Dlhodobé manželské problémy a ja už neviem, čo ďalej
Rozpadá sa mi život,a neviem čo ďalej.. Mám 31 rokov, som vydatá 7 rokov, máme postavený rodinný dom a mám 2 dcérky(6r. a 4r.)Manželské problémy máme už veľmi dlho. Môj manžel je takej povahy, že musí byť poňom,robí si po svojom, môj názor málokedy berie do úvahy. Dlhšiu dobu spáva na gauči a naša komunikácia je na bode mrazu, robí naprotiveň,a absolútne nepočúva.Nikdy nevedel prejaviť city, milujem Ťa som.. Popoču
berie ta ako istotu a nevazi si ta - skus ho vecer z prace privitat so zbalenymi kuframi (jeho samozrejme) a povedz mu ze takto uz existovat nemozes a dovidenia...si stale mlada baba, mozes si z chlapov vyberat...nemusite sa hned rozvadzat, povedz mu ze si to potrebujes vyskusat aj bez neho a uvidis ze za dva tyzdne pricupita naspat :D
Preco mu to teda nepovies nejako inak? Tak raznejsie aby to pochopil aj on, lebo vyzera, ze je dost ignorant. Ja by som to asi netolerovala
hmm, podla mu nedochadza, ze sa mozes zdvihnut a odist a strati tie svoje istoty. ono takto by vztah isto nemal ungovat. a apreco vlastne spava na gauci?
@lula3108 hm, myslíš že je to len tak zbaliť tomu druhému kufor? Postavili dom počas mm , predpokladám že dom majú na polovicu...spoločné vlastníctvo. To čo si jej navrhla nie je dobrý nápad...je doma tak isto ako aj manželka.... to nie je len tak niekoho vyhodiť zo spoločného majetku...😉 nejde to ani po právnej stránke...
mladý muž,spanie na gauči ,nezáujem o manželku = milenka...chce však svojim správaním dosíahnuť,aby si nechala ty jeho,aby ty si bola tá zlá,ktorá rozbila rodinu...pri rozhovore ti nepovie nič,pátraj po milenke a potom ho postav pred hotovú vec
čo ďalej ...buď manželská poradňa ... alebo rozvod ... keďže nereaguje na tvoje úsilie o rozhovor a dokonca sa odsťahoval zo spoločnej postele na gauč ... a ako dlho tam už spáva? ... nemá náhodou niekoho iného? ...
.. som počula naposledy na svadbe. Žiadne dotiky, gestá, proste nič.A ja som strašne citlivý človek, a neskutočne mi to dlhú dobu chýbalo, bola som nespokojná, + zlá práca. . A dostala som sa do strašnej depresie, z ktorej sa neviem vymotať..😪😞😰Som 5 mesiacov na PN, a stále sa necítim dobre. Keď mi diagnostikovali túto chorobu, v manželovich očiach som neskutočne klesla, a namiesto toho aby ma podržal, a pomohol mi, začal robiť naschvál, skôr mi priťažil, keď som potrebovala pomôcť s deťmi, chodieval neskôr domov. Postupne začal viac a viac piť( jeho otec je alkoholik,a rodičov má kôli tomu rozvedených) chodí takmer každý deň do krčmy..strašne mi to vadí, a je mi odporný, hnusí sa mi vlastný manžel😢.O deti sa nikdy moc nestaral, hrá sa s nimi keď je niekto v okolí a vtedy ukazuje aký je vzorný ocko.. keď je s nimi sám, nieje im schopný dať pár hodín napiť, a najest max sladké, al. chrumky chipsy. Keď som robila pred PN na 3 smeny, počas mojej poobednej boli deti po škôlke u mojich rodičov, pokiaľ prišiel po práci sa mu nedala obísť krčma, alebo boli v krčme s ním.Neželám si aby tam deti chodili, vedel o tom, ale je mu to jedno. Teraz sa aj bojím ich s ním nechať samé. Okrem toho, že sem tam nadáva, je nervák, doma nič neopraví, je závislí na telefóne. Nevie robiť nič iné, inak tráviť čas.Jeho fungovanie keď je doma: Ráno sa zobudí, chytí telefón, číta, surfuje,hrá hry.. zmôže sa max.na dobré ráno.Keď je víkend hrá sa s telefónom pokiaľ nepotrebuje ísť na Wc, alebo nieje hladný. Tak strávi víkend, cez týždeň keď ide do práce vstane, telefón, wc s telefónom, potom sa pooblieka a ide do práce. Po práci krčma, v poslednej dobe každý deň, príde domov,(keďže robí strechy po práci nevonia moc prívetivo) potom návšteva wc, na 2-3 minútky pozdraví dcérky v sp. prádle, niekedy sa zvalí na gauč a zase ovládač od Tv+ telefón. Mimo toho nepovie takmer ani slovo, mne dupľom, povedal, že sa so mnou nemá o čom rozprávať.😣 Min. víkend som mu skúsila schovať telefón, tak mal neskutočné nervy, vraj mi nedá auto ani peniaze.. Viem, nesnažím sa robiť so seba obeť, mám určite na tom svoj podiel viny, ale už takto nevládzem ďalej žiť, ničí ma to.. Nebiť mojich rodičov, a súrodencov neviem ako by som na tom bola. Jeho časť rodiny nemá tušenie aký je doma a u nich som ja odpísaná. Prestali sme sa s nimi stretávať, iba svokra k nám chodí. Nevidím už s mojim mužom spoločnú budúcnosť, neskutočne ma to mrzí kôli dcérkam. Nikdy som toto nechcela. Riešili sme rozvod, ale muž nesúhlasí, prišiel by o full servis. Niesom žiadna lajdáčka, navarím upracem, o deti sa postarám, o psov, porobím okolo domu.. Ja som rozhodnutá, chcem od neho odísť, ale práve riešim v sebe dilemu, preto prosím mi poraďte čo by ste urobili vy. Doktor mi navrhol, že či si nechcem vybaviť invalidný dôchodok.Od včera nad tým rozmýšľam.. Bojím sa, že v prípade rozvodu, či by mi pridelili deti..? A tiež mali by sme o pár eur viac, keď budem s nimi sama.. Tiež si to nepripúšťam ľahko, a tiež som bola donedávna hrdá, ale teraz už naozaj nevládzem..
.. s nášho domu on neodíde, skúšala som to s ním riešiť, ale vysmial ma, to je jeho dom, postavil si ho vlastnými rukami.. čiže som usúdila, že mám ísť ja. Aj mám ísť kam, môžme ísť k mojim rodičom, ale momentálne dostávam 235€, čiže príjem nie moc bohvie aký, a do práce ísť sa mi zatiaľ ísť nedá.
Toto ozaj nemá význam....o deti sa neboj,on by ich nechcel,o deti sa totiž treba starať...v záujme svojho zdravia konaj čím skôr,začni u psychologa /ako z toho vycúvať aj vzhľadom na tvoju dg čo najlepším spôsobom/ a pokračuj u právnika...hneď teraz si začni odkladať peniaze bokom,čím viac,on nenakupuje,nemá šajnu kolko čo stojí,pýtaj od neho viac...samej s deťmi ti bud eozaj lepšie...a ešte vidím,ž eby si mohla mať spojenca v jednej osobe a tou je svokra,sama tým prešla,pochopí ťa,držím prsty
@sarmia hlavne asi ísť k rodičom ale otázkou je či ti nebude robiť problém s deťmi no treba sa mu postaviť čelom keď je taký salamista
@bobricek1979 veď toho sa ja bojím.. Neviem si predstaviť svoj život bez detí.
@bobricek1979 Moji rodičia sú na dôchodkoch, a nedostávajú veľa. A myslím, že úspory moc nemajú, preto som stále s ním v dome.
@sarmia to ani nemusíš neboj nevezme ti ich no myslím že ho najprv treba na to náležite pripraviť skús ísť k rodičom na vianoce ak bude protestovať povedz že už tak nevladzes aj tak o vás nejaví záujem. Ak bude mať chcenie riešiť bude a ak nie nemá význam podľa toho čo som čítala sa na deti vykasle tiež
@sarmia jasné ale inú možnosť, ako ísť k nim nemáš, že? Či?
@sarmia a dom je čí? Oboch?
@sarmia a prečo spí na gauči je to jeho rozhodnutie?
Teraz mi vŕta v hlave ten ID, viem, že to nieje bohviečo odomňa.. Na Pn som doteraz cez obvodného lekára, a papiere od psychiatričky si dávam inde. Doteraz som uvažovala tak, že sa chcem rýchlo dať dokopy ísť do práce a odísť, len nedá sa mi to ešte tak ako by som chcela. Nechcela som mať záznamy od psychologičky v zdravotnej karte.. Myslíte že keby sa pokúsim požiadať o ID (vraj sa s touto diagnózou môže pracovať), tak či mi v prípade rozvodu prisúdia deti..?
ako to máte s domom? Snáď je na oboch, aj na teba, tam by sa s tým dalo niečo robiť, aby si neostala len tak. Nechápem fakt ako niektorí chlapi sa môžu takto správať. Vidieť im tak niekedy do hlavy
@bobricek1979 Začal sám od seba.. Jeho rodičia tak žili.
@bobricek1979 inú možnosť nemám.
Dom sme stavali spolu, viem, bezpodielové vlastníctvo, ale máme úver, 60000€
@sarmia tak neskôr ak sa inak nebude dať predať rozdeliť peniaze
@sarmia a atda sa rodičmi inšpiroval? Nechce byť šťastný berie si príklad od rodičov? Pozor ten nezáujem môže pramenit práve z toho yako vyrastal
@bobricek1979 Toho som si vedomá, skúšala som mu dohovoriť.. Či chce takto pokračovať, či v tom ( aj tom pití) vidí zmysel života. A povedal mi: ,, Že on si môže so svojimi peniazmi robiť čo chce, že si ich môže aj popúšťať dolu gágorom. A že si mám hentaké reči nechať pre niekoho iného. "
@sarmia sa zbal na mesiac k rodičom a uvidis. Pred odchodom si treba vydiskutovat prečo odchádzaš, čo ti vadí a co očakávas zé sa zmeni. Nechaj aj jemu priestor nech on povie co ma na srdci. Po mesiaci keď bude sám skúste sa znovu porozprávať, pripadne s nejakou 3 nestrannou osobou, či manželskú poradnu
. Nechcem ho obranovat, ale žiť s človekom co ma ťažké depresie je tiež veľmi náročné, neverila som kým som nezažila. Našťastie je to už za nami, ale boli chvíle keď som už nevládala a chcela to vzdat
Držím palce nech to čím skôr vyriesite
@sarmia jemu to očividne takto vyhovuje, nemá záujem nič meniť. Takže si na ťahu - či chceš takto žiť aj naďalej, necháš to tak a nejako si zvykneš, alebo porozmýšľaš o živote bez neho, spravíš si plán B a postavíš ho pred hotovú vec - buď popracujete na vašom vzťahu a pokúsite sa dať rodinu do poriadku, alebo idete každý svojou cestou. Ale potom treba aj konať, nie len robiť bu-bu-bu. Momentálne si je zrejme istý, že ty od neho neodídeš a preto si toto dovolí.