Dodržiavame všetky nariadenia a ja už nevládzem

Ja by som na tvojom mieste niečo podnikla alebo sa v kľude s niekým stretla v bezpečnej vzdialenosti, namiesto rigidneho dodržiavania opatrení za cenu psychického zdravia. Niečo čo ti urobí radosť a dáš sa do pohody. Nemyslím tým koronaparty, snáď je to jasné. Lebo myslim, že prípadne porušiť jedno z tých menej logických opatreni je menšie zlo ako nervna matka pre deti. A nesledovat správy, čísla tiež veľmi pomáha...

Nejdem ti tu dávať návody ako sa cítiť lepšie, len chcem napísať, že v tom nie si jediná. My sedíme v byte. Pracujem v oblasti kultúry, takze už skoro rok nič nerobím, chytá ma panika čo sa týka financií a zároveň depka, že nič nemôžem realizovať a ani naplánovať a neviem ako dlho to takto bude. Pomáha mi, že pár krát do týždňa chodím behať. Dám si sluchatka, počúvam moju obľúbenú hudbu a beziiiim. To je moja hodina keď úplne vypinam. Nič netrvá večne tak aj toto raz skončí. Dúfam, že len čoskoro a bez nejakej veľkej finančnej a psychickej ujmy ... 😅. Inak do nemocníc hľadajú dobrovoľníkov , teda aspoň hľadali keď na tom boli kriticky s personálom.... 😅

Ja som presvedčená o tom, že keby boli ľudia disciplinovaní a dodržiavali aspoň základné nariadenia ako rúška, odstup, umývanie rúk, nemuseli sme mať teraz plné nemocnice a množstvo obetí. Ja opatrenia dodržiavam a chodím sa pravidelne testovať. Ale chytá má zúfalstvo, keď zakaždým keď cestujem autobusom kvôli práci, vidím ľudí s rúškami pod nosom :( a ešte tam nahlas mudrujú a nadávajú na opatrenia, chvália sa, že oni sa testovať neboli a ani nepôjdu, veď aj tak to nikto nekontroluje... je mi z toho smutno :(

Akoby som citala o sebe a to ani neriesim skolaka este. Na jar to bolo fajn, ale skor myslim, ze preto, ze volno nam bolo vsetkym vzacne a byt doma konecne si porobit co sa odkldalo, padlo vhod. Ale uz je to rok. Takze plne chapem. Nie si sama a musime to asi len vydrzat. Vzdy raz vsetko skonci.

Uzitocna mozes byt kazdy den svojim detom ako dobra mama.Nebud na ne nervozna rob nieco so sebou. Co ked nahodou dostanes tazky covid a takto si ta budu pamatat ?Kriciacu zdeptanu mamu? A nechci byt uzitocna v prvej linii ked nezvladas tu domacu. To by si nedala. Kamoska mi akurat vravela o sestricke ktora bola pri jej porode mala 4deti zomrela na covid 48r najmladsie dieta malo 6rokov. Mama mi zas hovorila o jednej rodine kde starsi svokrovci 70r mali covid a nevesta chcela zachranit svokra davala mu dychanie z ust do ust...3dni na to umrela na covid umrel aj ten svokor aj svokra a este ich syn. proste ostal len jej muz. (opisujem to ako hotentot.)Proste jeden chlap přisiel za par dni o oboch rodičov zenu a brata. Ja chapem ten pocit ze sme v klietke ze nemame slobodu nemama socialny zivot nemame dovolenky nemáme restiky nemáme relax pri mori nemame zivot na aky sme boli zvyknuti... No kym mame zdravie, deti , rodinu tak mame vsetko, co nam treba ku stastiu. S frustraciou treba bojovat. (a niektori maju chodia veselo na dovolenky do kina divadla este pred 2mesiacmi som tu citala 🙂 Moj maly ma rok a nevie este ze existuju aj ini ludia mysli si ze sme v tomto nasom raji asi len my. Bol len u dr na ockovani 2x a to cumel ako puk ze kde to je ..Jeho sestra mala v jeho veku za sebou dve dovolenky ..ale zas on ma nieco este lepsie ,co ona nemala, -ma velku sestricku. Vystiskaj deti a bud rada ze ste spolu doma v bezpeci v teple. Daj si dietu a rozmyslaj co by si mohla zlepsit doma na sebe atd. Jediný kto to moze zmenit ako sa citis si ty.. je to ubyjajuce pre vsetkych ale my to este mame dobre chapes?

Bohuzial v takejto situacii su miliony ludi po celom svete. Plus k tomu maju este velke existencne problemy, lebo prisli o prijmy. Je to tazke na psychiku, ale treba si najst nieco na odreagovanie. Na Slovensku mozete aspon chodit do prirody. Tak sa kazdy den vyberte, bud s detmi alebo aj sama. Aspon na chvilu. Inak s detmi sa da vonku robit tolko aktivit. Neviem, kolko ich mas a v akom veku. Ale skuste si raz za par dni zorganizovat nejaky speci den v prirode. Napriklad hladanie pokladu. Vymyslanie indicii, spravit mapku, to ti zaberie par dni, potom pojdes sama poschovavat a finalny den pojdes s detmi hladat poklad. Kto ho najde, odmena, napriklad nemusi si tyzden upratat izbu. A takychto aktivit sa da robit milion. Alebo im dat hladat rastliny a stromy vo vasom okoli. Kto najde najviac zo zoznamu, vyhrava. Su to drobnosti, ale tebe zamestnaju mysel a pre deti to bude zmena. Rovnako sa da aj stretnut s nejakou kamaratkou. Nemusite doma sediet na kave, dajte obe ruska a chodte sa prejst do lesa, na luku, medzi vami rozostup, ale aspon si pokecate nazivo. Prajem vela stastia.

Presne akoby som citala o sebe. Od 1.1.vsetko dodrziavame, s nikym sa nestretavame, pri venceni dodrziavam odstup a byvam v byte, ten dom mi velmi chyba. Len ja som varenie vyriesila nakupom obedov cez vyvarovnu, poriadok neriesim, navstevy k nam nechodia, bordel je tu jak niekde na smetisku, nakupy kazdy druhy den s detmi, aj to je psychicky narocne, lebo som na ne sama a chodime vsetci. Do toho mam homeoffice a musim vykazat kazdu minutu co som robila pre firmu. Syn prvak, ucit sa s nim, zabezpecovat online vyucko, dcera skolkarka ziarli, ze sa venujem len jemu. A teraz na februar 4 hodinove skolenia na novy software, neviem ako prezijem buduci tyzden. Lebo na skoleni musim sediet pri pc a robit co nam ukazuju, vcera vecer odisla TV a plan bol, ze aspon 2 hodiny vykryt doobeda rozpravkou. Som si vcera uz poplakala v kuchyni na zemi. A kolkokrat zapnem firemny ntbk rano o 7ej a vypinam o siedmej vecer. Medzi tym starostlivost o deti, v kuse odbieham. Ano maju to tazke zdravotnici, ale tych 12 hodin sa venuju len praci, neriesia do toho nakupy, deti co tu vrieskaju, tlcu sa, nahanaju, lebo nemaju pohyb, dcere sa skoro vobec nevenujem, nemam na to cas a uplne zvlcela. Alkohol nepijem, tak len cokoladu tlacim na nervy. Psychicky to uz nevzladam. Teraz ide vikend, deti idu k ex, ja spravim tyzdnove upratovanie, povysavat, wc a kupelna, postelne prevliect, do toho danove priznania pre rodinu, do prace dorobit co som nestihla cez tyzden a nadrobit buduci tyzden, lebo mam reporty a zavierky v dalsich spolocnostiach popri tom skoleni, nakupit potraviny do zasoby, hladat novu tv a neviem kedy si konecne oddychnem a vypnem, ze cely vikend nic nerobit alebo aspon jeden den. Plne ti rozumiem a drzim nam palce, co sme v takejto situacii. Ked skonci korona, mozem zacat chodit k psychiatrovi.

@amelie2017 rada by som doma sedela na kave, prepacte take rady, ked clovek vstane o 5 tej a zaspava od vycerpania o osmej s detmi. Mam len tuto pol hodinu pri ranajkach klud a za chvilu zacne kolotoc. Kto nezazil neuveri. Ako ti co radia ako vychovavat deti, ale deti ziadne nemaju

@canany citala som tvoj prispevok a verim, ze je to narocne. Ja nastastie nepracujem z domu a dieta je v skolke, ale autorka nepise nic o tom, ze by aj ona pracovala. Pise o uceni s detmi, zabavani najmladsieho. Ze niekedy len tak sedi a zajeda. Ten cas, ked zajeda a nic neriesi moze vyuzit efektivnejsie. Proste treba nastartovat psychiku, tesit sa na malickosti. Ani my to nemame lahke, nam sa financne strasne pohorsilo, tento mesiac je brutal, lepime ako sa da. Zakaz vychadzania z mesta, takze mesiace sme uz len tu, nemam tu ziadnu kamaratku, lebo sme novi, tiez by som mohla sediet a depkarit, ale jedoducho si hovorim, ze nemozem, mam dieta a pre neho musim fungovat ako sa da. Pre nu sa musim smiat, hrat, vymyslat jej aktivity v tejto obmedzenej dobe. Trva to uz skoro rok, uz je to na nas na vsetkych vela, ale treba si vo vsetko najst to dobre.

Nechce sa mi to citat....tak ich nedodrziavaj! Kratka rada.

@canany ty si trosku mimo. Ti zdravotnici este Po tych 12h v praci riesia aj nakupi domacnost deti, Nez si vobec pohladkaju deti prve sa sprchuju veci v ktorych prisli z nemocnice hadzu do pracky dezinfukuju podrazky topanok v ktorych prisli domov ., a ten stres a strach o seba a rodinu po tom co videli za poslednych 12h to si nevies ani predstavit, A je medzi nimi aj vela single matiek, Takze nie nemas to take zle home office je super oproti tym 12h v nemocniciach. Ty aspon nemas 12h respirator rusko skafander atd, Zvladas to ok aj ked to Nie je idealne ,no tych zdravotnikov to si nejak lahko predstavuješ.

Nie je úplne fér porovnávať podmienky či frustráciu jedných či druhych. Každý má na ňu narok, doba ľahká nie je. Je ľahšie byť doma na HO s deťmi, ktorym sa treba venovať a zároveň aj pracovať, ničiť si nervy alebo chodiť do služieb a vypľuť dušu pri pacientoch? Jednoducho,nebagatelizovala by som problémy druhých len preto,že niekto iný to môže mať z nášho pohľadu ľahšie.
Autorku príspevku chápem, tiež dodržiavame nariadenia, snažíme sa,aby sme sa čo najskôr vrátili k pôvodnému spôsobu života a aj týmto spôsobom sa snažíme odľahčiť zdravotnícke zariadenia a ľudí pracujúcich v nich. A potom sú tu ľudia,ktorí to majú na háku, stretávajú sa, s kým a kde chcú, a aj vďaka takýmto sme tam,kde sme. Toto ma neuveriteľne vytáča.

autorka: len sa nezblázni. je nás veľa takých, čo sedíme od minulého marca doma. ja som si mamu videla v novembri, asi hodinu, obe s rúškami, pri otvorenom okne a z asi 4 metrov.... a bez nejakých objatí alebo čo.... sedím v jednoizbovom byte v paneláku aj s dcérou, ktorej sa maximálne každý deň venujem. jediný výjazd je prechádzka, ktorú teraz v takomto upršanom čase ani nerobíme. takže ak máš dom a dvor, máš vyhraté. to ako vážne. pretože ešte aj ja to mám vyhraté, keď vidím, čo sa okolo mňa deje. a vždy si poviem, že by som nechcela byť v koži tých, čo pracujú v nemocniciach. alebo v koži predavačiek, ktoré sa denne zrejme stýkajú aj s množstvom nakazených ľudí... takže kľud, otvor si fľašu vína, daj si za pohár, nohy na stôl a teš sa, že máš parádny život. mne to skôr pripadá tak, že ty nezvládaš domácnosť a tak sa psychicky rúcaš. ja tomu síce rozumiem, ale toto nie je kvôli korone, to by si nezvládala, aj keby bol svet OK. pretože doslova píšeš:
Ucit sa s detmi do skoly, zabavit mladsie az ich nerusia, do toho treba navarit, poprat, upratat....niekedy uz fakt nevladzem len tak sedim a zajedam to zufalstvo

takže kľud, všetko prejde, nakopni sa a teš sa zo života. každý máme nejaký problém a každý máme občas deň, kedy si poreveme, ale potom sa nakopneme a nebudeme tu riešiť naše neschopnosti. ale budeme sa snažiť ich odstraňovať.

mne to príde skôr tak,že autorke chýba sebarealizácia. Málokoho z nás napĺňa dennodenne upratovanie, varenie,bitky medzi deťmi...toto sú relevantné ponosy. Skôr si treba nájsť niečo,čo nás z tohto marazmu vytrhne, niečo, v čom budeme vidieť zmysel: zmysluplná kniha, strikovanie, maľovanie....niečo, na čo sa každý deň budeme tešiť a nebudeme pri tom podliehať sebaľútosti

Pocasie je fajn v každom období a krásnu prírodu mame v každom okrese. Každý deň, alebo aspoň každý druhý treba ísť von na prechádzku. Je to zdravé, je to jediné čo sa dá teraz robiť a je to super, z upratovania a sedenia doma chytis akurát depresie.

v tomto velmi suhlasim. von. a ci prsi, ci snezi. Aspon hodinu s malymi detmi, ja som vcera sama dala 10 km. Vyvetrat hlavu, unavit deti.
@lujza123

Ty si to opisala uplne trefne. Akoby som citala o sebe...ale uplne..prezivam preeeeeesne to iste.Nikam nechodim,ani s detmi von. Lenze ja uz nevladzem ani prepratavat veci po detoch. Lebo to kazdy den to iste. Akoby som niekedy vzdala niektore cinnosti...a potom mam zo seba zly pocit,ze nic poriadne neurobim,len mrham tym casom,ktory mozem vyuzit efektivnejsie. Aj na deti..

myslim, ze rada typu “musis sa tesit” je ohromna. nie, nemusi, jej pocity su aktualne velmi bezne a uz aj psychologovia a psychiatri sa k tomu zacali vyjadrovat. tato situacia nema len ekonomicke dosledky. zufali su uz aj politici po celom svete lebo od 2.sv.vojny idu cestou diplomacie, a odrazu tu mame stav ako pocas vojny a nevieme to zastavit. citim sa velmi podobne, doliehavto na mna v takych obdobiach a sama neviem ako s tym bojovat. viacej do prirody asi, skusala som aj meditaciu a pocuvanie relaxacnej hudby. ono, vyhybat sa info je na chvilu ucinne, ale potom si uvedomis, ze vsetko robis preto, aby si toto preckala lense koniec je v nedohladne. nemam ta akoutesit, mozno len, ze v tom zdaleka nie si sama

Niekedy fakt dobré padne prehodiť pár slov na ulici s niekým. Je to taký kúsok človečiny, normálnosti. Ešte na dedinách sa ľudia skôr poznajú a skôr sa prihovoria. Ale minule som šla s neterkami a cudzí ľudia a jej prihovoria. A tak, veď vonku je to bezpečnejšie, ľudia sú ďalej od seba, sú vonku. A prehodiť len pár slov fakt dobre padne.

@panelacikova asi by si potrebovala zazit zivot rodicov v dnesnej situacii - doma 2-3skolaci a k tomu skolkar. o tom ona pise, ze denne robi ucitelku, vychovavatelku, upratovacku, kucharku...vsetci od nej neustale nieco chcu a nie, nezvladala by to rovnako aj bez korony lebo bez korony by deti ucili ucitelky a ona by mohla obcas vypadnut na masaz, za kamoskami, do kina...

Choďte von. Choďte do prírody. To je liek na dušu...

Buď rada že bývaš na dome......ja mám pred koronou rešpekt, ale bývame v paneláku a von treba chodiť.....takže treba vziať deti a ísť niekde do prírody alebo aspom prejsť sa , pokiaľ nebývaš v centre Petržalky, vždy sa vieš vyhnúť ľuďom.....

@tana85 a čo si myslíš, že ja ležím hore p...u? robím doma to isté. akurát menší byt a jedno dieťa. a čo robili naše matky a babičky? a nariekali na internete? nie, lebo nemali internet....? nie. nenariekali preto, lebo to zvládali. ja už mám fakt pocit, že dnešné mnohé ženy sú premazlené až až. môže byť šťastná, že je zdravá. ja síce nemám 3 deti, ale zas mám 3 diagnózy, ktoré ma občas absolútne položia do postele... ale nebudem tu po nete vypisovať, ako už nevládzem a ako sa psychicky rúcam... pekne si poležím, oddýchnem a idem ďalej.
ako relax mám prechádzky a skladanie puzzle. a komediálne seriály. každý deň si nájdem aspoň malý čas aj pre seba. a robila by som to aj pri 3 deťoch, nech sa aj na hlavu postavia. a predpokladám, že autorka má aj muža. tak to už potom fakt nerozumiem. veď príde muž domov a môže prevziať starostlivosť aspoň na hodinku. tak nech ide von, zabehať si, prejsť sa, venovať sa svojim myšlienkam, sama sebe....

V pondelok idú deti do školy, tak bude už lepšie hádam. Ja to mám podobné, ale chodíme veľa von a boli sme pozrieť aj mojich rodičov, lebo otec je na tom veľmi zle zdravotne, tak som ho chcela ešte vidieť. Keby náhodou ho vzali do nemocnice, tak návštevy nebudú a mohlo by sa stať že už ho neuvidíme. 😢

Ahoj, tiez doma dodrziavame opatrenia... moj muž dnes například sedí a pracuje na odbernom mieste... aj ked sme už vela krát doma v zlosti vraveli ze kašleme na to, ze sa vezmeme a pojdeme za rodinou (žijeme 140km od mužové rodiny a máme 3 mesačne babatko které svokrovci vidaju len cez skype🙈... ich vytužena prva vnučka) ale vždy nakoniec ostaneme pri dodržiavani opatreni v dobrej viere ze snad sa to už rychlo skončí a nebudeme teraz zbytocne nikoho ohrozovat, zvlášť svokrovcov co su už starší ludia ... sama sebe doma už leziem na nervy a je to úplne na hlavu ale těšíme sa aspoň z toho ze nám zatial nikto v rodine neochorel a aj naše babičky pred 90-tkou su zdravé 🤞 .... ja pracujem v cestovnom ruchu, v marci samozrejme šlo všetko dolu vodou, klesli sme na polovičné úväzky, menej ako polovicu platu pretože samozrejme neboli žiadne odmeny, aby nemusela firma prepúšťať, ja som vtedy zistila že som ešte aj tehotná, vravela som si ok však nejako to dáme manžel pracuje a má dobrú výplatu ale prišiel máj a prepustili manžela lebo firma nemala zákazky 🙈, našťastie mal nárok na celkom slušnú podporu v nezamestnanosti a do konca podpory si našiel nové zamestnanie ale aj tak ... tato situácia nám ukázala že veľmi rýchlo vieme prist o to čo mame... úplne ta chápem že máš z tohto depky doma ... ja tiež niekedy len sedím a hladim von oknom a rozmýšľam či sa vôbec budem mat do akej prace vrátiť ... áno, je veľké množstvo ľudí čo sú na tom oveľa oveľa horšie, aj takých čo majú toľko roboty teraz že sa nestíhajú zamyslieť ani nad tým akí sú unavení 🤷‍♀️ Ale každý si vie zhodnotiť len to čo prežíva on sám tak ti držím palce aby si to dala s prehľadom, za chvíľku je jar a potom sa zas vrátime aspoň do tej prírody a na záhradky 🤞 vydržíme keď sme vydržali do teraz ;)

A prečo nejdete von? Príroda, prechádzka nie je zakázaná. Ani na dvore nie je mínus že sa nedá okolo domu nič robiť.
Alebo zvaz či chceš takto žiť do neviem kedy, alebo popustis od zásad a začneš žiť 🙂🙃

Kazdy den si hovorim, ze my poctivci na koronu najviac doplacame 🤕

Neda mi nezareagovat na tento prispevok. Som samozivitelka s dietatom, ktore chodi na zakladnu skolu. Skoro rok je doma a ja zial kvoli praci ktoru robim nemam homeoffice. Syn je kazdy den od rana kedy sa zobudi az do 17 sam. Uz male decka musia zvladat samotu. Vytvorit si okrem skoly vlastny program. Syn dodrziava vsetky pravidla, takze sedi doma a obcas prechadzka (opat sam alebo somnou). Ked pridem z prace musim s nim prebrat to co nezvladol z internetovej vyucby. Navarit a to plnohodnotny obed, aby mal spravny vyvoj. Nehovorim o nakupoch a samozrejme venovania sa mu ako mozem. Skus popracovat na najdeni niecoho co ta naplni pozitivnou energiou...daka rucna praca popripade cvicenie ci vybehnutie do prirody. Nie si v tom sama. Sme v tom vsetci aj male deti.