Ahojte,
momentálne som v ťažkej dileme a naozaj neviem čo mám robiť.
Dcéra dnes ráno dostala epileptický záchvat a zostala na iske v nemocnici. Jej biologický otec javí o deti minimálny záujem. Včera som chcela aby si ich zobral na víkend, keďže ho mal voľný a on to odmietol. Nechcela som nič iné len aby s nimi aj on strávil nejaký čas , aby deti vedeli že okrem nevlastného otca majú aj biologického.
Teraz so mnou lomcuje neuveriteľná zlosť, ľutosť a mám ho chuť zabiť. Zároveň mám dilemu či mu to že je dcéra v nemocnici mám vôbec oznámiť.
problém je aj v tom že dcéra vytušila že si ich nechce zobrať a toto bola pravdepodobne reakcia na to. Ak mu to oznámim a on nepríde za ňou ani do nemocnice ? Aj to sa môže stať.
maminuska asi by to mal vediet, mozno za nou pride, ale dcere nehovor o tom, ze si mu volala, aby nebola sklamana ked nepride 😢
maminuska .. máva dcérka často takéto záchvaty alebo to len prvýkrát? Koľko má rokov? Sama vieš, či išlo o ťažký záchvat alebo len slabší /je vela druhov/. Ak to mala z toho, že ich odmietol biologický otec - dávajte pozor, aby to nebola jej psychika /nič v zlom/. Ak mala prvý a klasický silnejší s bezvedomím - dosť to nou muselo aj tak otriasť. Daj jej čas na zotavenie a nezaťažuj ju. Dajte jej najavo vašu podporu.
Nechcem radiť, toto je len môj názor: ak o deti javí ich biologický otec minimálny záujem, ked ho musíš prosiť, aby si ich vzal a on ich ešte odmietne, ja by som mu jedine oznámila, že dcérka je v nemocnici, s tým, že TAM NECH JU NENAVŠTEVUJE. Ak dcérka vytušila, že ich nechce, a takto reagoval jej organizmus - daľšiu traumu by som jej v nemocnici nerobila. Dohodni sa s nim, nech ju pride navštiviť ked bude doma.
Dcéra má 14 rokov, záchvat bol slabší, už sa prebrala. Exmanželovi som zavolala a povedala som mu že je v nemocnici. Dcéra je epileptička od 4,5 roka a takto reaguje na stres.
Ano, aby sa stretol s nimi, musím ho veľakrát upozorniť na to že s nimi nebol už riadne dlho a deti by si to zaslúžili. Som z tých matiek, čo nebránia v styku s deťmi , len aby sa mu chcelo. Teraz som mu deti doslovne ponúkla, pretože sa pýtali na neho. Robil všetko pre to aby si ich nemusel vziať, najprv že nemá kde aby prespali, potom že už niečo má a nakoniec to skončilo tak že čo ho vlastne otravujem , že ja som sa chcela rozviesť.
Prišlo mi to tak neskutočne ľuto a tak nefér voči tým deťom. Ak by som mu napísala, že si neprajem aby chodil do nemocnice, som si istá že by tam prišiel.
Od 4,5 ročka má epi, chúdatko, je na liekoch? Je to už velká slečna, takže až príliš dobre vie o čo ide a znáša to citlivejšie. Jej otec pozná jej zdravotný stav, a iste vie, že dcérka ťažko reaguje na stres, je zodpovedný za to čo sa jej stalo.
Chápem, že aj napriek tomu, že ich odmieta a hladá výhovorky, aby nemusel byť s deťmi, sa ty snažíš, aby aj s otcom trávili čas. Záleží aj od toho, ako často a na ako dlho k nemu chodia. Podla teba si deti zaslúžia byť s ním, no neviem, či si to zaslúži ich otec. Nemajú deti stres aj z toho, že nechcú ísť k nemu? Predsa len, chceš aby boli s ním, a on nechce .. viem, že treba rešpektovať súdne rozhodnutie, ale nedá sa to nejak riešiť, ked o ne nemá záujem? Nie zákazom styku, ale keby on nejak ulahčil situáciu - napr. že chce deti každý polrok. Písala si o nevlastnom otcovi, takže predpokladám, že by deťom otec nechýbal. Ked ste boli manželia, aký mal k deťom vzťah? Zdá sa, že jeho odmietavý prístup pridal dôvodu na rozvod.
Naše manželstvo bola jedna veľká katastrofa. Keď sme boli manželia nebol zlým otcom , to by som klamala. Ako sme sa však rozviedli, trestá za to deti. Neberie si ich, nekupuje darčeky, nepýta sa na ne a samozrejme za to všetko môžem ja.
Deti majú veľmi dobrý vzťah s nevlastným otcom,napriek tomu mi niekedy príde ľuto to že o ne ich biologický otec prestal javiť záujem alebo javí záujem len v tom že im pošle výživné.
ja by som mu to ozmanila, dcere by som o tom nepovedala a uz je len na nom ako sa v takejto situacii zachova...
strašne by ma zaujímalo, "kto" takto riadi osudy ľudí - koľko je na svete otcov, ktorí sa po rozvode chcú stretávať s deťmi a ich exmanželky robia všetko preto, aby sa to nestalo, a keď sa nájde konečne nejaká inteligentná baba, ako maminuska, ktorá pochopila, že trestať manžela cez deti je blbosť, tak ten blbec to nepochopí a deti odmieta... sorry, som od témy, ale nedalo mi ☹
mozno tomu treba nechat cas..bud sa sam prebudi a pochopi alebo sa neprebudi nikdy.cim viac robis detom nadeje o to viac ich to bude boliet.takzko ej ked sa sami pytaju ale keby sa nepytali tak by som mu nevolala iba ak je nieco vaznejsie ako nepriklad ta nemocnica
pretoze bio otec mojich deti sa s nimi roky nestyka tak by som mu nic nehovorila ,no kedze u teba javy aspon niaky zaujem/co bud rada/tak povedz -nech ma aj on vycitky... 😠
maminuka,viem že tvoj ex je debil,ako vyplynulo z mnohych tem kde sa to rozoberalo.Ke o ne nema záujem ja by som mu ich nedávala a snažila by som sa o to,aby ho aj deti vypustili z mysle.Jasne že to nejde hned.Ale ked budu s ním a on im dá najavo,že ich nechce že ich len trpí,bude to pre ne oveľa horšie zistenie.Ak si so svojím novým otcom rozumia,ten biologický nie je dôležitý,dôležitý je ten čo dáva pocit tepleho domova.Vykašľal by som sa na toho grobiána.
ja budem asi za zlu ale určite by som nenutila deti niekomu kto o to nestoji.myslim že by bolo pre deti prijatelnejšie keby naneho neboli vobec naviazane ako tak to sklamane.jednoducho ked sa snimi chce stretat aspon raz za dva tyždne tak by som mu ich dala ale keby nemal zaujem ani o to a moje deti by mali super vztah aj s nebiologickym otcom neni čo riešit.kašlala by som nanho.prepačte ale nenechala by som dcerku aby sa až tak to trapila ved je to o zdravy.čo ak by ste tam neboli???je to velmi važna diagnoza.
a určite by som mu povedala že je v nemocke po tom ako ich odmietol zobrat ,nech ho pekne hryzka svedomie. 😠
...a tu si povedala...alebo nie?????????????????????? 😅
to je ako že čo??? 😠
zrejme to tu už raz maminuška riešila však?no nevadí možno sa chcee len uistiť čo robiť.Ja osobne somproti tomu aby s deti stretavali za takýchto okolnosti so svojím biol. otcom.Ved nie je nič horšie akosa cítiť nechcená.Deti sú prispôsobive a časom naňho zabudnú,načo im je takýto otec?
nie, tam som nepovedala, ten záchvat bol dosť silný a nechcela som ju viac rozrušovať. Bola v nemocnici dva týždne a ani raz sa za to obdobie neopýtal na ňu. Riešila som to a vtedy som to uzavrela takto.
Teraz som mu zavolala, a včera za ňou bol , ale len nachvíľu, donieol jej nejaké keksi a bol tam 30 minut.
maminuska ja nechapem ako možeš stale riešit taku istu vec ja by som už pri prvom zachvate tie deti tam na silu nedavala a nie aby sa to opakovalo stale.ved ked ich raz nechce tak mu ich nedavaj a ešte s takymi nasledkami .je zbytočne aby ste vaše ešte spoyi riešili cez deti.ked si od nich chceš odychnut tak ich strč babakam určite to je lepšie riešnie.
zuza, tu nejde o to že si chcem od detí oddýchnuť, už sú samostatné. Ide o to , že som si naozaj myslela , že by deti mali udržiavať kontakt so svojim biologickým otcom a stále si to myslím a preto to aj umožňujem . Ako tu však niekto napísal , je paradoxom že tu je vola umožniť ale nie je záujem a to neviem pochopiť. ☹
takto prestaň stále riešiť a kašli naňho zvlášť ked máš dobreho druhého partnera.Biologický rodičia nie sú dôležití,dôležití sú ľudia ktorí deti vychovávajú,poskytnu im teplý domov a miesto kde sa budú radi vraciať,nie ľudia,čo im dávajú najavo,že ich nechcú a robia to len nasilu.To ti nikto nepovedal?Ved takto tie deti trpia oveľa viac.A čo spravíš potom,ked ich začne proti tebe huckať?Aj potom ich tam budeš posielať?
riešila si to iste pred pol rokom a ked ti tak to reaguje na každe stretnutie už pol roka tak chuderka dievka.ved jej ten zachvat može byt osudny na to ste nemysleli ???pozri sa umožnila si mu aby si deti bral to je mile ale ked o to nestoji tak si myslim že je nevhodne aby si mu ich dava na silu a s takymi nasledkami.a ked ešte aj teba ošpinuje pred nimi.ja by som mu ich nedala keby take niečo rozpraval na mna pred detmi aj keby si ich dožadoval .a nie to ešte ked ich aj nechce.nechapem ta .
maminuska ja sa ti divim, ze takto nasilu a za takuto krutu cenu sa snazis, aby deti udrziavali kontakt s biologickym otcom. nechapem, o co tu ide, len preto, ze je ich biologicky? to zato nestoji. ked nie je zaujem z jeho strany + tvoje deti z toho maju stres, kt. sa prenasa aj na ich zdravie a trpia, tak naco to takto znasilnovat? pride mi to trosku sebecke a nezodpovedne. O co pride Tvoja dcera, ak sa s nim prestane stretavat? O nic. Radsej sa snaz, aby aspon Tvoj vztah s nou bol pekny, aby Ti raz nevycitala, ze si ju nutila nasilu ist k otcovi. Tie deti tym trpia viac (mozno), akoby nanho mohli zabudnut a mat pokoj.
Dievčatá nikdy som deti nenútila ist k otcovi nasilu, to ma mrzí že ste to takto pochopili. Ale ke´d sa na neho opýtali, tak som ho kontaktovala. Dcera nedostala záchvat z toho že som ju nútila ale z toho že aj by chcela ísť za ním ale nie je záujem.
A to ma niekedy privádza až k slzám ☹
no ved prave,ty vieš že on ich nechce,tak ked sa budu pýtať,skus ich naviesť na to,že tonema veľký zmysel,že majú novetootca,lepšieho,...určite to je ťažke,ale toto nie je dobre čo u vás prebieha,tie deti to zničí
suhlas s mackou. preco ho kontaktujes, ked sa nanho pytaju? ano, chapem, mozno chcu vediet, ako sa ma. Ale on v prvom rade musi chciet vediet, ako sa maju jeho deti. proste nechat tomu volny priestor, mozno mu po case budu chybat. no nic neznasilnovat.
..asi ano..urob to prosim