Ahojte baby, tuto temu zakladam, pre tie co ziju v jednom domceku s rodicmi, alebo svokrovcami, popripade v jednom dvore ako aj ja. Vybrali sme si toto riesenie pretoze, bolo v nasej financnej situacii najprijatelnejsim, a preto zazivame obcas usmevne a rozculujuce situacie s tymi nasimi dochodcami 😉, ako to zvladate vy?
My tiez byvame v jednom dome s rodicmi, ako tak mame prerobene no to hlavne prerabanie zacne po materskej, lebo teraz sa to fakt neda. No vela krat sa veru vieme navzajom povytacat ako stuple z flase, ale uz sme si nato nejak zvykli stali sme sa odolnymi a nas pohlad na svet sa rapidne zmenil, naco sa rozculovat, ved pokial nejde o zivot nejde o nic. A zase ma to vyhody, ako aj ty pises pomahame si, maleho zamerkuju uz som si zvykla ze ho rozmaznavaju, ale som rada, ze starych rodicov ma nech si ich uzije, ja som ich nemala, to ze sa mi mama montuje do domacnosti, a ze namiesto pomoci mi poroby viacej roboty ako osohu co uz aspon sa mame s drahym na com zasmiat vecer pri kave, to ze ocino kutiluje aj to co je nanic? Nevadi aspon, maly nieco pri nom pochyti a mozno aj draheho osvieti a prida sa, neviem moj zivot sa od vtedy strasne zmenil, som mamou, priatelkou, dcerou, rozhodcom medzi nami, no dava mi to vela vazim si malickosti a hlavne to, ze sa nas vztah s drahym utuzil nemam cas, silu riesit malickosti,nevadime sa. A naucili sme sa podporovat, podrzat navzajom. Niekedy tych nasich dochodcov vyvetrame na vylete, dovolenke,ma trosku aj zneuzijeme ako opatrovatelov, aby sme si mi s drahym pripomenuli ake to bolo ist na vecer, do kina...No nedala by som ich za nic veru ani moj drahy...
ja som mala tú "česť" bývať aj so svokrovcami, no úplná katastrofa...nikdy viac...naozaj zlé spomienky...teraz bývam u mojich rodičov, ale stále si stojím za svojím...mladí majú bývať sami, bohužiaľ finančná situácia nepustí... ☹ som im na jednej strane veľmi vďačná, že u nich môžem bývať, ale hrozne mi chýba súkromie...môj syn je hrozne naviazaný na moju matku a začína mi to prekážať...ona si to neuvedomuje a ja sa idem zblázniť...máme kvôli tomu dennodenné hádky...už som jej to aj naznačila, ale nechce to pochopiť... ☹
@meminka to s tym malym mame aj my no on je naviazany na dedka, tiez mi to straaasne vadilo no sem tam este aj vadi, no ale zase, on to nerobi naschval, jednoducho si ho oblubil, a ver ze viacej ide maly za nim ako za mnou, aj ked place chce radsej jeho, bojovala som s tym trapilo ma to a aj som si sama poplakala, ale ked si to zoberem aj ja som v detsve mala strasne rada moju tetu bola som tam staaale kedze byva kusok od nas a kazdy den a aj vikend mame to strasne prekazalo, casom ma to preslo, ale bolo to pekne obdobie, preto sa treba nad tym povzniest i ked to je tazke, ale preco by sme taky krasny vztah mali detom odopierat? Iba preto, ze to vadi nam? To je trosju sebecke, a neboj maminkou ostanes stale iba ty! A zase stary rodicia su tu tiez neni na vzdy, tak hlavu hore.
..zobrali sme si hypotéku,aby som vyplatila moju sestru,ktorá si tiež zobrala hypotéku a kúpila si garsónku..my bývame v 3 byte s mojou mamou ..rok nám trvalo,kým sme si obidve strany našli ten správny chod...je to veľká pomoc vzájomne,pre deti je to taktiež obrovské plus,nakoľko babka ich vedie k tradičným hodnotám a je to na nich aj vidieť..moje deti sú láskavé a citlivé zvlášť ku starým ľuďom,na ktorých je veľakrát vidieť prekvapenie,koľko citu je v tak malých deťoch..takže my bývame tak,ako sa bývalo voľakedy a sme spokojní.. 🙂
my sme kupili dom a kedže mám už iba tatina sťahuje sa s nami, keby zila mamina tak ide tiež určite. A nejde u nás o financie ale som tak navyknutá, ja som vlastne nikdy netúžila odsťahovať sa od rodiny, nikdy neboli doma nejaké velké konflity,vzdy som sa tam cítila dobre a to môj otec ma 76 rokov 🙂 a nikto by mu to nepovedal nikdy. Samozrejme sú občas veci čo ma vytáčajú, ale to ma vie vytočiť aj môj chalp, to je tým chlapským génom asi 😀 Síce netúžim po obrovskej rodine s vela detmi , ale som ten typ čo si nevie predstaviť bvať v byte s maželom a dieťaťom, bolo by mi veru smutno 🙂 Asi som sa mala narodiť v tých haciendových krajinách kde žijú viaceré generácie po kope :D ale samozrejme záleží od ludi , musia spolu vychádzať inak to nejde 🙂
Byvame v jednom dvore so svokrovcami uz 7 rokov. Prve dva roky boli strasne, kym sme si na seba zvykli. Svokrovci neklopali, prisli k nam ako keby k sebe domov, kedy chceli, vonku na dvore ziadne sukromie, do vsetkeho sa miesali, ci uz zariadovania, vyletov, nepacilo s aim, ze nesedime doma ako oni...bolo to tazke. Nastali hadky, vyhybanie sa im atd. Potom sme kvoli nim mali hadky doma, zacali sme uvazovat o rozvode a vtedy im tuklo, ze treba prestat. mali sme malu dcerku, nebolo im vsetko jedno. No a dalsie dva roky teda to bolo take vselijake, az neskor sme po vzajomnej snahe vztahy opat utuzili, oni sa prestali miesat a my sme si ich zacali znovu vazit. Minuly rok, ako som otehotnela znovu, sa dalo vsetko do absolutneho poriadku a nakoniec som stastna, ze ich mame tak blizko, pomahaju nam aj s detmi, hlavne so starsou, aj teraz je chora, tak je vedla u babky, aby braceka nenakazila. Zvykla som si na ich povahy, zacala akceptovat a mozem povedat, ze az na par malickosti mam skvelych svokrovcov a rodinu by som nemenila.