozhodnutia vie požiť na dobré.

Neviem kolko mas rokov a o ake rozhodnutie ide, ale ja si vzdy pripominam citat Jana Pavla II. - nebojte sa, Boh je vacsi od vasich vahajucich srdc.. rozhodni sa tak ako citis ze bude lepsie.

Autorka:... že nevieš čo ti Boh hovorí. Ale v úvodnom príspevku píšeš že nevieš či ho chápeš správne. Urob tak ako Boha chápeš. Tam stále bude to tvoje Ja, to tvoje "racio" ktoré ti bude hovoriť niečo iné. Ale to treba odstrihnúť. A len veriť. Ja keď som sa takto rozhodovala pri jednej dôležitej veci v mojom živote, manžel, rodicia, svokrovci mi radili to druhé a moje rozhodnutie im rozum nebral a bolo to to najlepšie čo som mohla urobiť. Ale neboli odkryté všetky okolnosti, išla som do rizika ale s vierou ze robím to čo Boh v tej chvíli chce.