Dospelé deti a pomáhanie rodičov

Prečo by to nebolo normálne ? Povinné to nie je ale ľudské áno. Keby moji rodičia potrebovali tiež by som im finančné prispievala

Existuje zákon na to, áno, majú aj deti vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, ak sú na to preukázateľne odkázaní.
Moja mama by tiež neprežila bez pomoci. Išla do dôchodku pred cca 7 rokmi so sumou 250€ a to celý život pracovala na TPP. Teraz už jej to ponavyšovali, ale aj tak sama zo 400€ by len živorila.

To mas ako v rozpravke O troch grosoch. Deti som si nerobila s cielom aby ma v starobe opatrovali a dotovali, ale keby som ich nemala, tak by som nesla na matersku ale by som robila karieru, neminala na ne peiaze ale setrila si namiesto toho do ponozky nech mam v starobe z coho zit. Kedze deti mam, investujem do nic, do ich vzelania.... a verim ze ich dobre vychovam a ak bude treba, nenechaju ma v starobe zivorit.

Tri groše... mnohí dnes považujú za prežitok, škodlivé... slovo "vďačnosť" bezmála za neslušné slovo. To, čo bolo prirodzené po stáročia, je pre mnohých "nanič". Na druhej strane sa zdieľajú "Odinove" citáty (na to, že Odin v mýtoch obetoval oko za vedomosti, sa zabúda) a reels o tom koľko objatí denne potrebujeme pre duševné zdravie... no, vyberme si 😀.

Tak tu ide aj o moralne hladisko. Ak som pracovne cinna a financne sebestacna, podporim deti, ktore studuju a pripravuju sa na zamestnanie. Zasa ked deti zarabaju a rodicia uz nevladzu, tak tie deti mi to akoby vratia.
O tom je rodina.
Kiezby som to nikdy nepotrebovala, ale ak raz budem, tak dufam, ze som syna vychovala tak, ze sam od seba mi pomoze a nebudem sa tej pomoci dovolavat sudne.

@vyrovnanaosoba
@janai1 omyl, je to povinnost. Normalne v zakone je vyzivovacia povinnost deti voci rodicom.
Autorka: pre mna to je normalne, ved ma rodicia vychovali, dali mi vzdy vsetko potrebne a aj navyse (nie len materialne) tak ked to raz budu potrebovat oni, tak mi pride uplne normalne, ze sa o nich postaram. Ak ma niekto toxickych rodicov, tyranov, despotov, alkoholikov atd, tak mi zas pride uplne v poriadku, ze sa od nich odstrihne a nepomoze.

Je rozdiel pomahat a pomahat, podporovat a podporovat. Ak tu citas o tom, ze deti nie su nieco povinne, tak je to skor o tom, ze deti nechcu robit rodicom animatorov pripadne opatrovatelov v pripade, ze sa musia vzdat svojho zivota, hrozi im rozpad ich rodin, lebo to od nich rodicia automaticky ocakavaju, lebo vsak nato tie deti mali. Bezna pomoc pripadne financna podpora by mali byt automaticke, no pod podmienkou, ze si to ti rodicia zasluzia.

no, ked dieta zaraba tiez 800 - 900 eur a este ma hypoteku, tak tazko pomoze rodicom, skor je to naopak

Áno v rodinách kde sú dobré vzťahy je to normálne... Tak akoby pomohla mama mne tak by som pomohla ja mame. Hádam by som ju nenechala niekde na ulici alebo ju nechala nech na tej ulici skončín len preto ze je chorá a znížil sa jej príjem alebo ostala bez príjmu. Obzvlášť ak nie vlastným zapricinenim

dospelé deti, ak pomôžu v núdzi rodičom, je to znamenie dobrej výchovy. ak je to naopak, že rodičia pomáhajú dospelým deťom (cháp rodič 60r. pomáha neschopnému potomkovi, ktorý je lenivý, neschopný a rozmaznaný, vo veku tesne pred 40-kou, to je trápna vizitka rodičov a toho, ako svojho potomka vychovali)...

Nie je to povinné ale každý normálny človek to považuje za samozrejmosť (ak sú vzťahy v rodine normálne a má voľné financie).

@sissy27 áno, je to v zákone, ale tu predpokladám, že to nie je ten prípad, kedy to majú aj súdne dané. Čiže je to ich dobrá vôľa, čo sa mi páči, v dnešnej dobe skôr rarita.

@lonely66 ono to je skôr vizitka rodiča ako toho dieťaťa. Chápeš, ak ty ako dieťa nikdy nedostaneš od rodiča taky ten pocit ze ty si za seba zodpovedná, a musíš sa o seba postarať, lebo mama sa postará, tak ani nebudeš mať motiváciu na tom niečo meniť, lebo však mama to asi robí rada a aj si možno na tom zvyšuje sama sebavedomie alebo pocit dôležitosti. Vidím to v našej rodine aj v muzovej, že ak má matka na dieťa vplyv ze žijú dlho spolu, tak to dieťa sa môže zdať lenivé, neschopné, ale akonáhle stratí ten toxický vplyv matky, je z neho schopný jedinec.

@hortenziaj a akože čo iné som napísala ja? čítala si vôbec môj príspevok poriadne?

@vyrovnanaosoba ak by dospele dieta tu dobru volu nemalo, tak sa moze rodic obratit na sud. Ale to uz by bol svet ozaj v peknej riti, keby sa rodicia museli dozadovat pomoci od vlastnych deti takto…
Ja sa inak spytam - co tebe pripada nenormalne na tom postarat sa o rodicov, ked to potrebuju?

A ty čo by si robila na mieste tých detí? Nechala by si rodičov tak, nech si živoria? A na mieste rodiča čo by si robila? Radšej hrdo neprijať pomoc a radšej budem bezdomovcom, prípadne na suchých rohlíkoch/bez liekov, atď., ako skloniť hlavu a priznať, že potrebujem pomoc? Či o čo ide v tomto konkrétnom prípade? Nerozumiem... To, čo popisuješ, za mňa nie je štandardná situácia (deti 20-30 ročné musia finančne vypomáhať rodičom v preddôchodkovom veku). Ale nemáme každý život podľa šablóny, takže áno, stať sa môže a je super, že sa k tomu decká postavili zodpovedne, rodičia môžu byť na ne hrdí. A k tvojej otázke - nie, nemyslím si, že ľudia si robia deti primárne na to, aby sa mal o mne kto na starobu postarať. Skôr si myslím, že ide o akúsi túžbu v človeku o odovzdanie génov ďalej, niekto to nazve zmyslom života, ony, že tikajú biologické hodiny, ale nepoznám nikoho, kto by si robil dieťa z dôvodu "aby sa mal kto o mňa na starobu postarať".

ja som si nerodila deti na to, aby sa o mňa postarali. Keď sme plánovali s mužom deti, takéto myšlienky nám hlavou nechodili. Ani teraz mi toto hlavou nebehá, život nie je nalinajkovaný, niekto sa stará o choré deti, niekto o chorých rodičov, nikto nikdy dopredu nevie, čo mu život prinesie. Život treba žiť najlepšie ako vieme v súlade so svojím svedomím. A ty nevieš, čo z 900 eur platia, možno niekto žije z 900 eur bežne a nepotrebuje výpomoc od detí. Všetko je individuálne.

Necakam od svojich deti pomoc v zmysle, že je to ich povinnosť. Pomoc beriem ako niečo, čo je dobrovoľne. Pokial mi ju niekto neposkytne, nebudem ho odsudzovať, hnevať sa, vyčítať.
Snažím sa postarať sa o seba v prvom rade sama a pokial to nedokážem, hľadať spôsoby či niekoho, kto je ochotný. Či to budú deti, partner, rodina, cudzí ľudia. je jedno. Dôležité je, že to chcú urobit z ochoty, zo srdca, nie z povinnosti, viny, trestu, vypočítavosti..

Pre každú rodinu je normálne nieco iné.A predstav si situáciu, že tá pani nemá ani toho manžela a ani deti.Cloveku sa môže zvrtnut život v sekunde.Podla mňa to je normálne a ľudské pomôcť, keď je treba či finančne či iným spôsobom.Uz idem do veku kedy sme tzv.sendvicova rodina ešte máme doma dieťa o ktoré sa treba starať a rodičov, ktori začínajú potrebovať pomoc nie finančnú, ale lekári, odvoz, iné veci

Ja som v 16tich začala chodiť na brigádu a dávala som našim, mamka bola v tej dobe dlhodobo PN, nevedeli jej liečbu dať čiže trebalo a zase keď som dospela a potrebovala som pomôcť ja naši mi tiež dali. Rovnako aj teraz, keď treba pomôžeme si navzájom finančné. Naši mi aj byt dali do zábezpeky kvôli hypo lebo som potrebovala viac na rekonštrukciu. Teraz dávame na posudok a idem len na môj byt prepísať hypo. Mne to príde normálne ze pomôžem. Viem ze keď treba pomôžu aj oni mne.

Je to pekne od nich. Nasi este pracuju, penazi maju dost, aj svokrovci cize zatial skor oni pomahaju nam. Ale ked sa to raz obrati tiez im pomozeme.

@luccija zákon o rodine pozná aj vyzivovaciu povinnosť detí voči rodičom. Takže áno, takáto povinnosť je aj právne vymáhateľna. Jasné, že sa skúma prečo je požadovaná a tiež je výška je určená inak ako pri výživnom na deti - deti majú nárok na životnú úroveň ako majú rodičia ale opačne je to( nechce sa mi hľadať), primerané iba. Proste na nutné, základné potreby už nie dovolenky a tak.

Zalezi podla mna ako sa rodic staral o dieta. Moja mama nas cely zivot podporuje aj ked mala malo vzdy mala nutkanie ze ma povinnost nam pomahat, preto je pre mna samozrejme ze ju na starobu podporim ja dokonca sme kupovali dom tak aby mala miesto u nas a ked bude na dochodku prisla k nam, ked uz nebude samostatna. Muzova matka sa nikdy o nich riadne nestarala, akonahle bol samostatny a zarabajuci len ho vyuzivala a tahala z neho peniaze, dokonca sa on staral o surodenca nie ona. Trvala mu to dlho ale pred par rokmi prerusil kontakt a berie ju ako cudzieho cloveka. S mojou mamou-jeho svokrou ma uzasny vztah. Cize podla mna sa to neda zovseobecnit, skor ide o moralny zavazok, ak rodicia dali mam potrebu tiez dat ak nie, nemam. Hoci zakon o tom hovori ze dokonca si rodicia mozu od deti vyziadat vyzivne ak su v zlej financenj situacii.

@ariesi ja netvrdím opak asi niekomu inému si to chcela písať🙂
@butterflyeffect pravdaže na "starobu" a až, keď prídu problémy sa ukáže aké boli vztahy

@sissy27 pre mňa je to samozrejmosť, moja vďaka im, že ma vychovali, obetovali svoje pohodlie, som matka a viem, čo všetko robím pre moje deti. Učím ich, aby mali úctu, aby boli vďační, aby nepotrebovali aby pred nimi niekto kľačal a prosil ich o pomoc. Vedia, že slabším treba pomôcť, keď je to v ich silách. Verím, že mi za to tiež poďakujú a budem môcť byt na nich hrdá, aj keď sú ešte malí.

@butterflyeffect a keď sa o tvojho manžela mamu nebude mať ktk postarať, respektíve nebude chcieť, aj tak sa jej ani neozve a povie, nech si robí čo chce a žije ako chce? Véd to je jeho mama, aj keď je aká je.

@vyrovnanaosoba presne tak ak pises. Titul mama neziska niekto len tym ze porodi a nema tym automaticky pravo na dozivitnu lasku a servis. Nepochopi niekto ked nezazil. Muz ma aj surodencov, ti maju rovnaky postoj, matkiny surodenci rovnaky dokonca aj jej matka, takze si sprav obraz co je to za cloveka ze s nou nikto z rodiny nechce nic mat spolocne. Ja si to neviem predstavit( resp nevedela)lebo moja mama by za mna aj zivot dala, ale kym som nevidela co dokaze svokra neverila by som a muzovi dlho trvalo kym sa cez to dostal, a veru ak dokaze “matka” znicit dietatu detstvo a robit same problemy v dospelosti tak tazko ale pride “dieta” na to ze jej nic nedlzi a dokonca daval viac ako si zasluzila a odstrihne ju zo zivota aby mohol ten svoj mat konecne stastny.

@butterflyeffect to ano. Je mi to ľúto

Nie nerodila som to jedno dieta na to aby sa o mna staralo. Take bremeno na neho nezlozim. Urobim vsetko preto aby malo co najmenej (ziadne ) starosti.