Domýšľavosť, žiarlivosť?

majakkk
21. okt 2020

Ahojte, tak som si sem prišla po radu k vám aj ja. Mám priateľa s ktorým som približne rok a je to naozaj skvelý partner v čomkoľvek. Postupom času ale vnímam na sebe že mám sklony k neopodstatnenej žiarlivosti na neho. Nemám dôvod žiarliť a ani on mi tie dôvody nedáva ale mám pocit že si viem veľmi veci domyslat, úplne hlúposti v štýle že som asi pre neho není ta naj a hromadí sa vo mne strach z toho že ma opustí v budúcnosti. Pritom je to blbosť ale mňa čoraz viac začínajú prepadat takéto myšlienky a neviem ako sa ich zbaviť. To zle na tom je že to ubližuje nášmu vzťahu práve v tej forme žiarlivosti ktorá sa prejaví práve na podnet tých predošlých myšlienok. Úprimne som rozmýšľala aj o tom že by možno bolo fajn si dať nejaké sedenie s psychologickou ale nie som si istá či je to až na teketi riešenie. Chcela by som preto vedieť či sa tu nájde niekto kto sa učil pracovať s vlastnou žiarlivosťou alebo aj sebahodnotou. Budem moc rada za akékoľvek postrehy, názory, tipy a triky ako si tento bordel vygumovať z hlavy a prestať si domyslat hlúposti. 🙂



Opopustíobudúcnosti a hlavne premýšľať nad budúcnosťou ktorá sa ani nemusí stať.

suzie26
21. okt 2020

Uff no pomôže spočiatku uvedomiť si vlastnú hodnotu .. a ono to zmizne samo 🙂

dazdovka
22. okt 2020

@majakkk vieš, ani v manželstve ti nikto nezaručí, že jeden druhého neopustí, dospelí svojpravni ludia majú slobodu v rozhodovaní (aj zodpovednosť), užívaj si chvíle s ním, ži život tu a teraz, stať sa môže hocičo...

viki128
22. okt 2020

Ja to mam podobne.. Tiež sa mi v hlave robia rôzne halušky tohto typu, že niesom dosť dobrá pre neho, niesom dosť pekná a kadečo.. Aj keď sama o sebe si mylsim že vyzerám celkom dobre, keď príde na neho tak mi idú takéto veci hlavou. Neviem si pomôcť, tiež mi nidky nedal dôvod myslieť si také veci.. Snažím sa to nehovoriť presne kvôli tomu že to určite vzťahu dobre nespraví.. Ale chápem ťa.. Dúfam že niekto napíše niečo nápomocné
Mame spolu dieťa, viem ze sa všetci veľmi ľúbime, viem že niesom typ čo by podviedol, ani on nie je, ale aj tak sa neopodstatnene bojím

laguna28
22. okt 2020

@majakkk mne to príde tak, že žije príliš pekný a spokojný život bez starostí a preto ťa nahlodava červík pochybností. Treba sa tešiť z toho čo máš a vážiť si to. Pomôže aj ak začneš pomáhať druhým, aby si videla, že nie každý má taký pekný vzťah a spokojný život. Je to snom každého človeka a nie každému sa pošťastí. Určite nie je na škodu navštíviť psychológa a zdôveriť sa mu skôr, ako sa vzťah z takýchto nezmyslov naruší.

ketrint
22. okt 2020

Podla mna je toto take typicky slovenske... akoby sme sa bali mat sa dobre. Akoby sme stale cakali, ze ked je nieco dobre, potom zakonite pride nieco zle. Ale prd makovy. Mozu byt aj veci len dobre a moze sa mat niekto dobre a byt stastny. A vobec to nemusi byt vyvazene niecim zlym... aj ked sme tak nejak nauceni a automaticky to ocakavame.
Neboj sa mat sa dobre. 😊
Drz sa a uzivaj si to. 🙂

cuvienka
22. okt 2020

ked si uvedomis to, ze ked raz s tebou niekto nebude chciet byt tak proste nebude a neprinutis ho zmenit nazor, tak vtedy sa zmeni aj cely tvoj pohlad 😉

kubkovamama
22. okt 2020

@majakkk ahoj.Mávala som tieto isté pocity ešte donedávna.Lenže vedela som príčinu a snažila som sa to nejako eliminovať..a ako aj sama píšeš,je to blbosť a aj tak ti to do tej hlavy lezie a nevieš to ovplyvniť.U mňa bol problém v škaradom predchádzajúcom vzťahu.Uplne ubitá, sebavedomie v mínuse,nechápala som najprv,čo chlap ako môj môže na mne chciet.Jednoducho máš v hlave nejaký vzorec a strašne ťažko sa toho zbaviť.Mne pomohlo to otvorene mužovi povedať.Bolo mi to zaťažko a trápne hlavne keď sme spolu začínali,ale on je skvelá povaha a vlastne sám to videl a snažil sa ma povzbudiť,toleroval to,vždy to vedel nejak uhrať alebo otočiť na srandu.Posledny pol rok ma ozaj už nič žiarlivostné nenapadlo.Je pravda,že on sa stále veľmi angažuje v partnerstve,chovám sa a premyslam inak ako pred nim..ako mi tu už bolo vytknute v inej téme,že mám privysoké sebavedomie 😃 Nemám,to rozhodne nie,ale mám už takú vnútornú pohodu,sebavedomie samozrejme je už niekde inde,ale to je práve tým,ako sa oň ku mne chová a naučil ma uvedomovať si vlastnú hodnotu,nemať zábrany povedať čo chcem,čo si myslím,vypýtať si adekvátne ohodnotenie za svoju prácu atď.Ono to ide všetko ruka v ruke.Vela žien nepotrebuje chlapsku podporu aby sa takto dobre cítili,mali to primerane sebavedomie a tym pádom ani neziarlili=máš pochybnosti,nemusíš vyslovene žiarliť.Ja zas som asi typ,ktorý veľmi ovplyvňuje chovanie chlapa a tu chlapsku podporu potrebujem.A môj teda mi dáva ten pocit jedinečnosti atď.Tak u nás pomohlo hlavne to,že vie o tom,chápe to,nemá problém sa o tom baviť aj sám od seba a robí veľa pre to,aby som svoje občasné nedovercive nápady zvládala.Nepotrebujes hneď psychológa,možno stačí práve partner.Uvidis aký zaujme postoj ak by si to prípadne s ním chcela rozoberať.A tiež odporúčam nájdi si nejakú činnosť čo ťa veľmi zaujíma.Vacsina bordelu v hlave je z príliš veľa nevyužitého času.

sari24
23. okt 2020

Ahoj. Tento problém som dlhodobo mala a myslím, že stále v istých situáciach mám. Bojovať sa ale proti tomu dá. Mne pomáha si uvedomiť jeden fakt, a to že, ak partner bude chcieť tak ťa proste opustí alebo podvedie a nezmôžeš proti tomu nič. To sa samozrejme môže stať aj opačne. Ja viem, že to vyznie kruto, ale ani ja nedám ruku do ohňa, že by som sa nezamilovala inde aj keď viem, že svojho partnera si vážim a mám rada. Život ale prináša také situácie, že sa to stať môže. A o tom je práve ta dôvera - nedomýšľať si hneď a nevidieť za každým pohľadom na inú ženu, že ju chce. A hlavne - rieš problém vtedy ak vznikne. Ty sa teraz užieraš tým že čo by bolo keby bolo a pritom sa to stať nemusí a kazíš si pekné dni a vzťah. Ak by k nevere došlo tak jednak blbec je ten partner, že nevie problémy riešiť inak ako neverou a jednak tomu nezabrániš. Život je príliš krátky na také trápenie, nerieš to, bude ti lepšie 🙂