Ani sama neviem, ako začať. S manželom sme spolu zobratí niečo cez tri roky, máme krásneho dvojročneho syna. Nevieme presne príčinu, ale manžel po roku od narodenia syna dostal vážne ochorenie, celoživotné , autoimunitné. Už sme sa s tým vyrovnali, nie je to žiadna rakovina, cukrovka ani nič podobne, má ochorenie čriev podobne crohnovej chorobe. Tak prvý rok bol taký všeliaký, zvykali sme si, začala som mu zdravšie variť, fakt som sa mu snažila pomoct zo všetkých síl a po nociach som čitala internet, čo by mu asi pomohlo. V nemocnici nebol, rieši sa to ambulantne, aj normalne funguje, pracuje. A to je náš prvý problém. On má vysoku školu, ktora mu je asi tak na dve veci. Pretože nechce ist sediet na urad za 500e. Je živnostnik, robi rukami, namahava práca.Popritom má ešte dalšie zivnosti, lahšie, ale toho tolko nema. Zarobi raz tak ako na urade. A mne to strasne vadi, koli jeho zdraviu.Podla mna by sa nemal tak namahat. Ale neda si povedat a jemu to takto vyhovuje. Nepohnem s nim. Teraz mu nasadili liek Imuran, je to vazny liek a má tlmit jeho imunitu a malo by mu to pomoct na toto ochorenie. Lenže ja mam dilemu.....Chcem mat druhe dieta, aj on jedno je malo a raz nam ostanu len deti. Moja dilema spočiva v tom, či som nemala to dieta stihnut pred liečbou spominaným liekom, ktorý bude brat asi 10 rokov. Podla lekara može mat na nom deti, len mu musia upravit davky potom. Lenže ja sa i tak bojim, čo ak už potom nebude schopný mat babo, alebo bude babo postihnuté? Lekarovi je to podla mna tak jedno, tvrdi si len svoje. Lenže teraz ma naš prvý syn dva roky, zvladla by som už aj babo ved pojde do školky v septembri, ale vnutorne sa na to vobec necitim.....a nechcem aby sa nahanal za peniaze ešte viac živit troch ludi plus seba....mame uver a ešte stale nemame na dome všetko hotove. Druhe som chcela až ked pojde prvy do školy, aby som mala viac času na jeho odvoz do školy a učenie sa s nim aspon prve roky. Keď vidim kolko parov má problem mat dieta, fakt sa vo mne všetko ozýva, ale necitim sa na to teraz ešte.....s mojim dvojročnym je to už pohoda do práce sa chcem vratit v oktobri držia mi miesto. Tá práca ma nebavi, ale zarobim tam celkom primerane. Mali by sme viac penazi , to je jasne. Čo si o tom myslite, mám sa spolahnut na to raz to druhe dieta bude, alebo mam ist do toho s tym že sa na to necitim. ???Mám 29 druhe by som chcela asi tak v 32. Dakujem za každý názor.
Netlač na pílu, počkaj pokiaľ sa manžel prelieči, ty sa skludníš, zjavne teraz nechceš, tak darmo si robíš kolonky .
Uvidíš všetko bude ako má byť. 😉 želám všetko dobré.
Ak má takúto chorobu, nebudú ju mať aj jeho potomkovia? Aj to je dôvod na zamyslenie, či vôbec ďalšie dieťa mať...
ako... tak si dajte zmrazit spermie, a ak otehotnenie nepojde vtedy kedy sa rozhodnete prirodzene, siahnete po tejto "rezerve"...
nie genetika tam nie je až taká veľká, ani mužovi rodičia to nemali a on to má. Keby má človek mysliet na to, čo všetko može dieta podedit, ani asi deti nema.
@zuzulik280 rokov maš dosť a čim vačši je rozdiel medzi deťmi, tym horšie. ak chcete, nevahaj
@zuzulik280 moj nazor sa ti mozno pacit nebude, no ber ho len ako moje videnie vasej situacie..
tvoj manzel ma zjavne podobnu povahu ako jeden moj velmi blizky clovek-k tomu, aby bol stastny, potrebuje pracovat rukami a vidiet vysledky svojej prace. je si vedomy, ze by sa mal setrit, ale nedokaze sediet na zadku a robit, co ho nebavi. zavri ho do kancelarie a zabije ho to (bud to zhorsi chorobu, co uz ma, alebo sa prida nejaky psychicky problem a to nepotrebujete). takze tadial podla mna cesta nevedie.
ked ste sa brali, mali ste plany, do ktorych manzelova choroba nezapada (co je uplne prirodzene)..no teraz sa jej treba prisposobit a plany prehodnotit. mozno aj pokial ide o druhe dieta..jednak sama pises, ze sa nan este velmi necitis (a to je samo osebe dovod pockat), a jednak by vam vnieslo do zivota vela zmien, ktore teraz nemusite zvladnut..na manzela by bol este vacsi tlak kvoli peniazom, co by sa mu mohlo zle odrazit na zdravi, a tebe by tiez pribudli povinnosti, a nie malo.
ja osobne nemam dobry pocit z rozhodnuti "pod tlakom" (a je jedno, ci si ten tlak vytvorim sama alebo pride zvonka), neosvedcili sa mi. a verim tomu, ze o spravnosti svojho rozhodnutia musim byt presvedcena nielen srdcom, ale v prvom rade hlavou 😉.
inak sa mi paci napad @kaktusik007, mozu to byt take zadne dvierka do buducna, keby sa inak nedalo.. 🙂
@zuzulik280 ak mas na mysli ulceroznu kolitidu, tak poznam cloveka, ktory s nou ma 2 deti a su zdrave. Momentalne je na biologickej liecbe a ma sa fajn..