Ide o narcistickú poruchu osobnosti?

Tiez mu je zatazko ma vobec pozdravit,ked pride domov. Zvlastne je,ze ked spolu telefonujeme,tak je uplne v pohode. A pri osobnom stretnuti total zmena. Samozrejme nie vzdy sa tak chova,su aj svetle chvile,ale velmi casto je priam neznesitelny

@runnerka1 to niesu črty narcissistu. Iste, má nejaké povahové vady, nedostatky v komunikácii a i, ale takto narýchlo mi príde ako najpravdepodobnejšie, že ma toho na pleciach priveľa, nesie veľkú záťaž a nezvláda ju tak ako by sám chcel. Je frustrovaný, dlhodobo pretazeny (?)... Vieš, niekde človek musí vypustiť paru a nanešťastie sú to zvyčajne najbližší kto si to odnesie. Nemôže to spraviť v práci - to by malo rýchlo vážne dôsledky, na verejnosti by ho ties6za to odsúdili, preto často ľudia ventilu ju svoje frustrácie za zatvorenými dverami na najbližších ktorí sa nevedia, nemôžu brániť alebo majú pocit ze z toho nebudú dôsledky (rozchod a pod)

@runnerka1 je krásne ,že ste najprv vytesnala to zle a potom ste nechala priechod svojmu prežívaniu . Mrzí ma ,že si pri Vašom manželovi zažívate extrapunitivnu agresiu, všetci sú zlí, len ja som dobrý, je to taká nezrela obrana,aby sa nepoškodilo ego, lenže to je nie veľmi ok. Na základe sebareflexie , je optimum naučiť sa impinutivnej agresii, že nikto nie je na vine, veci bežia a nie vždy ich máme pod kontrolou.

Váš muž je perfekcionista, kt. funguje tak trošku rigidne, malo flexibilné ,že svoj svet a tam si bacuje, lenže v Tom jeho mikrosvete funguje makrosvet,kt.je okolo neho a to už neovlyvni len tak. Chápem ,že mu plány na kt. rigidne trvá dávajú istotu,bezpečie a transparentnosť , nie je zle , len problém je, že keď príde niečo nové ,tak to buchne a odpáli dekel.
Naučiť sa a pochopiť, mám rád keď bežia veci ako chcem,dáva mi to istotu a bezpečie v tomto nebezpečnom svete,zároveň sú situácie,kedy to nemám pod kontrolou a prichádza to,že si naplno uvedomujem,že som malo flexibilný. Nie je ok,že zranujem ostatných,lebo ja cítim bezmocný a frustrovaný. Nie je fér,keď nejde niečo podľa plánu , obviňujem druhých . Ja nie som vo vzťahu rodič a manželka dieťa, ale sme si rovnocenní a sme sparing partneri.

@runnerka1 Asi je jedno, ci poruchu ma alebo nie. Mala by si to riesit, navrhnut poradnu a vazne sa s nim porozpravat o buducnosti vasej rodiny. Takto sa zit neda. Mala som to rovnako v manzelstve. Presne - aj to pomahanie, deti, navonok dokonaly manzel a otec. Ale ku mne nemal ziadnu uctu a respekt. Este sa to zhorsilo, ked som karierne zacala rast (to si mala len stastie) a prevysila som ho platovo (on uprimne nechapal, ako niekto tak blby (😂jja), moze mat taku poziciu a plat). Neveril, ze rozvod myslim vazne, viac ako rozvod ho trapi fakt, ze bez neho dokazem zit sebestacne, lebo ratal s tym, ze sa pokorena vratim spat. Nehovorim, ze rozvod je najlepsie riesenie, aj nasa rodina bola funkcna. O deti sa staral, pracoval v praci i doma, travili sme spolu cas. U nas bol tym katalyzatorom jeho nevera, pocas ktorej sa toto jeho spravanie este zvyraznilo. Kritika, neustale napominanie, vycitky. Este aj k tej nevere som ho vlastne primala ja 🤪😅, to je posledna verzia..takze moje city ochladli a uplne sa mi ten ćovek odsudzil. Ale keby zacnene na tom vztshu robit mozno v case 3 roky pred rozvodom, mozno by to nejako islo fixnut..lebo fakt islo casto iba o reci, kritiku, podlamovanie mojho sebavedomia a sposob, akym to povedal...a neskor z poradne vyplynulo, ze aj on mal casto pocit nedocenenia..🤷‍♀️

@zoro9836 Pravda je taka, ze nikdy za krach vztahu nemoze len jeden. A ak su vo vztahu deti, mala by byt povinnost manzelov svoje krizy vazne riesit a snazit sa zachranit vztah. Ak len randia, alebo su manzelia bez deti, tam je castokrat jednoduchsie odist. A opr. este vyssie som pisala ze odsudzil - odcudzil 🙂

@zoro9836 Preto je dobra ta poradna..tam to ide jednoduchsie podla mna

Či s poruchou alebo bez....nikdy ma neprestane udivovať,koľko žien si dobrovoľne vyberie ponižovanie,neúctu,opovrhovanie,nešťastný život.

@runnerka1 Pripada mi to ako typ cloveka, ktory sa snazi robit vsetko spravne a snazi sa o to prehnane. Chce byt dokonaly manzel, otec, krestan. Ma nejake predstavy o tom, ako by ta dokonalost mala vyzerat a ako ju dosiahnut a ide do vyvttky, led mu to niekto narusa. Tiez neznesie pocit, ze urobil chybu. Za slobodna sa, resp. pri malom mnozstve zodpovednosti sa s tym este da nejako zit, no ak ma zivit rodinu, starat sa o zenu, vychovavat tri deti a este sa snazit pomahat dalsim, tak tam je to uz neudrzatelne, citi velky tlak na seba a je strasne vela moznosti, co moze ist prenho nespravnym smerom. Tak coraz viac vybuchuje.
No a teraz ze co s tym...ja si myslim, ze to je unho na psychologa, taketo vnutorne nastavenie sa tazlo len tak zmeni. No len asi tazko by ho bolo tam dostat. Mozno by si sa mohla ist poradit najskor ty. Tam ide o to, ako mu to odkomunikovat tak, aby pocuval a neobratil to hned proti tebe. Urcite s nim treba nadpriast rozhovor vo chvili kludu, ked sa nic nedeje, nie v hadke. Urcite mu nehovorit "ty si taky a taky", teda nijako neosocovat, nehodnotit. Nieco v style: "Viem, ze ti na nas velmi zalezi a vidim, ako sa pre nas velmi snazis. Ale ked mi hovoris, ze som zlyhala ako matka, tak ma to velmi mrzi/zranuje. Naozaj si to myslis, alebo si skor frustrovany, ze sa nnam nieco nedari podla predstav? Myslis, ze by si tu frustraciu mohol vyjadrit nejako inac?" A popri tom mu aj pripominat, ake pozotivne veci na nom vidis, aby sa citil co najviac komfortne a nezacal sa branit utokmi.
No ale to je take zjednodusene, tazko sa takto narychlo radi s takym komplikovanym problemom. Skusila by som tu odbornu pomoc

@runnerka1 moj ex bol tento typ, na jednej strane starostlivy, obetavy, na druhej vsetko vedel najlepsie on, malu vyzliekol z toho, co som jej obliekla, lebo ja ju neviem obliect, striehol, ci dojcim zo spravneho prsnika, ked som malej odstrihla ofinu bez jeho vedomia, isiel od nervov zrutit dom... Bolo mi jedno, ci je narcis ci nie, skoncila som to s nim.

Skúšala si sa s ním vazne porozprávať? Dat mu najavo ze pokiaľ bude takto útočiť na teba posmeruje to k rozvodu. Zároveň sa spolu s ním snažiť prísť na to kde táto nervozita a kritika pramení. Na toho veľa v práci? Chyba mu nejaká možnosť ventilovat svoje emocie? Prečo mu musíš robiť hromozvod práve ty?

Každý sme nejaký, každý máme svoje dobré aj zlé stránky. Pri takýchto dlhodobých vzťahoch je problém ze ľudia si proste zvyknú na určitý štýl komunikácie a niektoré veci ktoré by sa na začiatku vzťahu ani neopovazili vysloviť sa zrazu stanú štandardom. Jemu podľa mňa asi ani nedochádza ze ta buzeruje, že ti ubližuje.

Dosť veľa robia aj tvoje reakcie. Zrejme nechceš aby eskaloval konflikt tak sa snažíš nehadat s nim. Ale to je možno chyba, tým mu dávaš pocit ze jeho kritika je opravnena.
Skus sa ohradit, s trochou sarkazmu a kritiky voči nemu. Tak aby jeho kritika vyznela smiešne a malicherne"
"co mal si zlý deň že ma potrebuješ urážať. Mne to nevadí, daj ešte, čo také neviem?"
"dám ti zapisnicek, môžeš si tam písať všetky krivdy ktoré som ti napachala"
"Vieš deti s tvojou genetikou sa bohužiaľ nedajú vychovať"

Zároveň s tým kľudne robiť všetko co ti zakazuje, používať umývačku ako ty chceš.

"to je tvoj názor, ja to ale budem robiť takto" - toto je veta ktorá každého kritika najskôr vytočí úplne do biela, ale časom ju pochopi

@runnerka1 veľmi podobnú povahu mam doma, v deckej verzii. Čiastočne to ma naučené po svojom otcovi, ktorý rád kritizuje a ofrfle všetko čo sa len da. Lenže on to robí občas, keď ma nervy.

Dcéra nie, ona to ma priamo v povahe, toto je proste ta druha stránka perfekcionalizmu.
Všetko treba mať zorganizované, všetko dokonalé, upratané, obrovské nároky na seba, dobry prospech v škole, byt zadobre s celou rodinou, učiteľkami, kamarátkami. Je ako tlakový hrniec ktorý si potrebuje niekde vypustiť paru a vypúšťa si ju iba tam kde sa cíti bezpečne a to kritikou. Keď je úplne najhoršie za všetko môžem ja. Naopak kritiku jej osoby znáša veľmi ťažko, to sa vie úplne zosypat.

Viem ze je to povaha, viem že sa to nikdy nezmení, že to nevie celkom ovládať ale da sa to korigovať.

Takémuto človeku treba dat proste stopku, nenechať ho tu kritiku úplne rozvinúť. Dat mu najavo ze prekročil hranicu, je drzý a zlý.
Nehadat sa s ním, nesnazit sa proti argumentovať skôr použiť vety " budem ta počúvať až keď sa ukludnis a povieš to normálnym tónom".

Najväčšie odzbrojenie je
"budem si to robiť ako ja chcem". Proste dat najavo ze kritika sa na vôbec nedotýka a vôbec nemienim nič zmeniť, ani robiť ináč.

Akože ono je to ťažké s takouto povahou, ale bohužiaľ toto sa nedá úplne odstrániť z osobnosti, jedine trochu krotiť.

@lujza123 tak, tak...ja mam podobneho chlapa len v miernejsom prevedeni a nie je az taky "svatec" ako autorikin.
ale ja sa nedam...vzdy treba oponovat, vytycovat si svoje hranice, svoju uctu, oni sa prisposobia.

a tie hlasky takisto, Ja mam zo zasady na vsetko odpoved.
vesela ironia v style . A dycham spravne? skontroloval si to? alebo Uz si premastil kluku od zemegule? Nieze zanedbas povinnosti riaditela zemegule"

najhorsia taktika je ustupovat a hladat v sebe tie smietka podielu viny. Niezeby som ja ci autorka boli bez chyby, to nie je o tom. Zaklad je v tom, ze kazdy clovek ma mat rovnaku uctu a moznost robit aj chyby v beznom zivote bez ucasti nadradenej arogancie. a ja tie frustracie z pretazenia neberiem... moze byt clovek akokolvek pretazeny ci unaveny...ucta , respekt a laska sa vytratit nesmie.

co v autorkinom pripade vidim vacsi problem, nez len zvysenu kritickost a perfekcionizmus muza je ta akasi tvrdost.
1, chyba mu zmysel pre humor, schopnost si robit srandu aj zo seba. Takito ludia su neskutocne fixovani na svoje ego, nevedia sa uvolnit a na chvilu prijat aj svoje chyby ci zlyhania.
2, Manipulativnost... ako spominala ze pretaca fakty by vyzneli vzdy v neprospech okolia a on bol vzdy bez akejkolvek viny. Suvisi to s bodom 1. Takito ludia su vnutri extremne neisti, zrejme prezil nejake traumy v detsve, nemuselo to byt nejake otvorene nasilie, staci aj psychicky tlak ci emocna chladnost rodicov.
3. Spolocenske ludske bloky, to ako sa nedokaze opsravedlnit, pozdravit, prijat kritiku.

Nechcem autorku strasit, ale minimalne vo veku puberty deti, bude podobne spravanie ako ma k zene uplatnovat aj k detom. Pripadne, co je este horsi variant, si vyberie z deti nejake preferovane, ktore bude vyznacovat vysadami a chvalou a dalsie deti ci dieta bude ako "obet" neustalej kritiky ci ignoracie.

@runnerka1 kamoška sa s takým rozviedla, ale uplne ako cez kopirak, bol to narcis.

@negymama pravdu mas. Z detstva trauma,mama mu zomrela mlada,otec tazky alkoholik. Muz bol od 15tich prakticky samorast. Casto tieto jeho vytrty aj tymto ospravedlnujem,ze v podstate za to spravanie nemoze,aj ked neda sa to uplne ignorovat a ubija ma to. Po rozhovore byva chvilu dobre,potom ho zase nieco vytoci ,nahuka na mna,ked sa do neho pustim,tak preco kricim,mam sa ist liecit atd pritom zacne on...a co viac. Presne ako pises,jedno z deti,to najstarsie, je dalsia cierna ovca rodiny. Neustala kritika zo strany manzela,nezaujem, zosmiesnovanie,zakazy... Xkrat som to s nim riesila,on sa stale ohana tym,ze v synovi vidi seba a musi ho cepat,aby nebol ako on. Syn je paradoxne velmi dobre a poslusne dieta. Ma par zvlastnosti v spravani,( typu hyperaktivneho dietata),akoby ho muz nevedel prijat takeho,aky je. A dievcata,to su jeho princeznicky,tie mozu vsetko

@negymama a este k tomu humoru. Na ucet druheho vie vtipkovat. V tomto smere ma humor dokonaly. Casto rozmyslam,ako ho to moze napadnut a dokaze ma neskutocne rozosmiat. Dokonca i ked si v dobrom robi srandu aj zo mna. Ale akakolvek zmienka o situacii,kde bol na posmech on,konec sveta..

@runnerka1 to nie je zmysel pre humor, zmysel pre humor zahrna nadhlad aj nad svojou osobou. Toto co on prezentuje ako humor, je len zakryta forma kritiky okolia, co ako vtipna ci inteligentna. Je tomu sa tazsie branit ako otvorenej kritike, lebo napadnuta osoba "nechape humor"

@runnerka1 ale humor nie je taky podstatny. Uplne vazne ti hovorim, najviac ohrozene su tvoje deti. Vsetky, aj tie preferovane.
Nehovorim z nejakej teorie, zijem v rodine, kde sa to prenasa uz niekolko generacii. Svokor je narusena osobnost. Z jeho dvoch synov bol nim preferovany ten, co viac zdedil narcizmus, poruchu osobnosti, psychopatiu - nazvi to ako chces. Moj svagor. On sa ozenil a maju takmer navlas podobne manzelstvo ako ty, akurat v starsom prevedeni a deti su starsie. Starsi syn obet, krasne poslusne v mnohom nadane dieta. Ochranarska a zaroven dominantna vychova... s cielom vychovat zo syna "vykladnu skrinu otca, jeho pychu" Dieta ale v mnohom nesplnovalo kriteria, bolo fyzicky nemotorne , bojazlive. nie dost "chlap" - nastali bitky ponizovania, zdrvujuca kritika a posmech. Dieta nakoniec svagrina presunula cez pol republiky k starym rodicom aby tam studovalo strednu, trochu sa zotavila psychika ale nasledky ma zrejme dozivotne.
Paradoxne, a to vzdy zdoraznujem, horsie dopadnu tie preferovane deti. Oni si osvoja tie toxicke vzorce narcisa ako spravne a podporuju ho. Viac pritakavas tomu, ktory ta chvali a vyznacuje. Ten neoblubeny surodenec ci rodic si predsa to trestanie a kritiku "zasluzil". Toto ich velmi pokrivi, a svojim sposobom je to tazsie prekonat ako u obete , ktora si uvedomuje ze to co sa mu dialo, nebolo dobre ani spravne.

ake stare su vase deti?

@negymama 14, 11, 3

@negymama ta trojrocna minule kreslila tatina a kazala mi vedla neho nakreslit toho syna.vraj ,aby mu vynadal (na tom obrazku) 😔

@runnerka1 fuha, to to najstarsie je uz v puberte. 😔

Oni mali medzi detmi 2rocny rozdiel a ta mladsia sestra "vychovala" starsieho a nam vysvetlovala, proco on musi byt trestany, lebo by inak zle dopadol a by bol lenivy a neposluchal... A to my sme videli len vrchol ladovca.

nebude to dobre.