Je možné zmeniť negatívneho partnera?
Dobrý večer, mám priateľa s ktorým mám syna malého. Priateľ ale všetko vidí čierne. Na všetkom si nájde niečo zlé.
Možno sa to zdá, že sú to maličkosti, ale po celom dni, keď počúvam tak som z toho unavená a vyčerpaná. Napríklad pozeráme také detské video kde sú planéty a on hneď frfle, že prečo museli planétu Pluto vyradiť ako planétu. Potom ide Zázračný ateliér a hneď, že čo to ukazujú deťom ( ja som robila raňajky, takže som to len jedným uchom počúvala ) , že slovenčina otrasná, a že deti sa toto učia, že hrôza. Obed navarím, a vždy si niečo nájde čo je zlé.
Len tak žartom som povedala, veď dajme na plafón fosforové hviezdičky. On hneď, vieš koľko jedov je vo fosfore? Neviem to tak spísať teraz, ale na všetkom si niečo nájde. Načo Vianoce, načo Mikuláš, načo dávať darčeky na narodeniny, načo robiť oslavy, načo tortu dávať. V detstve bol týraný a nič nemali. Možno je preto taký. Len som si myslela, že keď to prežil, že tak nechce žiť.
Chcela by som počuť názor - nie že zmeniť chlapa, ale ako mu ukázať, že svet je normálny a nie len čierny. Niekedy, aj keď je ťažšie sa dá zasmiať. Lebo vtedy to najviac pomôže. Viete mi poradiť nejakú literatúru? Rozmýšlala som, že by som navrhla priateľovi spoločné sedenie u psychológa.
Prekonala som depresiu, som už v poriadku. Ale toto, keď počúvam každý deň ...no nechcem znova padnúť do depresie.
Rozmýšľala som aj nad tým, že sa rozídeme. Ale máme malého syna a chcem skúsiť všetky možnosti a až potom rozchod.
@jeennyv prekonal som myslela, že prežil. Zle som sa vyjadrila. Alebo skorej si myslím, že ako dospelý vie rozpoznať a povedať si, toto sa mi stalo v detstve tak sa s tým vyrovnám a idem ďalej.
Práveže viem, že to nie je dobré prostredie pre syna , preto to chcem riešiť a rozhodnúť sa. Nechcem čakať roky a potom to dopadne zle.
Náš malý je optimista, spoločenský a usmievavý, je zatiaľ opak otca. Preto nechcem, aby ho to poznačilo.
@mamamia1 ze ako dospely sa s tym vyrovna ci vyrovnal to s tym vobec nemozes ratat, ked raz niekto prezije taketo veci ide to s nim cely zivot casto a prave v dospelosti si este viac uvedomuje co prezil a ake to bolo zle.....urcite potrebuje nejaku pomoc, nejak sa porozpravat s niekym kto mu poda odbornu pomoc...
@mamamia1 porozpravat sa s nim mozes, ale pochybujem, ze sa uplne otvori do detailov a ty sama mas svoje starosti a ako citam aj na teba jeho negativizmus nevplyva dobre...skus pohladat aj nejake poradne na nete a povedz aky mas problem co citis co si myslis, aj oni ta nasmeruju ako tuto situaciu riesit 🙂
Ahoj, tiež máme spolu dve krásne dcérky a mám obdobný problém.. ☹ zašla som za pár odborníkmi (prokrastinujem, tak - že so sebou..), kde až 3.tí mi pomohol zmenou uhla pohľadu
Keby sa to nejako dalo, radšej by som ti napísala sukromne.. Ale áno - dá sa veľa odtolerovat, kým nás to neubija, nestracas seba a silu, kt.potrebuješ pre synčeka <3
Ahoj. Ja mám doma to isté (len bez týrania v detstve), niekedy si vydýchnem, že je konečne po víkende a doma kľud ☹ Darčeky a oblečenie pre deti a seba kupujem zásadne potajomky, o knihách oni nevravím. Dcéra ma diagnostikovanú jednu chorobu - vkuse nadáva, že z nej robí choré dieťa a ona je zdravá. Večeru alebo obed vkuse kritizuje, keď niečo uháčkujem alebo upletiem vysmieva sa z toho. Strašne to hlavne kazí náladu aj mne aj iným, deti mám pocit, že sú voči tomu imúnne zatiaľ.
A jeho otec je ešte omnoho horší, tak viem, čo ma čaká o 30 rokov... A pred svadbou som od neho nikdy nepočula zlé slovo na nič, brali sme sa po 4 rokoch chodenia a po narodení detí sa to ešte zhoršilo. Prisahala by som pred svadbou, že nikdy nebude ako otec.. Istý čas dokonca začal doma nadávať sem-tam aj deťom, našťastie po niekoľkých upozorneniach prestal.
@bzzzz jemu , keď sa aj niečo páči, tak vidím, že sa usmeje ale nepovie. Ale tak je to chlap, to ešte pochopím. Ale to frflanie, ach.
Našťastie sa mi nevysmieva, keď niečo urobím. Ako kritizuje, ale to som s ním už debatovala. Tak zmiernil.
Len ma unavuje mu stále vysvetľovať, že toto sa nerobí, že je dospelý. Mám jedno dieťa na výchovu a nechcem jeho ešte vychovávať.
Ja sa bojím, že aj keď dieťa to nedá na sebe vedieť, že to vníma. Náš napríklad stíchne a ja idem umrieť od bolesti, keď to vidím. Nechcem toto, aby zažíval.
Aj mne je niekedy ťažko, aj moj to niekedy tak preženie, že dcéra príde ku mne na kolená. A potom som ja tá zlá, pretože mu podrývam autoritu, ale veď nemožem mu stále dávať za pravdu, keď sa rozčuľuje pre úplne maličkosti, ktoré pritom ani neurobila schválne, napríklad keď rozleje nočník pritom ako sa postaví, alebo jej popadá jedlo keď je.. A ešte mi to vie niekedy až prísť smiešne - to je potom urazený.
Ja len ešte čakám, že ako to bude o pol roka, keď nastúpim do práce, keď nebude musieť robiť toľko nadčasov, všimla som si, že keď je vystresovaný z práce, tak je to horšie..
@bzzzz môj priateľ robí dvanástky. Viem, že aj iné robia. Ale keď má dvojtýždňovu dovolenku, tak je normálny. Navrhla som mu , zmenu práce. Ale hnevá sa, že kde si nájde ako tak dobre platenú prácu. Ale dohodli sme sa, že do roka si ju musí nájsť, novú prácu. Lebo takto to nejde.
No moj robí osmičky, ale bežne ostáva miesto tretej aj do siestej, siedmej. Ja však v práci robím služby, tak mám strach, ako to budú zvládať, keď budú sami - myslím niežeby ich nevedel dať spať a dať im najesť, ale čo všetko to bude sprevádzať, keď večer aj mne občas praskajú nervy...
A s tou prácou držím palce, keby to nebolo také ťažké na Slovensku
ma frustrujucu prácu? aj ja mam takeho manzela doma, jeho otec....despota, matka dobrácka, podedil a ziskal tieto sklony, ale najhorsia je pre neho práca s ludmi....dennodenne v kontakte s drzymi sebeckymi ludmi,tak to doma ventiluje...prevychovat sa nedá,ale ak si to sam uvedomi...bude to začiatok
ked ho okriknem ci vybuchnem ja, uvedomi si to
@lucinkaboz uvedomuje si to. Aj niektoré veci chápe, len potom zase spadne do toho a frfle.
@mamamia1 Možno áno. Ale myslím, že hlavne deti to berú inak. Aj moj muž na svojho otca nedá dopustiť, jemu sa zdá normálny. A ja keď idem z dvojhodinovej návštevy, tak mám energiu vysatú na pol dňa, aj veľa iných ľudí to tvrdí, že je taký. Ja len nechcem, aby sa aj oni učili, tak všetko negatívne vnímať.
@mamamia1 Pises ze bol v detstve tyrany atd.. akym sposobomto prekonal alebo mas len ty pocit ci si myslis, ze je to prekonane, lebo podla mna az taky negativisticky pristup na prekonanie nevyzera....ja by som bola za tu navstevu psychologa, lebo podla mna brat si takto vsetko a riesit to, to nie je prostredie pre dieta, deti casto v urcitom veku opakuju po rodicoch atd. este chtiac nechtiac bude aj z vasho dietata taky negativista....