Ahojte, veľmi ťažko sa mi o tom píše tak preto anonymita.. V minulosti som narobila veľmi veľa chýb ktoré silno ľutujem no už ich nemôžem napraviť a ani vrátiť, ale mám pocit, že ma v poslednej dobe dobieha minulosť na ktorú naozaj nie som pyšná. Keď som mala 17 tak som veľmi vystrájala, proste so mnou plieskala puberta a malo to svoje následky... Otehotnela som s niekym koho som prakticky nepoznala, chcela som si užiť a stalo sa niečo čo sa stať nemalo. Niesom na to pyšná a nikdy som na to ani pyšná nebola. Keď som to zistila tak ma veľmi rýchlo prešli tie moje pubertálne "výstrelky". Dostala som facku od reality. Nešla som na potrat, rodičia mi to nedovolili a ja som na to nemala žalúdok a ani svedomie. V tej dobe by som to psychicky nezvládla a nezvládla by som to vlastne ani teraz. Donosila som ho a následne ho dala na adopciu. Veľmi ma, ale zaujímalo kam pôjde, čo s ním bude. Už teraz mi je zle. Nedokázala by som žiť s predstavou, že neviem kde skončilo moje dieťa, pri kom skončilo. Či ho tí ľudia ľúbia. Asi prvé 2 roky som bola s náhradnou mamou v kontakte. Zrejme som si chcela "očistiť" svoje svedomie. Čo sa mi vlastne aj na určitý čas podarilo no, pred asi mesiacom ma kontaktovala tá mama ktorá si s manželom adoptovala "môjho" syna. Vraj by chcel vedieť kto sú jeho biologický rodičia. Pretože oni mu nikdy netajili, že je adoptovaný, od mala mu hovorili, že síce nevyrástol maminke v brušku, ale vyrástol im v srdiečku čo je niekedy viac. Ja to chápem. Ale ja asi nie som pripravená na to aby som stretala "svoje" dieťa ktorého som sa takmer pred 17 rokmi vzdala. Je mi z toho zle. Samozrejme, že ma niekedy máta myšlienka, že ako sa asi má, ako vyzerá, čo ho baví a podobne. Ale myslím si, že mu je dobre tak ako žije teraz. Keď nevie kto som. Čo by ste robili na mojom mieste? A ak ste to dočítali do konca tak vám ďakujem. Toto je asi len taký môj výlev.
Rozhodni sa bez strachu. Upokoj sa, zavri oči, ukľudní myšlienky a vnímaj pocit na svojom srdci, pre tú variantu, z ktorej máš dobrý pocit pre tú sa rozhodni, to je to správne aj keby to bolo pre teba v konečnom dôsledku bolestné. Drž sa
@doriiis Ja viem. Zaslúži si vedieť pravdu. Ale ja sa bojím. Neviem čoho, možno toho, že bude naštvaný a nevypočuje si ma, že mi to bude vyčítať. Jedinú spomienku ktorú na neho mám je deň kedy som ho porodila. Pamätám si ho ako to malé bábätko. Pamätám si jeho vôňu, plač. On ma nepozná vôbec. A už len preto si myslím, že je fér aby som mu to vysvetlila, ale neviem kedy naberiem odvahu. Veľmi by som ho chcela objať a povedať mu ako ma to veľmi mrzí. Chcela by som mu povedať, že som to urobila pre jeho dobro, aby mal lepší život. Ale bojím sa, že to nedokážem. Bojím sa, že sklamem jeho a samú seba.
@doriiis Áno chybu som si všimla neskoro😅
@aloevera123 Ďakujem
Ani písomný kontakt by si nezvládla? Anonymne.
bola si mlada, pochaba, spravila si chyby....
no svojmu dietatu si dala zivot a sancu v novej rodine a to vela znamena...
asi mas strach z toho stretnutia, stretni sa s nim, tvoje dieta to potrebuje pre svoju identitu, svoje pochopenie, mozno odpustenie....
zelam ti aby si nasla v tom stretnuti pokoj .
A to sa dalo, aby si s tymi rodicmi bola v kontakte?
ja osobne si myslim, ze je to aktualne to najdolezitejsie co mu mozes dat - odpovede, uistenie, pochopenie, viem, ze je to pre teba tazke ale skus sa vzit do jeho koze, ked mu adoptivna mama povie, ze ho vidiet nechces akokolvek to zaobali
@autor....myslím,že viac ho by ho sklamalo,kebyže sa na neho vykasles aj teraz.Vtedy si mala dobré dôvody a zachránila si seba aj jeho asi.Ale teraz žiadny relevantný dôvod nemáš.Tvoj vlastný strach je sebecký.Ano,možno bude kričať,odsúdi ťa,pošle ťa do riti.Ale má na to právo.Musis sa na to pripraviť.
@martinkatinka Áno. Aj jeho adoptívna mama so mnou chcela byť nejaký čas v kontakte. Je to veľmi empatická osoba a ja som nesmierne vďačná, že práve ju má za matku.
Myslím si keď Ta kontaktovali ohľadom toho jeho adoptívni rodičia,tak to nebude preto, že ťa nenávidím a žeby Ta nenechal si to vysvetliť, práveže si myslím že to je naopak.
Príspevkov na rozdúchanie vášní? Biologická matka nedostáva po pôrode a vzdanie sa dieťaťa na adopciu kontakt na adoptívnych rodičov ani oni na biologickú matku. Takže pripomienka že si s nimi bola prvé 2 roky v kontakte urobili z tohto príspevku veľkého trolla. Je mi hnusné robiť trollské príspevky na takúto tému.
@doriiis Ja si to uvedomujem. No musím sa na to asi poriadne psychicky pripraviť..
@melanta Nie je to troll. Mala som možnosť paní kontaktovať tak som ju využila.
@melanta mne sa to nejako nezda....
@autor.....poviem to hnusne.Nebud sralo a postav sa tomu čelom.
Nie, ak dáš dieťa na adopciu, nedostaneš možnosť kontaktovať adoptívnych rodičov. Halooo admini, to fakt? Toto už je príliš keď sa tu trollujú takéto klamstvá.
Pozri, napíšem z pohľadu takého dieťaťa- pokiaľ má dobrú, milujúcu rodinu, čo pravdepodobne má, podľa toho, ako opisuješ adoptívnych rodičov, je veľmi pravdepodobné, že ti nebude nič zazlievať. Urobila si najlepšie, čo si v tej chvíli vedela. A hlavne, nemusel tu byť vôbec a ty si sa rozhodla mu ten život darovať, to je hlavné. Možno ho láka len “vidieť ťa”, vedieť ako vyzeráš, či si “sadnete”. Vôbec za tým nemusíš hľadať to, že ťa zasype otázkami a výčitkami… áno, asi sa opýta, no možno ani nie hneď, možno sa to vyvinie samé časom. Ver mi, že on má tiež strach- nie z toho aká budeš, ale z toho, že povieš nie a nebudeš ho chcieť ani vidieť. Neboj sa, on nebude chcieť, aby si sa teraz stala zodpovedným rodičom. Len si chce poskladať kúsky svojej skladačky. A je skvelé mať tú možnosť, dopraj mu ju, nezáväzne. A uvidíte ako to pôjde 🙂
@martinkatinka
@melanta
Zrejme mi neveríte, vlastne mi ani nemáte dôvod meniť, no ja som si kontakt na jeho adoptívnu matku našla sama. Možnosť byť s ňou v kontakte som využila. Toť vše.
Zeny to vazne?? Fakt tomu verite?
@martinkatinka mňa udivujú tie reakcie žien. Že ozaj veria tomu, že biologická matka dostane kontakt na adoptívnych rodičov aby mohli byť v kontakte alebo že si ho dokáže sama vyhladať.
@martinkatinka Pozri skús si prečítať podobné prípady dobre? Ja som si kontakt na ňu vyhľadala sama, nebolo to ľahké, ale našla som. To, že mi neveríš je tvoja vec. Ja ťa nenútim mi veriť veď prečo by si mala, ale prosím neočierňuj ma z klamstva.
@melanta Dokázala som to. Dokáže to aj kopa iných ľudí.
@melanta ja to citam dokola, aj jej nasledne komentare, ale mne to rozum neberie.... Mozno som prilis racionalna a na taketo zazraky neverim.
@tini27 Asi áno. Za skúšku nič nedám no zo začiatku to asi skúsim len anonymne, správou.
@martinkatinka To nie je zázrak😀
@tini27 Ďakujem.
Už nemáš 17.Uz si dospelá.V tom čase si sa rozhodla ako rozhodla a podľa mňa si spravila dobre.Ale,dnes si dospelá a tvoje dieťa pomaly tiež.To,že sa na to necítis je fakt a máš na to právo ale tvoj syn si zaslúži odpovede a zasluzi si vedieť,že si ho nedala preč kvôli nemu,ale kvôli sebe.Lebo si nebola a nie si pripravená niesť zodpovednosť za jeho život.Postav sa tomu celom a ukáž svojmu synovi toľko úcty,že mu povieš pravdu.
A ešte sa oprav.Ona nie je jeho náhradná mama.Je jeho adoptívna mama.To je rozdiel.