Fungujúca rodina, ktorú kazím a vyčítam si to
Cauko ženy/ dievčatá/ ktokoľvek kto vie poradiť. Začala by som asi tým, že mám úžasného manžela a dieťa malinké. Zijeme šťastný život, naozaj sa nehadame, ako rodina držíme pokope, veľmi sa lubime , mame dosť€ všetkého , chodíme na dovolenky ale je tu jedno ALE!
Dosť v tomto robím “šarapatu” ja - teda ak mám byt úprimná iba ja ! Okolitý svet vnimam negatívne - bojím sa chorôb ( vážnejších), bojím sa že čo ak raz niečo príde …, vidím veľa veci negatívnych a som schopná z komára urobiť somára. Riešili sme pri bábätku podjazykovu uzdicku ( čo je v podtate nastrih za 2 sekundy hotovo) a ja som videla horor že čo ak dieťa nebude nikdy vedieť rozpravat, čo ak to urobia zle, čo ak pôjde pod narkozu… proste z kašľa som schopná urobiť zápal pľúc a následne smrteľnost ( veľmi sa o svoje dieťa bojím je ešte malé- ale ak má chápete ako to celé myslim )
Veľmi si zakladáme na súkromnom živote, nikde neuverejnujeme fotky/ videa ( nie som chora na hlavu, ale tak to mame cely život) … posielajú sa iba rodine. Mna ale občas popadané take niečo, že čo ak vlastne aj tá rodina ( ktorej dôverujeme - lebo to sú len rodicia a súrodenec+ babka čiže ozaj blízka ) to náhodou niekde neposielajú… potom z toho mám občas take stavy, že nad inym nepremýšľam a akoby neviem fungovať, akoby som samu seba v hlave musela uistiť že isto nikto Nic nikam ďalej neprišla. Občas mam aj taký problém v mojej hlave, že čo ak si nás aj susedia odfotia keď sme v bazéne pripadne, čo ak nás odfoti niekto na dovolenke ( nie ani tak mna ale moje dieťa)… čo ak si nejaký arab, v arabskej krajine ( keď sme napr v Egypte / Turecku atd) nafoti moje dieťa … arab ? Z toho doslova saliem, lenže toto všetko vyslovene kazí našu rodinnú pohodu … ( tz sa nás jedna pani pytala na sr na ulici či si môže odfotiť babatko - doslova má skôr porazilo … a následne aj na dovolenke sa jeden asi kuchár ? Za pultom pýtal, či si môže babatko odfotiť - samozrejme že nie, kocik sme otočili a nedali súhlas …. Moja hlava ale pracuje potom aj týždeň na plne obrátky že “čo ak to aj zak urobili ešte predtým ako sa opýtali? Čo ak naozaj majú fotku dieťaťa ?co s nou robia ? Prečo sa to spýtali … môj manžel je z toho “hotovy” pretože to kazí dovolenky / dni a rodinnú pohodu, nás vzťah a vlastne aj všetko … stále mi hocori že všetko vidím v tom najviac najhoršom akom sa len dá … keď mi to povie uvedomím si, že som vec prehnala… toto sa mi deje, odkedy som matka ! Prosím o radu a nie výsmech … neviem to akoby z hlavy dostať von a dlho to potom riešim … napriek tomu, že viem že zdravotne sú všetci ok aj že žiadnu fotku nikto neurobil len sa opýtali ( áno za opýtanie nič nedajú možno sa im ozaj len babatko páčilo- ale ja mám z toho hrozný stav)
Vďaka každému, kto má nevysmeje pripadne mi napise jeho podobnu situáciu 🙂
Toto fakt nie je bezne. Urcite navstiv odbornika,kym nebude neskoro
No neber to v zlom, ale asi máš fakt veľa voľného času a nudíš sa, lebo riešiť takéto strašné ,,problémy,, každý deň, to chce teda kopu energie. Zamestnaj si hlavu niečim užitočným, aby si nemyslela na blbosti - ja keď celý deň behám okolo detí, pracujem, trénujem, varím, periem, žehlím, upratujem, krúžky, úlohy, ihrisko, koníčky...tá hlava je celý deň v inom režime, takom praktickom a nemá miesto na nezmyselné uvažovanie ,,čo by bolo keby,,...Zastav tieto zbytočné myšlienky, lebo sa raz zblázniš 🙄
ja by som sa viac bala ist s malym dietatom do egypta, ako toho, ze niekto zneuzije fotku...
uz len kvoli tomu malemu dietatu chod k psychiatrovi toto absolutne neni v poriadku
ocd 🙂
Veď ty si tu už písala a riešila toto isté a teraz zase? 😳
Ocd jak vyšité plus možno aj nejaká panicka porucha. Čím skôr psychiater. Bude sa to rokmi zhoršovať ak to nebudeš riešiť
Píšeš,že nie si chorá na hlavu.No žiaľ,si.Vyhladaj odbornika
Ja by som povedala, že by bolo na začiatok dobre nájsť si skúsenú psychologičku.
On i vedia ako toto vysvetliť.
Sú to zbytočné obavy, aj kto je veriaci, tak takto nemyslí, ja som veriaca a našťastie ma to dokázalo ochrániť pred takýmito myšlienkami.
Kokos ty si chodiaca paranoja
Fuha, tunuzkost z chorob este ako tak chapem, to ma vela mamiciek… aj ja napr… ale mat takuto paranoju z ludi, domyslat si, tito je silne. Ty nevies racionalne vobec fungovat, co s tebou bude, ked pojde dieta do skolky? Vobec sa ti nevysmievam, ale ty musis ist k psychiatrovi a rychlo…. Inak Tebe toto znici manzelstvo a ver, ze aj dieta bude kludnejsie, ked nebudes paranoidna
To máš uzkostnu poruchu, ocd ako vyšitu.Musi sa ti s tým ťažko zit začni u psychológa, lebo keď raz bude chcieť ísť dieťa samé von, puberta atď...nebudeš to vedieť ovládať a pokazis si vzťahy a budeš veľmi trpieť a dieťa tiez
Manžel ťa ešte neposlal na liečenie? Kokos by ma kleplo toto stále počúvať.
Mne toto príde ako nespracované traumy z tvojho detstva, ktoré sa ti teraz keď si matka vracajú a evidentne budú z tých horších.. akí boli tvoji rodičia? Neboli prehnane úzkostliví? Alebo naopak proste nebolo tam niečo čo nebolo úplne ok? Ja som mala niečo podobné keď si môj drobec ublížil, že napr spadol na hlavičku a pod. Ja som chytala až paniku a mala som stresy, že ak bude potrebné muž nás neodvezie do nemocnice a čo ja budem robiť a proste panika až prehnaná a po prečítaní pár kníh som si uvedomila, že to súvisí so mnou a s vecami, ktoré som v detstve nespracovala s mojimi strachmi čo som mala ako dieťa v dôsledku nevhodného jednania u nás doma ... Ja už na tom celkom pracujem a aj mužovi som to vysvetlila tak je to ľahšie ale u teba to dosť prerastá tak byť tebou zájdem si za odborníkom.. kľudne začni aj psychológom keď tak ťa nasmeruje
Hypochondria prenesená na dieťa. U mňa sa toho bála cela rodina, ja som hypochondricka a viem to o sebe, u mňa viem z malej ranky spraviť smrteľnú chorobu ale na malého som to nepriniesla. Proste pri ňom rozmýšľam normálne. Nezvelicujem. Ale ty áno. Aj pri sebe si na to dávam veľký pozor, našťastie som nikdy nebola v stave ze som si pre hovadinu volala sanitku alebo šla do nemocnice. A zrejme tomu pomáhajú aj lieky na panicku poruchu. Chod k lekárovi, toto nie je normálne.
tiez sa priklanam k obsedantivno kompulzivnej poruche. treba riesit, inak to bude horsie. mame ju v rodine, lieky pomahaju
Tvoja starostlivosť je veľmi sympatická. Krásne si to napísala. A tým, že si to dokážeš priznať a vieš o tomto, je to určite prvý krok. Ty potrebuješ trocha vypustiť a uľaví sa ti viac ako manželovi. Proste nechaj niektoré veci "plávať". Je to ťažké, ja viem. Uvedom si, že jediná cesta, ako toto dlhodobo udržať, je prestať to robiť. A teraz pozor: Tým vôbec nemyslím, že to máš v sebe potlačiť. To by bola tá najhoršia vec, akú môžeš spraviť. Ďalší problém, ktorému otváraš dvere týmto správaním, je, že takýto stres (a hlavne potlačenie citov strachu) ti môže spôsobiť chorobu (prečítaj si o tom). Najpravdepodobnejšie najprv autoimunitnú, alebo rôzne intolerancie podľa tvojej genetickej výbavy. Takýmto správaním epigeneticky aktivuješ gény v tele, ktoré sú obvykle len výnimočne aktivované. Tiež si uvedom, že tvoje dieťa to vníma a nemusíš ani nič hovoriť. Takže ty potrebuješ vypustiť. Rob túto meditáciu (v ľahu alebo v sede si to pusti na slúchadlá, zavri oči a počúvaj a rozumej tomu, čo hovorí bez rozmýšľania), a naozaj pochop každé slovo:
Inak, s každým problémom, ktorý rodine kazí život, je dobré zájsť za psychológom(nie psychiatrom - tam sa chodi ak si ps. chora). Tam sa nechodi ak si chora, tam sa chodi ak jemu, alebo jeho okoliu nieco prekaza. Poistovňa to zaplatí a ty si pokecáš s niekým, kto to do hĺbky študoval. Čoho sa bojíš?
Prajem nadherne rano ;)
Ak chceš situáciu naozaj rieist, chod k psychiatrovi. Čím skôr.