Cítim vnútornú osamelosť dlhodobo. Rodinu mám ďaleko, priateľ je teraz vyťažený, spoznávame sa pomaly, zatiaľ spolu nežijeme, kamarátky/známe majú tiež svojich starostí dosť. Prácu mám zaujímavú, dobre platenú, ale žijem osamelá. Najbližších mám ďaleko, vidíme sa pár krát do roka. Predošlé známosti to nezmenili, dokonca ani v jednom dlhodobejšom vzťahu som sa inak necítila, dokonca horšie,nebolo to dobré, môj aktuálny to chce zmeniť a ja to chcem skúsiť.ale bojím sa, že sa tak nebudem cítiť, že ho stratím a hlavne tí, ktorých tu nemám vždy budú chýbať viac a potom ten strach zo straty najbližších a straty lásky.to sú tie najhoršie pocity a tá hlboká osamelosť, ktorá trvá dlho.zmyslom života je zdieľať emócie a žiť pre emócie.neviem ako prekonať tie strachy a veľmi si želám tú osamelosť vyriešiť.
Skus niekde pomahat pri ludoch, ked zistis ich trapenia tak uvidis, ze nebudes sama a nebudes riesit svoje nepodstatne veci.
V prvom rade ini ludia tvoj problem nevyriesia. Ty musis byt stastna vo svojom vnutri bez ohladu na to, ci si v kolektive alebo nie.
Pravdpodobne to ako sa citis ide z tvojho destva
Sama sa citim fajn, osamely by ste sa necitili ani vy fajn. Z detstva taketo emocie nejdu, to, ze clovek zije pre emocie je fakt, velmi dufam, ze uz sa to zlepsi...
Najdi si nove kamaratky, ktore budu mat cas, aj tu na konovi mozes napisat odkial si a ze hladas kamosku.