Depresie a rodina
Ahojte, už dlhšiu dobu mám depky, úzkosti apod. Chodím ku psychiatricke a je to o čosi lepšie ako to bývalo. No stále mám horšie a lepšie dni, keď prídu tie horšie dni, tak mám nechuť hocičo urobít, i keď vždy je navarené, upratane, vyprané, nakúpené, nieje to úplne na 100%..a už prídu vycitky
Proste sú dni, kedy sa mi nic nechce, mám hlavu plnú myšlienok, vycitok .. a mám pocit že môj muž má absolútne nechape, vie že mam tieto problémy a vidí na mne že mi niečo je .. mám pocit že sa mi nesnaží vôbec pomôcť, pochopiť ma.. niekde na výlete alebo len na prechádzke sme neboli ani nepamätám, dovolenku ani nespomínam. Chodím vacsinou na malé výlety sama so synom..občas. Ale aj to mi velmi pomôže, zmením prostredie .. muž s nami moc nechodí lebo robota, keď nie robota, treba pomôcť kamarátom (na stavbe napr atd) keď nie kamaráti tak svokrovci atd atd.
Ja sa nechcem robiť nejake chudatko, muž je super, rozumieme si, stará sa o rodinu aby sme sa mali dobre, robotný je, ale toto ma proste trápi, jemu sa nemôžem vyrozprávať, posťažovať .. buď to zľahčuje, alebo zahovori a potom sa cítim ešte horšie ..
mám strašne vycitky sama zo seba ..
Neviem vlastne ani čo očakávam od vás . Asi som sa chcela len vyrozprávať
Máš to ťažké, pretože jedna vec je síce super, že je pracovitý a postará sa o rodinu, ale v rodine by mala rovnako fungovať aj psychická opora a starosť o to, ako sa moji najbližší cítia. Poznám ľudí, ktorí sú neskutočnej chladní a nepohne s nimi ani plač, ani smútok, lebo oni to nedokážu zdieľať, dokonca ich to otravuje. Ťažko radiť, lebo pochybujem, že tvoj muž sa zmení. Len ty si nič nevyčítaj, nemôžeš za to ako sa cítiš. Nemáš nejakú veľmi dobru kamošku, pri ktorej by si sa mohla vyrozprávať? Alebo sestru?
@cyberk ja praveze niesom ten typ, čo sa sťažuje a vyplakáva..Ano, niekedy sa trocha postazujem, ale neni to 24/7 .. a ďalšia vec že take dni mám vacsinou keď nieje cely den doma, čiže má takú poriadne ani nevidí ..raz za čas to príde aj keď je doma, ale vacsinou sú to tie dni kedy som sama
@katkati Ano, jednu kamosku mám, ktorej sa vždy “vyrozprávam” a pomaha mi to trocha, ale chcela by som aby ma trocha pochopil aj on. Nie aby ma ľutoval, no neviem vlastne ako to opísať..
Chápem, empatia je vo vzťahu veľmi dôležitá, ale vynútiť sa nedá. Mal by sa vám určite viac venovať a občasne výlety a dovolenky by mali byť samozrejmosťou, aj kvôli synovi, aby ste mali spoločné zážitky. Život tak rýchlo plynie, jemu nechýba čas strávený so synom?
@katkati očividne nie, starať sa stará, nieje zlý otec, nebije ho, nekričí, ale proste niekedy robí hocičo iné ako by bol s malým. Ja to možno beriem inak, lebo som jedináčik a proste všetka laska išla mne
On je z 5tich súrodencov a mali takú “drsnejšiu” výchovu ..
Skusala si s nim o tom hodit rec?
Depresie a úzkosť nepridu len tak ..asi si bola už dlhodobo nespokojná.Mozno nemáš žiadny oddych čo aj potvrdzujes asi by si nemala mať výčitky veď píšeš, že je všetko hotové.Ved muž nemusí byť zlý, ale sú na ňom určite veci, ktoré Ti vadia a zranuju
@luccija neprišli len tak, mala som zdravotne problémy, ktoré má doteraz obmedzujú a nezvládnem toľko, koľko som vládala predtým. Posledné roky boli ťažšie hlavne pre mna ale určite aj pre neho, možno preto to teraz tak moc riešim .. neviem
Len preto nie je zlý otec lebo nebije a nekričí ?!
A potom to je aký otec ktorý okrem toho čo tvoj, zoberie syna a jeho matku niekde na prechádzku, na bycikle korčule kolobežku, na výlet aj keď len pár km, len tak sa flakat a dať si nanuk, doma lenosit a rehotať sa na komédii, čítať si knižku a skladať puzzle, pexeso. Aký je to otec čo neuteká z domu lebo svokor,lebo svokra, kamarát, susedovho koňa brat ?
Preto je dobrý manžel lebo na teba nekričí , nefacja ťa a netrha vlasy ?
Aj keby len 3 dni v týždni venoval viac času synovi a tebe ako doteraz, aj keby ho ten čas nestal ani cent, alebo iba pár drobných, by bol lepší otec ako je teraz.
Keď sú mu prednejší rodičia a kamaráti ako vlastné dieťa, tak neviem, len tak dumám.....
Psychológ!!!!na to to študovali
Vyzera, ze od vas skor uteka, ked ma aj volny den a radsej ho travi u kamosa na stavbe.. ale ani sa mu necudujem, mozno ho nebavi ta pochmurna nalada, ked to na teba pride - ved kto ma chut sa pozerat v pekny den na kopku nestastia? Ano zo zaciatku, ked to zacalo tak treba sa podporovat, ale nik nema nervy dookola riesit tie iste sr.cky … Pozri sa na to aj z jeho pohladu, nebud sebecka - sama vravis, ze to trva uz dlho. Normalne si spolu sadnite, ty sa prestan lutovat, a povedz mu po com tuzis - vylety ako rodina a tak… Ps: vela ludi ma zmatok v hlave, len ti slabi si kvoli tomu znicia rodinu.