Mám 35r,sestra 33r.Vyrastali sme v chudobnej rodine.Casto sme nemali ani na suchý chleba.Rodicia sa snažili no málo zarábali.Nedostavali sme darčeky ani sladkosti, oblečenie len škaredé čierne čo zohnali.Sestra im to doteraz vyčíta.Ani sa s nimi nestretáva.Teraz máme každá svoju rodinu,dve deti.Vdaka tomu čo sme prežili v detstve,ja som ostala až moc šetrná.Kupujem len to čo potrebujem,a šetrím lebo sa bojím do budúcna aby som neostala bez peňazí.Sestra je opak,za týždeň je schopná minúť celú výplatu cca 1000 eur.Potom vyplakava že nemá peniaze.Kupuje všetko možné pre deti aj pre seba.Oblecenie,hračky,somarinky.Viem aj ju chápem, takto si kompenzuje to že ako deti sme nič nemali.Viem že ani jedna nerobíme dobre,že ja moc šetrím a sestra moc mina.No nevieme to ako zmeniť,proste nejde to.Co by ste nám poradili?
Ja nechápem tieto neustále výčitky rodičom čo ako robili,koľko dali, každý rodič sa snaží vždy dať co najviac a ver,ze sa snažili. To,ze si šetrná a sestra asi podľa všetkého by bola schopná si zobrať aj úver na somariny, tak to je vas pohľad na peniaze,ste dospelé a musíte samé rozmýšľať ako chcete žiť. Sestra sa teší tomuto potešeniu, ty hospodaris rozumne
Tiež šetríme,nerobíme veľké narodeninové párty ako je tu v Nemecku zvykom, ale nedá sa aj pekne bývať(len ako priklad keď ma dcéra zajtra narodeniny) a aj žúrovat, v živote si treba dať priority.
Ty máš prioritu,že myslíš aj na to,že nie vždy musia byť peniaze a sestra ma potrebu míňať.
Ja len dúfam,že mne deti nikdy nič nebudú vyčítať a vždy im hovoríme,že všetko robime pre ne.
@mamelka každý rodič sa nesnaží dať čo najviac. Nepoznáme pozadie tejto rodiny, možno si radšej kúpili alkohol a na oblečení a jedle ušetrili (aj keď samozrejme autorka spomenula, že jednoducho len málo zarábali) ale možno to tiež boli ľudia poznačení životom, ktorí nevedeli hospodáriť. A to aké sú ony dnes rozhodne nie je len vec pohľadu. Childhood trauma je reálna (nie trauma ako drasticky traumatizujúci moment ale niečo, čo nás poznačí) a aj dospelí ľudia sú stále poznačení svojim detstvom a dospievaním. Samozrejme, že sa dá aj bývať a aj žúrovať ale nie každý na to má. A potom sa to bije v rodinách - sú rodičia, ktorí chcú "žúrovať" a ako budú bývať je až druhoradé (nehovorím, že je to tento prípad). Ale ja chápem výčitky rodičom, mnohí si to reálne zaslúžia a tí moji 100x násobne ale mňa vychovala babka a tá mi dala všetko aj keď nemala nič. Takže vieme moc málo na to, aby sme odsúdili jej sestru. 🙂
Co chceš s tým robiť? Sestra je zodpovedná za seba a svoje skutky, aj za výčitky rodičom. Ty si zodpovedná za seba. Sestra sa môže zmeniť, ak to bude sama chcieť. Ak to nechce, tak síce jej môžeš vykladať až do aleluja, že zle robí, aj tak to nepomôže. Skus sa tým až toľko nezaoberat, a nechaj ju žiť ako ona uzná za potrebné, možno jej raz dôjde, že robí chyby, možno nie.
Podla mna sa spravate ako vacsina deti, co zili v takych biednych pdomienkach.
A je to preto ze nemate to v sebe spracovane
- jedna bezhlavo mina a dokazuje si, ze ma aj ona svoju hodnotu cez to, co si moze dovolit
- druha bezhlavo zgrlosi v strachu pred nedostatkom
Ja som tiez z velmi chudobnych pomerov, ale vdaka Bohu toto ma obislo. Peniaze su pre mna nastrojom, nie ja ich sluhom. Som ich spravkynou a snazim sa s nimi narabat rozumne.
A nic nevycitam rodicm, kazdy rodic robi, co moze a hlavne ako vie. Nie kazdy ma rodica intelektuala, mudreho, sikovneho, proste mozno nejaky "ideal". Vela z nas ma / malo rodicov jednoduchsich, financne negramotnych, bez kvalitneho vzdelania ci schopnosti.... ale mozno preto im Boh dal nas ako ich deti, aby sme im ukazali, ze zit sa da aj inak a aby sme im pomahali, ked je to potrebne
@cocolino234 máš pravdu, ale tym,ze sa sestra rozhadzuje speje tiež k tomu,že deťom nebude mať čo dať a možno skončí horšie. Clovek sa stále vracia do minulosti, len by si mal každý položiť otázku,že ci je spravne tak ako vychovávame my svoje deti.
A ako píšeš nenapísala viac. A nie všetko je len o materialnom dare. Možno boli veľmi lubene ale to už sa na to zabudlo. Ono väčšinou býva,ze človek vytiahne zle spomienky a toe dobre zostanu minulosťou.
Vidieť,že babku miluješ a vážiš si,že ťa vychovala-uz podla mňa toto je naozaj dar.
Čo bolo, tak to už inak nebude, to už neovplyvniš. Určite robili rodičia všetko preto, aby ste aspoň nejako vyžili, mali čo jesť, kde spať, mali teplo... Sestra a aj ty ste už dospelé, každá už zodpovedná sama za seba a rodinu. Ona sama sa musí naučiť hospodáriť s peniazmi. Nechaj to na ňu, nič jej nepožičaj, maximálne jej navrhni nejakú knihu alebo kurz o šetrení a nechaj ju. Nie prerušiť vzťahy, to v žiadnom prípade, len sa vôbec nestaraj do jej rozpočtu. Ja nemám ani len potuchy o finančnej situácii mojich súrodencov 😅
@patus_2 My si hovoríme úplne všetko.Mame celkom dobrý vzťah so sestrou,preto viem koľko zarába,koľko míňa a všetko z jej života.Ja to berem normálne sme sestry,máme sa radi,si hovoríme všetko.
Rodičia nás ľúbili,no ako sestra hovorí,darmo nás ľúbili ,keď nevedeli nám nič si dopriať z finančnej stránky.Pre to sa ona na nich hnevá,ani ich nenavstevuje.Ja chodím k rodičom keď mi to čas dovolí a pomáham im aj keď niečo potrebujú zadovážiť alebo aj finančne.Ja to berem tak že ony nás vychovali starali sa, teraz ja im tu starostlivosť vrátim.
Kazdy ma ine priority teba to tak netrapi ju ano.Aj, ked z moralneho hladiska by nemala nic rodicom vytykat mohli ste skoncit aj v detskom.domove snazili sa asi ako vedeli.To su jej pocity urcite sa s tym rodicom tazko zije?Je to smutne, ale aj to patri k zivotu.Nikto nevie co mu raz deti vytknu pre teba je mozno dolezite emocno pre nu materialno.Ale nie je preto zly clovek len netreba v sebe zivit krivdu a nenavist voci rodicom je dospela nech sa snazi.Nie vsetci su Ing, zdedili, sikovni, majetky polia...sestre sa do jej hospodarenia nestaraj postihnute ste urcite obe a pomohol by Ti psycholog jedna ubrat, druha pustit😀
Dve extrémne správania sa na extrémnu situáciu. Jedna šetrí ako za tri a druhá si dopraje. Kde je rovnováha ? To by ste mali vedieť Vy obe. Vy sa starajte o seba a sestru nechajte na pokoji ,je dospela nech si robí čo chce , to čo robí si užíva,koledujete si o konflikt,ona Vás aj počúvať nebude ,pokiaľ nebude cítiť ,že nepríde situácia,že príde k hlbokej sebareflexii.Co Vám na Tom vadí,že užíva,môžte jej Max dať spätnú vazbu,že žiadne grose od Vaše neuvidí a nech sa naučí hospodáriť.
Váš kvari na Tom,že šetrite ?Šak dobre nie,máte z čoho ,to je super. Vas problém nie je racionalny,ale emocionálny . Nájsť rovnováhu je Vaša výzva. Ak máte 10 platov nasetrenych ,nie je čoho sa báť ,tak hovoría naši ekonómovia,to akoby človek nebol. Mať poistku , byť v oboch pilieroch a je to ok.
A čoho sa bojíte ,prečo tak bojíte chudoby, veď to už poznáte ,máte s tým skúsenosť. Dávate sa do nepohody . Vidite keby sme boli vo Vietname nikto chudobu nerieši, porovnávať kto aký má status a kde sa nachádza v potravinovom reťazci je výdobytok modernej Európy. Neviem čo je horšie ,či Vietnam alebo Európa. Obe sú extrém.
So "zvláštnym" rodinným prostredím sa veľmi zle vyrovnáva v dospelosti. Niektoré vzorce chovania sa proste zapíšu niekde hlboko vo vnútri človeka a naozaj ťažko sa menia. U vas je to niečo čomu sa hovorí generacna chudoba. Pravdepodobne nevedeli hospodáriť s peniazmi ani starý rodicia.
Ak to chcete zmeniť je potrebné pomenovať a uvedomiť si chyby ktoré robite a postupne sa ich snažiť zmeniť. Super je ze v dnešnej dobe sú rôzne aplikácie v telefóne ktoré pomôžu s hospodárením, tak isto dostupné rady či už na nete alebo priamo finančný poradcovia. Proste sa viete z toho vyhrabat narozdiel od vašich rodičov.
@autorka sestra nech si vzťah s rodičmi vysporiada sama, ak si myslí, že je v poriadku sa na nich hnevať za to, že ste žili v chudobe, tak sa hnevať môže. Ja som tak vyrastala rovnako ale dom sme mali plný lásky a preto nikdy, nikdy nebudem cítiť zášť, práve naopak. Aj s tým málom som sa vždy rada vracala domov.
Sestra je ten typ, ktorý žije od výplaty k výplate a bohužiaľ nie je to kvôli peniazom ale kvôli zlému hospodáreniu. Obidvom by som vám odporučila psychoterapiu, pár sedení a určite sa späť vrátite ako noví a lepší ľudia. Jednoducho detstvo a dospievanie nás poznačí a je zložité si to vysporiadať sám v sebe. 🙂