Deti z nekompletných rodín

@elizabet173 ešte si zabudla dať: alebo ak je egoista, ktorého zaujíma predovšetkým jeho blaho, jeho koníčky, jeho život a život a pocity dieťaťa sú mu prakticky ukradnuté alebo teda až na nejakom štvrtom mieste. na prvom je on sám, na druhom jeho matka, na treťom jeho sestra a potom možno dieťa 😀

Niekedy život detí v nefunkčné rodine ma oveľa horší vplyv ako keď sa rodičia rozídu a naďalej dokážu korektne fungovať s ohľadom na dieťa.

Nasi sa rozviedli dost neskoro roky som mamu na to nahovarala zacalo to byt dost zle od cca mojich 10+ rokov a rozvodli sa az okolo 17r + ( otec sa stal alkoholik) Mne ublizilo viac to co sa dialo v ich manzelstve ich rozvod bol pre mna stastna udalost. Ale normalne mam krasny zivot stastnu rodinu. To si uz kazdy musi zariadit Sam neda sa vsetko freudovsky hadzat na rodicov -vinu. Brat je single stary mladenec ale to je skor o jeho povahe nez ze rodicia sa rozisli. Vztah s mamou je super. 7r je fajn vek zvykne si rychlo a do puberty uz bude davno vysporiadany so situaciou. Neviem aky ma jeho otec k nemu vztah ale rozvod to nezmeni. Ak ho kasle dnes bude aj potom ci spolu budete ci nie. Ak je dobry otec po rozvode moze byt este lepsi. Deti su vyhovorka. Jedina vec su $ . Ze samozivitelka budes mat menej $ . Ako ked sa zije z dvoch platou. Ale Maly bude mat dva vianocne stromceky a darceky otec bude prispievat ( ak nie je blb) aj extra na jeho kruzky zaujmy. Bude sa mu musiet viac venovat tie dni ked ho bude mat on lebo tam nebudes ty. Co moze mat pozitivny efekt na ich vztah. A ak nie je dobry otec tak nemas co stratit. Neostavaj ale v nefunkcnom manzelstve so zamienkou ze to je koli dietatu lebo to bude koli tvojmu standardu na ktory si zvyknuta. A zit v sebaklame ti nijak nepomoze citit sa stym rozhodnutim lepsie . ( tu ti ale vela zien povie ze ziju stastne v nefunkcom manzelstve lebo sa im viac paci zit v dome ako v podnajme. Bez lasky ucty respektu ale Hlavne ze su $ a ze je to super pre deti hrat divadlo o stastnej rodinke)

Naši sa rozviedli keď som mala 9, nepoznačilo ma to nijako a vzťah mám s mamou aj otcom dobrý. Život by mi "zničili", keby po sebe vrieskajú a vidím, že spolu sú, aj keď sa nemajú vôbec radi. Nikdy som ani jednému nevyčítala, že sú od seba. Proste som to vnímala ako niečo, čo muselo prísť, lebo to nefungovalo. Sestra 6r to vnímala menej, teraz, s odstupom času dokonca ani nevie, aké to bolo s otcom bývať.

poznam kopec deti kotre su v pohode, ak su v pohode rodicia, su v pohode deti. Vacsi problem ako rozchod rodicov su neustale boje doma, hadky, proste nefunkne "uplne rodiny", z ktorych ma dieta zly vzor a potom tie problemy po rozchode, ohovaracky, na prieky robenie, atd.. ale teda teraz si vela ludi uvedomuje, ze to nie je ok a obmedzuje sa to.

Moji rodicia mali kopec problemov, ktore sa dookola opakovali, otec bol problemovy. Uz to bolo na spadnutie, ze sa rozvedu, ale zial, zase mamu ukecal... Poviem vam, ze radsej by som bola, keby sa rozviedli, ako vidiet mamu zit v strachu, co je s otcom a kde sa flaka a vidiet ju stale revat. Takze tak, "usporiadana" rodina nie je vzdy zaruka uspechu

@tyrkysova_kobyla trochu odveci, ale zasmiala som sa na tvojom nicku. To ťa ako napadlo 😁

@lucimichi to je niečo podobné ako modrý koník 😀

@bluka2 áno, asi tak to myslela🤣

@lucimichi heh, dakujem 😃 mam rada humor, tak toto zo mna vypadlo pri registracii ako vtipny a originalny nick 😃

Ja tiež hovorim so svojej skúsenosti ako niekto koho rodičia sa rozviedli keď som mala 7 rokov a do dnešného dňa ich rozvod považujem ako pozitívnu vec pretože si vôbec neviem predstavit ako by spolu existovali😅A takto spätne si ani nepamatam že by som sa kvôli tomu nejak trápila..u nás bol skôr problém u mami ktorá je velmi komplikovaný človek a je ťažko s nou vychádzať..ona mi to trochu skomplikovala tým že ona bola tá ktorá sa rozvádzať nechcela a robila okolo toho cirkus takže jediné čo ma nejakym spôsobom poznačilo bolo možno to..ak ste ale obaja na rovnakej vlne a chcete sa rozvádzať obaja a ste s tým vysporiadaní tak si myslím že malý to určite pochopí a ak má s ocinom dobrý vztah (ktorý mám aj ja a rozvodom sa to vôbec nezmenilo) tak si myslim že sa nemáte čoho báť bude to okej 🙂

som poznacena, lebo sa nerozisli hned, ale svojimi problemami nam roky nicili detstvo. Den, ked otec definitivne odisiel, mal nastat omnoho rokov skor nez nastal. Nastastie moj rodinny zivot to nepoznacilo, skor naopak, bola som extremne, extremne vyberava, bez top chlapa by som ziadnu rodinu nezakladala. Rodicom to ale doteraz neviem odpustit. Nie, nie je normalne zit v neustalych hadkach a kriku.

Môj muž je rozvedený, má dve deti s bývalou ženou. Rozviedli sa "v priateľskom duchu", dovolím si tvrdiť. Všetci spolu veľmi dobre vychádzame, jeho dcéry sú už dávno dospelé, často k nám chodia, mám ich veľmi rada. Staršia sa minulý rok vydala, momentálne čaká dieťa, mladšia je zasnúbená, vydáva sa budúci rok. Čiže, nevyzerá, že by ich rozvod rodičov nejako negatívne ovplyvnil.

Ja som rozvedená 5 rokov a dcéra má 14. Nemám pocit, že by ju to nejako poznačilo. S otcom má dobrý vzťah aj keď on nie je práve otec roka. Ja som jej nikdy nebránila v stretávaní. To je dôležité. Rozhodne sa jej žije lepšie teraz v pokojnej domácnosti ako predtým keď sme sa stále hádali alebo bolo doma dusno. Puberta je náročné obdobie, treba zaviesf pravidlá a aj na nich trvať. Pre jedného rodiča je to dosť náročné, ale priznám dosť rodín, kde sú síce dvaja, ale deti rieši len jeden a ten druhy sa len vezie. Aj u nás to tak bolo pred rozvodom, takže v zásade sa veľa nezmenilo.

Ja som mala raz priateľa, ktorý povedal na svojich rodičov, že v puberte videl, že by im bolo oddelene lepšie a že nemali byť spolu, keď už to bolo len kvôli rodine. Jasné, že je to nejaký ,,zásah", keď sa rodičia rozídu/rozvedú, ale radšej dieťaťu dať vzor, že rodičia idú každý slušne svojou cestou a ostávajú rodičia ako vidieť, že sú spolu nasilu, možno je tam nevera, iní ľudia, hádky, zlá atmosféra. Ale stále sa nájdu aj takí ľudia, ktorí sa nikdy nerozvedú, len žijú každý už svoj život. Niekedy to aj chápem, ale mne to hlava neberie z dlhodobého hľadiska...

Napríklad ja. Naši sa rozviedli, keď som mala 10. Nie som poznačená, vychádzam s obomi normálne, akurát ma to naučilo väčšej samostatnosti.

Naši sa rozviedli cca keď som mala 5,5 roka. Nie som poznačená, akurát, že s mamou mám úžasný vzťah a s otcom len tak, že sa stretneme cca každý druhý mesiac pri gratulácií ako sú meniny, narodeniny.... keď som bola menšia, nemal nejako záujem stretávať sa viac, alebo zobrať nás niekde so segrou. Ale v podstate mi to vyhovuje, vôbec to neriešim 🙂

Aj ja som mimo prvého partnera.. Syn mal 2 roky a teraz ma 13r.... Vo výchove sme za jedno, čiže co neprejde u nho, neprejde ani u mňa a naopak... Nemyslím ze ho to poznačilo, aj keď sa snažil situáciu využívať 😂

Moja mama sa rozviedla s prvým mužom keď mal môj brat 6... v tom čase sa spoznala s mojim otcom a keď mal brat 8 tak som sa narodila ja. Okrem toho, že sa nepodobáme a nemáme rovnaké priezvisko, vôbec by som nepovedala, že nie sme súrodenci. Ja som o ňom sama nikdy nerozmýšlala inak ako o bratovi a on ma vždy bral ako sestru. Moj otec (jeho nevlastný) ho priviedol k niekoľkým záľubám, ktoré ho držia dodnes (má 30, ja 22). Nepovedala by som, že som bola niekedy zvýhodňovaná, či už u otca alebo u mamy... skôr som ja bola to problémové dieťa :D Mama s byvalym nemali striedavu starostlivosť, brat mohol isť k otcovi kedykolvek chcel... ale aj tak tam chodil tak 2x do roka. šetko to záleží na prístupe rodičov, ak z toho oni nespravia vojnu tak deti určite nebudú.