Dvaja chlapi - ako ďalej?

Žienky, neviem čo mám robiť…Pred troma rokmi som spoznala jedného chlapa. Viem, že väčšina z vás na také veci neverí a vysmejete ma, ale od prvého momentu som mala pocit, že ho poznám, že s ním mám už kopu odžitého, len si na to ani za nič neviem spomenúť. Istý (dlhší) čas me sa stretávali. Nemali sme oficiálne vzťah, no boli sme si skutočne veľmi blízki. Jeden jedinýkrát som pri milovaní cítila ako keby splynutie s tým druhým človekom aj po emočnej stránke, nie len fyzickej. Viem, že on to cítil rovnako. Nie som naivná, v živote som si teda toho už odžila a nikdy by som si nedovolila cítiť viac k človeku, keď by som z jeho strany tiež necítila, že ku mne evidentne má nejaké hlbšie city. Pre lepšie pochopenie celej situácie, spoznali sme sa v čase, keď sme boli obaja sklamaní, zo vzťahov sme mali strach a odpor a ani jeden z nás ho nechcel. No ja som sa zaľúbila. Skutočne, úprimne. V živote som nič čistejšie a úprimnejšie k druhému človeku necítila, no on mi po mojom priznaní povedal, že ku mne nemá žiadne romantické city, napriek tomu sa priznal, že veľmi ťažko prežíva to, že v jeho živote už nebudem. Krátky čas sme sa nebavili (ja som usúdila, že to pre mňa bude lepšie a nezachovala som sa k nemu pekne, keďže ma to sklamalo, prišlo mi to z jeho strany zbabelé a nemohla som skrz to všetko, čo sme spolu prežili, uveriť, že ku mne naozaj nič necítil), potom sa on sám od seba začal do môjho života vracať a ja som nerozumela prečo. Chcel iniciovať opätovné stretávanie atď., aj napriek tomu, že som mu niekoľkokrát povedala, aby mi dal pokoj a skrátka sa tváril, že neexistujem. Bola som stále zlomená, aj keď sa ozval, vyzeral, že sám nevie čo chce a mňa to úprimne ubíjalo, až som si povedala, že kašlem na to. Spoznala som v tom čase svojho terajšieho priateľa. Napriek tomu, že som bola opatrná a rozhodne som sa do ničoho nehrnula po hlave, je to skvelý človek, rozumeli sme si, bol mi vo veľa veciach oporou, vedel ma rozosmiať a ja som cítila, že som sa doňho postupne zaľúbila. Narozdiel od toho predchádzajúceho chlapa, on ma videl jasne ako ženu na vzťah ani len nerozmýšľal nad tým, že by sme sa len tak, nezáväzne stretávali, napriek tomu, že v tom čase mal tiež strach z lásky a niesol si vlastné traumy. Sám mi povedal, že vedel, že ja nie som iba žena na sex a chcel do toho ísť naplno. Samozrejme, ten predtým sa ozýval aj keď vedel, že mám už priateľa, po tom, ako som mu to oznámila, vyzeral skutočne zdrvený, ale nechcela som si namýšľať, pravidelne ma sledoval na sociálnych sieťach, vôbec som nevedela o čo mu vlastne ide, čo odo mňa, čo si myslieť a ani som tomu nechcela venovať príliš veľa pozornosti, lebo s terajším priateľom mi bolo dobre. Časom sa ale ukázala ,,pravá tvár”, boli situácie, v ktorých sa môj priateľ zachoval ako psychopat, vulgárne mi nadával kvôli maličkostiam, útočil na moje najzraniteľnejšie miesta, ako sa sám priznal zámerne, lebo ma chcel zlomiť, aby sa on cítil v tej chvíli lepšie. A čo čert nechcel, vrátil sa do môjho života aj ten prvý chlap. Niekoľkokrát sme boli v kontakte (samozrejme nie intímnom), cítim k nemu presne to isté, čo predtým, vyriešil si svoje traumy z minulosti a hľadá niečo vážne, úprimne ženy…Ja aj cítim, že ku mne pravdepodobne cíti niečo viac, no nikdy mi to oficiálne nepovedal…Tak veľmi by som mu chcela povedať, že ho milujem, no na druhej strane by to asi nič nezmenilo…Zároveň sa bojím, že mi opäť raz povie, že on ku mne nič romantické necíti…A zároveň, nech to znie akokoľvek hlúpo, ľúbim aj svojho terajšieho priateľa, nech je aký je a radšej by som si odrezala obe ruky, akoby som mu mala takto ublížiť. Čo mám robiť? 😔 Hrozne ma to trápi.