Dieťa “nemá” starých rodičov

povedz že nemajú čas, majú veľa práce keby prišli otázky prečo nechodia, neočierňuj ich ani neklam že sú v zahraničí, neuplynie veľa čas od doby kedy sa budú pýtať a doby ked pochopia že jednoducho nemajú záujem, dojdú na to rýchlo

My máme takú situáciu ale musím povedať, že sa to týka dedka z jednej strany.
Vôbec ho netrápilo, že som tehotná, dokonca ani svojim dcéram nebol na svadbe (čo už o niečom svedčí). Keď sme prišli preň a sedeli sme v aute, ani nenakukol, kde je.. Napokon prišiel k nám domov, malá ho absolútne nezaujímala, kecal len o sebe a športe.
Nikdy jej nebudem klamať. Jednoducho aj ty povedz, že ak budú mať čas, určite sa ozvú. Postupne pridávaj informácie, nebuď ani negatívna ale ani pozitívna. Raz samé pochopia, že je to tak, ako to je. A možnože si starí rodičia vstúpia do svedomia.
Moja stará mama z otcovej strany nevidela malú doteraz, ani nevie kde žijem. V živote som babičku akoby nemala, pritom s druhou sme žili v jednom dome a poviem ti, nikdy mi nechýbala.
Ja som babku a dedka mala, to mi ako dieťaťu stačilo. Potom neskôr som tú druhu sama chcela navštevovať ale mala v sebe toľko zloby, že som s tým aj rýchlo prestala.

U nás je to takto s dedom z muzovej strany, ma absolútny ale že absolútny nezáujem, ale po pravde mne je aj on rovnako ukradnutý. Svokra vidí moju malu 2x do roka, tiež dosť nezáujem. Moji rodičia ešte ako tak, aj keď odkedy sa narodil mojmu bratovi syn, jasne dávajú najavo, ktoré vnuca je pre nich top a moje to nie je- veľmi zvláštne, že ja som ich dcéra a aj tak inklinujú viac k neveste. Sú chvíle, keď ma to trápi, ale na druhej strane som si uvedomila, že správanie druhých nezmením, iba svoj postoj k tomu. Mám úžasného manžela, mala ma úžasného otca, so svojim životom som spokojná a budeme sa snažiť zo všetkých síl, aby sme malej zariadili detstvo plne zážitkov a spomienok, kde nebude priestor na to, aby jej chýbali ini rodinní príslušníci. Ich život, ich voľba, ich svedomie..🤷‍♀️Ak príde raz otázka od malej na tuto tému, nebudem nikoho očierňovať, ale ani ju klamať. Jednoducho starí rodičia majú iné záujmy a hotovo. Čo sa ale budem snažiť je, aby ja som raz bola starou mamou, ktorá bude javiť záujem o všetky svoje vnúčatá rovnako, bez výnimky..

Treba pochopit, ze kopa ludi sa nesprava tak ako by sa malo. Tak ako rodicia nebyvaju idealni, tak nie su idealni ani vsetci stari rodicia, ani deti ani vnuci nebyvaju idealni atd. Treba sa zariadit tak, aby si sa nezozierala vecami, ktore nemozes ovplyvnit a naopak to, co mozes pozitivne ovplyvnit, ovplyvni....

Co ja viem, deti to budú brať úplne za normálny stav ak je to tak odjakživa.. môj otec je ťažký invalid, on ani nevie ako sa moje deti volajú.. sice oni ho vídavajú, lebo ho navstevujeme, ale vôbec to nie je dedko ktorý by sa zaujimal, vpodstate ich ignoruje.. je to tak odjakživa a deti to neriešia.. moja mama zomrela ešte predtým ako som mala deti, takže berú ako normálne že majú len jednu babku, moju svokru kt.vidia raz za čas.. keď sa však spýtajú, normálne pravdivo im odpoviem na čokoľvek.. čiže im aj vysvetlím prečo je môj otec taky, aký je..

neviem prečo by si mala deťom klamať. Podľa mňa to budú brať ako normálne, že druhí starí rodičia k vám nechodia. Oni sa tak rozhodli. Normálne deťom povedz, keď sa budú pýtať, že starí rodičia nejavia záujem a hotovo. Tu nie je čo viac riešiť. Každý sa má právo rozhodnúť sám za seba, či sa bude s niekým kontaktovať alebo nie. Žiaľ, keď niekto nechce, nespravíš nič. Treba to len rešpektovať.

Moji chalani sa stretavaju iba s mojimi rodicmi, aj ked druhych starych rodicov maju 20 domov od nas.
Starsi syn vie, ze su to ich babka a deko, no neriesi - nema k nim vztah, nezdravi ich. Mladsi ich nepozna vobec, ani nevie ze to je jeho dalsia babka a dedko.
Beru to normalne, lebo s tym vyrastaju od mala. Nemaju ziadnu traumu z toho, ze maju len jednych starych rodicov.

A urcite im neklam. Ak sa zacnu pytat,normalne im odpovedz. Ziadne bajky o odcestovani.

@veronikaszabova preco ich syn aspon nezdravi? Ten vztah je az taky zly?

Nesuhlasim s tym, ze deti to budu brat za normalny stav, ak je to takto odjakziva. Deti to bude trapit, ked budu starsie a najma ked budu vediet porovnat, ze ostatne vnucata maju babka s dedkom radi. Ale aj tak si myslim, ze ich to nebude trapit az tak, ako to trapi rodicov.
Ako decka sme mali jednych starych rodicov hned vedla nasho domu a druhych v susednej dedine. Ti vedla nas boli ako nasi druhi rodicia a tych v susednej dedine sme nezaujimali. Oni davali najavo svoju lasku len nasim bratrancom a na nas uz nemali ani cas, ani financie. Spominam si, ze sme niekolkokrat v meste stretli babku s bratrancami a mama nevedela, ako nam to ma vysvetlit - preco babka chodi s nimi po vyletoch a s nami nie, preco im kupuje a nam nie. Netrapilo ma to v zmysle, ze nemam babku (ved som babku mala, tu, ktora byvala vedla nas), ale v zmysle preco ma babka rada len bratrancov. Boli to otcovi rodicia, otec to moc neriesil, ale mamu to velmi trapilo.
Ked zomreli, priznam sa, ze sa ma to ani nejako nedotklo. Bola som na pohrebe, poplakala som si, ale nebolo to nic oproti tomu, ked zomrel dedko, ktory byval vedla nas. Babka este zije, ale nie je na tom zdravotne velmi dobre a ja sa desim dna, kedy odide 😐

@0silvia0 naco bude zdravit niekoho, kto o neho nema zaujem? Ma 10rokov, vie si dat 1 plus 1 dokopy.

@veronikaszabova tak neviem, ja na ulici pozdravim aj toho, koho poznam len z videnia...

@0silvia0 to si ty 🙂

Deti nemôžu ani za zlé vzťahy ani za nič, prišli na svet nevinné. Len dospelácke ego nepustí a tak rastu generácie bez istých členov rodiny, stretnú sa niekde v meste a tvária sa že sa nepoznajú, akurát to dieťa má šťastie netuší o koho ide...

@diewcatqoo Mňa moja starenka (otcova mama) nikdy nemala extra rada, cítila som to už ako mala a robila dosť veľké rozdiely medzi mnou a jej vnukmi a vnučkou od dcéry.. (najradšej mala moji najstaršiu sestru, ale ona a moji súrodenci su odomna o dosť starši) ako dieťa som to neanalyzovala nijako, nezávidela som, len som sa na ňu nikdy netešila keď som tam chodievala na pravidelné prázdniny cez leto.. tešila som sa na sesternicu, bratrancov a tetu s ujom.. možno som jej najviac pripomínala moju mamu, ktorú nemala rada, ktovie.. starého tatu som mala o trocha radšej, ale tiež sme nemali nejaký extra vzťah.. mali proste vnukov od dcéry ako hlavné vnúčatá a mne to bolo jedno..
keď zomrela, ani som neplakala, lebo sme proste nemali vzťah..

Napr. maminho otca som spoznala keď som mala nejakých 10rokov a to mi ho mama ukázala z autobusu "aha, to je môj otec" jej rodičia sa rozviedli a neviem čo sa tam všetko postávalo, jednoducho neboli v kontakte.. potom pár krát som jeho a jeho druhu zenu videla, ale bol to premna cudzí človek.. tak isto - neriešila som to nijako v žiadnom veku, jednoducho to bolo tak ako to bolo..

Nikdy som nepoznala dedka ktorý by ma bral von a hojdal na kolenách a prišlo mi to prirodzené.. deti zväčša neriešia to, čo nepoznaju.. hoci ty si bola iná, ja som zas bola takáto.. mala som vlastne len jednu babku rada a to maminu mamu, tá k nám chodila raz za mesiac, vždy bola vtipná a rozosmievala ma.. ale tiež som s ňou bola niekde sama len raz a neriešila som to že iné deti u babicky trávia celé dni.. (moji súrodenci to mali asi inak, lebo je medzi nami je väčší vekový rozdiel)

Možno aj pre tieto moje zážitky z detstva mi príde normálne, že moje deti majú jednu babku ktorú vidia raz do mesiaca na pár hodín..

Deckam isto neklamat, preco by ste aj mali, vysvetlujte az ked sa samy zacnu pytat, porozpravaj sa aj s muzom, pripadne nech sa otvorene porozprava s rodicmi, preco to je tak a ako to do buducna vidia 🙂

@veronikaszabova ohromne výchovné teda... musia sa poznať aspoň z videnia, to neverím, že nie... a už tu by si ich mala učiť, že slušné je pozdraviť... to je jedno akí sú, že oni sa nezaujímajú, je smutné, ale kvôli tomu to ty nemusíš preberať a tolerovať, že tvoje vlastné dieťa ide ako také teliatko bez pozdravu

a preco myslis ze to tak je?nejaky problem maju s tebou alebo s muzom?k tomu druhemu synovi prejavuju nejaky zaujem?alebo ide o lenivost?

Posledný syn bude ať dva roky a manželov otec ho ešte nevidel . Staršie deti videl asi tak 5 krát a to najstaršia má 10 rokov.
Minule najstaršie dcéra nepríjemne zaskočila muža otázkou ? Tatino a henten tvoj otec kde on vlastne býva ? Opravila som ju To je dedko a nie henten a ona na to Čože ? To mu mám hovoriť akože dedko ? Veď to je divné .
Manželovi to bolo neskutočne nepríjemné , ale tak situácia je aká je .

@petkaaa ohromne vychovne?? Ked ju on zdravil a ona nic?? Mas pocit, ze on je na spagatku a bude zo seba robit blbecka??

Mame nieco podobne v rodine. Tiez sa deti pytali a boli smutne, vysvetlila som im, ze ludia sa menia a nie vsetci ich musia mat radi. Ignorovala nas ta osoba, teraz ignorujeme my ju. Hovorim im ale, ze maju vsak okolo seba vela ludi, ktori ich maju radi, tak nech sa sustreduju na tychto ludi a nie na tych, ktori zaujem nemaju.

@petkaaa on vie, ze su to jeho stari rodicia.
Mladsi ma 5r a ten to nevie. Nikdy u nas neboli, nikdy sa mu neprihovorili. Tak naco to ma vediet?

Ked zacnu deti rozpravat, treba im povedat, ze aj ocko ma samozrejme maminu a tata, teda ich dedka a babku. Casom sa sami zacnu pytat, preco sa s nimi riadne nestretavaju? A povies, ze nevies (lebo vies vlastne preco sa nestretavate? lebo sedia pred telkou? Lebo sa im nechce? lebo maju prilis vela vlastnych zaujmov? lebo maju radi klud? lebo su chori?), ale ze taki su proste. A ze kazdi clovek je ini a aj ta to mrzi, ze je to takto, ale ze ty to nedokazes ovplyvnit a zmenit.
@anonym

@veronikaszabova Ja nehovorím, aby to vedel, ale slušnosť káže pozdraviť... ľudí čo z videnia pozná a keď ako píšeš, bývajú vo vašej blízkosti, by mal zdraviť bez ohľadu na rodinné väzby

Mala som starého otca, ktorého som v živote nevidela ani raz, resp. keď som mala pol roka. Odvtedy nič. Bol alkoholik, o moju mamu, svoju dcéru, sa skoro nezaujímal (až keď mal niekoľko mesiacov pred smrťou). Napísal raz za rok pohľadnicu k Vianociam a to bolo všetko. Ako dieťa som to vôbec neriešila. Vedela som, že existuje, ale vôbec ma netrápilo, prečo sa nevídame. Brala som to tak, ako to bolo. Viem, že aj kamaráti, ktorí mali doma niečo podobné, to vnímali rovnako. Proste deti to vezmú ako status quo a nebudú to veľmi riešiť. Možno, keď budú staršie, a to sa už dá normálne vysvetliť.

Nechápem, prečo by ste mali deti oklamať. O našu dcerku tiež nemajú stari rodičia záujem a vysvetlime jej, že je to v poriadku, že nie každý musí mať záujem a chuť sa s nami stretávať aj keď je to rodina. Niektorí ľudia majú svoj život, aktivity, záujemy a my tam nemusíme patrit. Rovnako ona tiež nemusí mať záujem o každého.

Ja som to tak mala ked som vyrastala.. Cca do mojich 10 rokov som mala perfektnych starkych no potom starky zomrel a zacali hadky v rodine. V podstate sa moj otec rozhadal z celou maminou rodinou - s jej matkou, sestrou aj bratom a uplne sme sa prestali vydat. Proste to razom seklo a ako keby neexistovali. My ako deti s bratom sme to aj tak brali proste nechcu nas vidiet a hotovo neriesili sme to lebo sme byvali doma s druhymi starkymi a ti boli najlepsi na svete. A teraz to caka asi aj moje deti ☹ moj otec sa rozhadaj aj somnou a manzelom takze povedal ze nas nikdy nechce vidiet. My sa teraz snazime o babatko a ked sa podari tak ani neviem ci im to vobec mam dat vediet alebo nie ale viem uz teraz ze sa historia zopakuje a ani moje deti pravdepodobne nebudu vidavat starkych a tak im to aj vysletlim ze bohuzial ale starky ich vidiet nechcu

Nuž my sme ich mali tiež 4-5 km a nikdy neprišli aj keď sme ich volali. Teda prišli asi 3x spolu so švagrovcami (za 9 rokov) a raz na 2 hoďky k dcére keď som to nevedela inak poriešiť (dieťa bolo choré a nedostalo ani piť). Potom sme u nich bývali 2 roky (nedalo sa inak) a to boli samé šomrance, furt niečo vadilo.. Do Blavy bolo 200km bližšie a deti varené - pečené. Teraz sa nestýkame a sme ešte bližšie. Najmladší asi nevie čo sú starký a starká a nemá ani foto. Ale neriešim to. Najstaršia si spravila obraz aj sama na základe toho, čo zažila a videla a ostatní ak by sa pýtali, dostanú pravdivú odpoveď. Primeranú veku a okolnostiam. Nebudem z nikoho robiť obludu, hoci by bolo o čom, ale ani zo seba sprostú že odišli, zomreli alebo neviem čo. Ak dieťa zistí pravdu, čo potom? Ak sa veci primerane veku a pravdivo povedia, spracuje to ľahšie ako falošné dôvody (deti vnímajú aj to, čo si myslíme že nie). A v akom veku sa začnú pýtať - v škole určite,lebo sú tam témy rodina, rodokmeň. A či skôr - možno áno, možno nie... to je individuálne

Moja dcerka ma fyzicky tiez len 2 starkych,svokor zije v zahranici a chodi na SR par x do roka,manzel (jeho syn) ho od 14 rokov tiez videl len par x kedze ich opustil a nemaju k sebe extra vazbu..svokra zije blizko,z prace to ma knam kusok ale odkedy je dcera na svete tak ju prisla pozriet mozno 2x a aj to raz s kamaratkou ktoru nepoznam,aby jej ukazala vnuca ako cirkusoveho psa,dourazala mna moju vychovu aj nas novy dom (lebo nieje podla jej gusta) a odvtedy nic.pokial neprideme my knim tak sa o vnuca nezaujima,jedine co vie je ma zosmiesnovat a stazovat sa ze jej nechcem dat vnuca,pritom dcerka pri nej place lebo ju nepozna a preto nemam dovod jej dat na vijend 7 mesacne dieta..mojich rodicov vidi kazdy tyzden,volame si kazdy vecer,pytaju sa,zaujimaju,pomahaju a to byvaju od nas velmi daleko a su o dost starsi od svokry,ale cas si najdu,dcerka ich ma velmi rada..cize nebanujte,ked budu deti vacsie tak vysvetlite ako sa veci maju...ja to tiez tak planujem urobit..