Ideál lásky

Takisto nie. Predstava je jedna vec, realita druhá. Nežijem v oblakoch. Počúvam, cítim, prežívam reálny vzťah. S mojim mužom a jeho pozitívami a negatívami. Zalaskovana som doňho a nie do predstavy o ňom.

@fineta asi som to ešte nezažila tú pravú lásku alebo lepšie životného partnera

Pravdepodobne áno. 😔

Tiež nie. Som realista a riadim sa rozumom. O pravej láske to asi nebude. Je to o človeku

ano zazila. Ruzove okuliare ultra a ked spadli 😕 teda ziadna slava. Ale nakoniec sa mi podarilo zohnat skveleho partnera s ktorym som dlhodobo stastna.

@kkovacovak čo je potom ta pravá láska, myslíte že ju dokážu ľudia nájsť aj keď sú rozvedený

Prečo by nemohli 🙂 rozvedený človek nie je ničím vadný aby nemohol normálne fungovať. Je mnoho ľudí čo po rozvode našli svoju spriaznenú dušu. Ale netreba mať ružové okuliare a treba vidieť veci jasne. Nie každý kto je na teba milý je hneď dobrý človek. Ľudia sú rôzni.

Práva laska je rozhodnutie milovať človeka aj s chybami lebo aj tie chyby robia toho daného človeka a nesnažit sa ho meniť. To znamená, ze keď ti spadnú ružové okuliare, tak sa rozhodneš, ze aj tak s nim budeš. Kazdy z nás by dokázal žiť s kýmkoľvek a všetko by bola práva laska, len to by sme museli byť ako ludia k sebe tolerantnejsi. A keďže nie sme, tak najlepšie dokážeme vyjsť s človekom, ktorý má rovnaké hodnoty a podobne názory.

@777januska777 Ahoj myslela som že ten pravý je terajší priateľ zatiaľ spolu chodíme a je rozvedený a má 3deti a popravde nieje ani môj typ iba povahovo lenže čo sa týka detí vadí mi že ich má toľko

Ja mám len jedno a to 14 ročného syna a on dcéru a dvoch chlapcov dcéra už dospelá a chlapci majú 13,12 rokov

Ja som pomerne kriticky typ človeka, čiže nedostatky som veľmi rýchlo videla u každého chlapa. Jedine u zivotneho partnera som ich tolerovala.

Ako som povedala všetci dokážeme tolerovať niečo iné, tak keď nevieš tolerovať jeho minulosť, ktorá sa nikdy nezmení, asi by si mala prehodnotiť rozhodnutie s nim byt. Keď si vyberas partnera, tak maj sama v sebe nastavene určite hranice, ktoré si osobne schopná tolerovať a ktoré nie. Vyber životného partnera nie je citový, ale rozumovy (nejaké city, tam musia byť, ale najdôležitejší je rozum a reálne zhodnotenie situacie).

@777januska777 Prosté žalujte má ale mne to vadí na ňom že má toľko detí,je to dobrý chlapík s veľkým srdcom lenže vadí ten počet .. Áno aj história pretože pre takého už nie som ani prvá láska atď iba posledná možnosť

@777januska777 prosté vadí mi že si ma tak nehycka ako svoju ex pretože som mu povedala že mi to pripadá ako keby mal na veľa vecí dvojaký meter

No nik ta nezaluje, to je normálny realny ženský pocit, vola sa to žiarlivosť. Ja osobne by som muža s inými detmi nechcela, lebo som žiarlivá osoba a dokážem plnohodnohodnotne milovať, len svoje vlastné deti. Aj preto by som si nikdy nevzala partnera s detmi a ak mal niekto kto sa o mňa zaujímal deti, tak tam som uz ďalej nepokracovala. Správny výber je hlavne o pochopeni seba samaj a správnom pomenovaní svojich vlastných chýb a limitov tolerancie. To aký je a čo robi je jeho chyba ci život, ty ako som povedala, tak sa to musíš naučiť akceptovať a milovať ak nie, tak hľadaj iného partnera a hlavne sa riad rozumom pri vybere.

Keby si ich mala naopak ty tri, on jedno, to by mu vadit nesmelo. A mas vobec na vyber? Kolko bezdetnych muzov bude akceptovat tvojho cudzieho pubertaka u seba 24hodin denne doma. Jeho tri deti s nim asi neziju. Kolko muzov s jednym dietatom bude vyhovovat tvojim predstavam a kolkym budes vyhovovat ty?

Kazdy pohar naplneny do polovice vodou sa moze zdat napoly plny, alebo napoly prazdny. Ti co hladaju vo vsetkom nejaky problem, pre tych je ten pohar vzdy napoly, ci skoro prazdny.

Vrátim sa k tvojej prvej otázke. Láska sa vyvíja a netreba mat očakávania ako z romantických filmov. Zamilovanosť nie je až taká podstatná a ľudia ju preceňujú. Sympatie ano niečo by tam malo byť ale ty asi nemáš s tým problém. V minulosti ľuďom vyberali partnerov rodičia a len od nedávna si ľudia vyberajú partnerov sami. Zaujímavé je že vzťahové problémy alebo rozvody nezávisia od toho aký bol dôvod svadby a kto im vybral partnera. Je to stále fifty fifty. Aj ľudia čo sa musia brat alebo ich dali dokopy rodičia a neboli na začiatku vzťahu vôbec zamilovaní po rokoch môžu povedať že ich partner je ich životná láska. Lebo to je o inom ako len o romantike o porovnávaní sa s rozprávkami filmami a inými ľudmi. Je to o partnerstve a priateľstve. Ja napríklad som mal pred svadbou lásky do ktorých som bol šialene zamilovaný a dopadli tak alebo onak. Nakoniec som stretol dievča veľmi sympatické a veselé ktoré bolo nezávisle nebolo do mna hneď buchnuté a ani ja do neho. Rok sme boli iba priatelia a na tom priateľstve vyrástol vzťah najprv labilná potom sa postupne zosilňoval. A po rokoch aj tak prišli problémy a kríza. Spätne to hodnotím tak že najdôležitejšie je sa prispôsobiť druhému a dať mu svoj čas a lásku aj keď nemám čas a o láske veľa neviem. Ak to urobia obaja a nebudú od toho druhého očakávať čas a lásku tak sa navzájom obdarujú a to je láska. Potom zrazu jeden odíde na pár dni na sluzobku a zistia že nevedia bez seba žiť. To je životná láska.