Druhý pohreb za mesiac
Za tento mesiac idem už na druhy pohreb. Najprv môj pradedko a teraz babka mojho priatela. Ja som veľmi citlivý človek, niekedy sa až za to hanbím, že to bolo prehnané. Ide o to, že mňa jednoducho dokáže rozplakať už len pohľad na človeka ktorý plače. Na pohrebe mojho pradedka, s ktorým som sa až
Tak často nevídala, som plakala asi úplne najvic z blízkej rodiny. Bojím sa, že teraz na pohrebe priateľovej babky budem znovu plakať keď aj jeho uvidím ale ja strašne škaredo plačem. Chcela by som dokázať nejak sa zatnúť pretože mi to príde take divné z mojej strany, keďže sme s priateľom vyše 4 roky, s jeho babkou som sa videla tak 2-3 krát a ona už ani nevedela kto som, v podstate už nikoho nespoznávala kedže mala Alzhaimera. Možno je to taka blbá otázka ale viete sa vy nejak zatnúť, potlačiť emócie? Nechvem aby to vyznelo zle, že veď na pohrebe je to normálne vypustit emócie ale nebola to moja priama rodina. Skôr aj pri iných situáciach nie len na pohrebe. Mňa dokáže rozplakať aj starší človek vo vlaku ktorý cestuje sám, lebo si hneď predstavím že dotyčný prišiel o manžela a už plačem jak malé dieťa.
Skus mysliet na uplne ine veci (Zajtra hned rano musim spravit konecne sefovi ten report), aspon ked nebudes poriadne vnimat co vravi farar tak ti nebude do plaču
No plakat takto ja mam dost. Zivot byva kruty, smrt je sucast zivota, tragedie sa deju, ale takto sa opustat...
Môj muž o Tom vie,že plačem aj za ostatných😂Aj keď pozeráme film,a ja si poviem,ok,nerozplacrm sa pri nejakej scéne,stačí,keď na mňa pozrie a už revem😂To isté nám aj pri čítaní knihy.Takze pohreb už ani neriešim,jednoducho plačem🤷
Zavolaj obvodnej a vypýtaj si neurol, poznám veľa ľudí čo ho uživa na pohreby ...
Mna celkom zaujalo ,co si napisala,ze ta dokaze rozplakat starsi clovek,co cestuje sam ,lebo si myslis,ze prisiel o manzela/ku.
Moj 95 rocny starky sa denne vyvazal v autobusoch sam,vsetci autobusari ho poznali,aj im liezol na nervy,viezol sa z dovodu prechadzky,siel na plavaren ,alebo do muzea,cokolvek.
Bol byvali projektant,pravnik ,naprojektovalv meste elektricke rozvody...
Zatial co on sa vyvazal autobusmi,starka doma varila,upratovala,bola rada ze ma vydych,modlila sa pri sliepkach ruzenec atd ...
Ja cestujem vela busom/vlakom
80-90% ludi starsich ci mladsich cestuje samo...
Ako to musis revat pri kazdom cestovani?
A autom? Ved co auto,jeden clovek.....
Tak sa postav niekam dozadu. Nemusíš byť priamo pri truhle, nie si zatiaľ ich rodina. Ak je to teda na cintoríne. Ak dome smútku/krematóriu, sadni si ďalej. Ak budeš vzadšie a bude ťa chytať extrémny plač, otoč sa a odíď ešte ďalej. Teda ak by to malo byť najväčšie teátro z tvojej strany.
asi to vyzerá divne ked plačeš za všetkých zúčastnených na pohrebe... 😉
daj si predpísať neurol , alebo Lexaurin, popr. xanax - a budeš kľudnejšia.
Dala by som si teraz jednorázovo predpísať neurol a začala chodiť k psychológovi. Že plačeš lebo starý človek cestuje sám a podobne situácie.. ľahšie sa ti bude žiť, keď sa to s pomocou psychológa naučíš zvládať
Aj ja to tak mam… a to som v beznom zivote dost tvrdas a hocičo si nenecham… u mna je to horsie od kedy mam deti… idealne na nieco ine mysliet a nieco na ukludnenie si daj.
Tak na ten pohreb proste nechoď, priateľovi to vysvetli, alebo sa vyhovor, že sa necítis dobre. Nie je to tvoja rodina, nie ste manželia, nemusíš byť všade. Ja som tiež citlivá, ale pokiaľ to nie je úplne blízka osoba, tak neplačem.
My sme mali 8 pohrebov za pol roka minulý rok. Dva pohreby som už nešla, vzdialená rodina. Ale 6 pohrebov blízka rodina,to ma dostalo..musela som si dať lexaurin v deň pohrebu. Na Vianoce to bolo ešte horšie, čo návšteva v rodine,to úmrtie cez rok .takže smútok vo všetkých očiach..ani, aj napriek tomu,že smrť patrí k životu. Ale niekedy je nespravodlivá. A vidím,že ste citlivejšia,ale skúste byť odolnejšia, život prinesie ešte veľa skúšok. Aby Vám nebolo priveľmi ťažko,aby ste to potom zvládli.
nie ste zobratí,nechoď tam...........povedala by som frajerovi,že mi býva na pohreboch zle....
Tak frajerovi by som povedala, že ti nerobia pohreby dobre, nechceš, aby sa musel strachovať/starať počas neho o teba, tak nepôjdeš, nech je s rodinou, ale keby hocičo potreboval, si tu pre neho.
Prípadne, ak chceš ísť, tak si dať niečo predpísať na ukľudnenie.
Ja som zažila príliš veľa pohrebov na môj vek, na každom si poplačem (pustiť slzu nie je hanba, zložiť sa pre cudziu osobu, ktorú ani nepoznáš,.tak to by som riešila psychiatra).
A možno hnusne napísaný pohľad (nie v zlom, len zo skúsenosti), ale zvykaj si, snaž sa zoceliť.
Časom vekom pohrebov bude len pribúdať, budú to známi, kolegovia, kamaráti, vzdialená, no najmä blízka rodina. A úplný masaker je, keď ten pohreb musíš riešiť ty, pochovať si najbližších. Vtedy nie je priestor na to, aby sa človek zložil.
Držím palce a úprimnú sústrasť.
tak si daj nieco na ukludnenie ak tam chces ist, prejavit emocie je v poriadku ale robit teatro ak si ju videla dva krat je uz nad