Dcérka chce byť stále u starých rodičov

veronika002
14. feb 2014

Ahojte baby, ak mate skusenost, prosim poradte: Nasa Emka velmi lubi svojich starych rodicov. Ked sme u nich tak je tam ako doma od malicka. Ked ideme domov vzdy je s tym problem, alebo ked starki odchadzaju od nas. Davame ju aj starkym na noc, ale ona by tam najradsej ostala stale a ked nie, tak robi cirkus. Priserne place a hadze sa o zem.... Par krat sa mi podarilo ju prehovorit nato, ze ideme domov, ale zajtra moze prist k starkym znova alebo tak podobne ak nebude plakat. Doma je uzasna a zlata, jednoducho dobre dievcatko ale ked je tam my ani neexistujeme. Co robit aby sme sa zbavili toho velkeho placu? Dat ju tam na tyzden nech sa nabazi??? Ale starki chodia este do prace a tak by ju aj tam museli doniest domov. Alebo ako??? Dik za pomoc.

lussy666
14. feb 2014

hm, podla mna je to normalne, nie? mozno by som skusila - ak nebyvate nejak daleko od seba - ze nepridete po dcerku vy, ale donesu ju stari rodicia domov....drzim palce 🙂

stormie
14. feb 2014

Ja som robila to iste 🙂 ale neporadim ti lebo na mna neplatilo nic, proste som z toho vyrastla

zaneta123
14. feb 2014

@veronika002 u nás to fungovalo presne tak isto. Svokrovci sú úžasní a celý čas pokiaľ je tam jeden, druhý alebo obaja moji synovia, tak sa im maximálne venujú a rozmaznávajú a my ako rodičia sme na 25 koľaji. Plač neriešime, nerozoberáme, povieme, že sa ide domov a ku starkým prídeme znova my alebo oni k nám. Počase pochopili a plač je už skôr demonštratívny a väčšinou končí nastúpením do výťahu. Beriem to tak, že deti svoje emócie prejavujú týmto spôsobom a i mne by sa odchádzalo zle odniekaľ kde som stredobodom pozornosti. Je pravda, že pokiaľ sú tam dlhšie (cca týždeň) tak domov sa im odchádza ľahšie. Buď rada, že má so starkými vybudovaný taký vzťah aký má 😉 😉 😉 😉 😉

sissy27
14. feb 2014

@veronika002 no ja som bola tiež takto fixovaná na starých rodičov, naši boli pre mňa vzduch, len dedo a babina... neviem síce či som robila cirkus keď sme odchádzali, ale všetky najkrajšie spomienky na detstvo sa mi viažu práve na nich, venovali mi kvantum času a energie, bola som stredom ich vesmíru aj života, a som za to nekonečne vďačná... a priala by som si, aby tu boli aj dnes pre moju dcéru a ich pravnučku tak, ako tu boli kedysi pre mňa... dopraj to prosím svojej dcére a svojim rodičom, zatni zuby pri tom plači, ono to prejde, podrastie a pochopí, že sa uvidia znova 🙂
len pre úplnosť - svojich rodičov som vždy ľúbila a ľúbim, takisto mi dali maximum, tiež sa venujú malej, ale je iná doba, iné možnosti a iný štýl života, takže nemá to, čo som ja mala pri starých rodičoch, ale milujú ju a ona ich...

janinah
14. feb 2014

2 ročné dieťa sa už má učiť,že mama niečo povie,a to platí..teraz sme u starkých ok,teraz ideme domov ok... mne ani jedno z troch detí nijaké cirkusy nerobilo,žiadne hádzanie na zem nebolo,ozaj neviem čím to je... čo bude vystrájať,ked bude mať 5-7-10 rokov? akože nič proti ,len ti chcem v dobrom poradiť,že čím skôr si "rob poriadok",jednoducho musí pochopiť,že návšteva je jedna vec a ísť domov a byť tam bez starkých je druhá vec a oboje je celkom normálne a nevystrája sa pri tom

syrik
14. feb 2014

@janinah Klobúk dolu, že si si to vedela takto ukočírovať....možno by si mohla dať tip, ako na to...lebo moja robí to isté, akurát, že ani nie tak u starých rodičov, ale napr. nechce mi chodiť von, alebo keď ideme z materského centra, tak robí cirkus až domov....mám pocit, že dohováranie nerobí absolútne nič, ona akoby nepočula v tom čase, len si vydobíja to svoje...už mám chuť skončiť aj s materským centrom, lebo ma naozaj nebaví ju ráno hodinu presviedčať, aby sme šli a potom zase hodinu presviedčať domov a ísť s revom domov celú cestu...

janinah
14. feb 2014

@syrik ja neviem nejako účinne radiť,mne to šlo nejako samo..ale základ je niečo povedať a neustúpiť ani keby traktory z neba padali,a tváriť sa pri tom tak,že to myslíš vážne,žiadne úsmevy..deti nie sú hlúpe a to ani v útlom veku,skúšajú kam až môžu zájsť..a áno,aj párkrát po zadku bolo a pomohlo veru 😉 a ešte-mama a ocko musia držať spolu a robiť to isté,žiadne také,že otec pokričí a mama poľutuje,to nie....

janinah
14. feb 2014

@syrik a koľko má rokov? nepresviečala by som,ale zakázala v príhodnej chvíli to,čo má rada napr. vystrája,tak jej hned poviem-chceš doma rozprávku v telke?áno? tak sa Okamžite správaj slušne..ak poslúchne doma ju čaká rozprávka,ak neposluchne tak doma poviem...ach jaj aká škoda,taká pekná rozprávka ide v telke a ty ju neuvidíš..a neustúpim...aby som tu zas nevyznela ako tyran,svoje deti milujem,ale viem byť aj dôrazná,lebo by mi všetko prerástlo cez hlavu a potrebujem enrgiu aj na iné veci ešte 😉

syrik
14. feb 2014

@janinah Dnes má presne 22 mesiacov 🙂 S mužom sme za jedno, ke)d niečo poviem, to platí, rovnako ako on...ale môžem jej dohovárať, nasľubovať, myslím, že jej je to v tej chvíli úplne jedno 😀

janinah
14. feb 2014

@syrik tak v tej chvíli jej to môže byť jedno,ale v najbližšej možnej chvíli jej to správanie pripomen a niečo zakáž..ale zas nie o tri dni,to už zabudne prečo ju trestáš..a ak bude zas vystrájať,tak jej len povedz-budeš chcieť /niečo- ísť ku kamarátke,hrať s ana preliezke,pozerať rozprávku a../ a nebude to,lebo sa nevieš správať ako sa sluší a patrí...

syrik
14. feb 2014

@janinah Vyskúšam.... Tvrdohlavá je,čo si zaumieni, to musí byť hneď, inak sa hodí O zem A spustí rev...dnes sa má konečne držala za ruku vonku, som myslela, že sa toho ani nedožijem. 😀

miysa
14. feb 2014

ahoj, u nas to pobolo podobne, dcerka uz od mala chodila s mojim rodicom a ked som ju uz nekojila /odstavila som koli tehotenstvu/ v 15 mes. tak aj na noc. Zlom prisiel ked sa narodil bracek, sla tam asi az po 3 mesiacoch po narodeni bez nas a na noc ani nepamatam no urcite polrok presiel. Nechaj malu nech si ich uziva a aj ty aspon oddychnes 🙂 Uvidis mozno po narodeni baba nebudete mat taky problem ako mi 😵

adkasmolka
14. feb 2014

sa mas 🙂aj ja chcem vikendovych starkovcov..

katka1981
14. feb 2014

@janinah, lebo tvoje deti maju inu povahu a ty mas zjavne pocit, ze si to uzasne co doma mas dosiahla vychovou. Pokojne si to mysli dalej 🙂

kvietocek55
14. feb 2014

aj môj drobec toto robí 😉 som už aj začínala byť z toho nešťastná. U nás najlepšie je keď mi ho priniesli oni domov a hneď medzi dverami sme sa rozlúčili.. to v prípade že bol napr. celý deň u nich. Keď sme tam len na návštevu, tak napr. babka nás ide odprevadiť k autu.. teraz ako začal chodiť do jasličiek a nieje už toľko so mnou tak sa to o dosť zmenilo.. k lepšiemu.. včera napr. som ho tam na dve hodinky odniesla lebo som šla cvičiť a plakal za mnou, čo sa stalo asi prvýkrát keď bol u nich. Je akoby rád, že ide so mnou domov. Takže neboj, to prejde..

janinah
14. feb 2014

@katka1981 myslím,závidíš? 😉

katka1981
14. feb 2014

@veronika002, to co tvoja dcerka robi, je uplne prirodzena sucast jej vyvinu. Precitaj si nieco o obdobi vzdoru. Je prave v tom obdobi. Kazde dieta ma iny temperament, inu povahu. Su deti ako plastelina, posluchnu, neodporuju, ale su deti, ktore maju svoju hlavu, svoje nazory a v obdobi vzdoru si tu hlavu postavia. Vobec to neznamena, ze ked bude starsia, bude zla a neviem aka. My sme mali strasne obdobie vzdoru, nikdy by som nieco take uz nechcela prezit. Nebudem pisat detaily, naco. Ale teraz je to uplne ine. Mala si da vysvetlit a cirkusy, ktore boli na dennom poriadku aj 5 x denne, sa upravili na mozno 2x do mesiaca, ale su pohodove. Vychovu mala striktnu az moc, mozno preto bolo taka vzdorovita. Vzdor sa bude u vas stupnovat, bude sa jedovat za kazdu somarinu, priprav sa nato. Hlavne bud kludna a maj stale v hlave, ze to prejde, len ju usmernuj a vysvetluj, prejde to. A to, ze sa hadze o zem a place je tym, ze nevie este ovladat svoje emocie, a asi ani nevie rozpravat, tak ako ti ma povedat a dat najavo, ze nechce ist domov? Nie je babika, ma svoje pocity a potreby a velakrat aj dospely clovek, ked je bezradny, tak sa rozplace. Dieta to robi po svojom. Neznamena to, ze je nevychovana, zla, ci neviem aka. Pokial ju budes spravne usmernovat, vysledok sa dostavi. Ale necakaj, ze zo dna na den. U nas nastala zmena, ked mala asi 4,5 roka. A jedna nazorna ukazka. Su rodiny, kde maju viac deti. Vychovavali ich rovnako a z jedneho syna vyrastie vzdelana osobnost, slusny clovek, vsade ho chvalia a druhy syn sa da na drogy alebo kradne. A takych pripadov je ozaj nespocetne. A uz od malinka mohli byt odlisni.

silviami
14. feb 2014

@veronika002 neporadím Ti, len napíšem svoju skúsenosť. Naša do troch rokov nechcela spať nikde, v 3,5 roku sa odsťahovala k moji rodičom na celý týždeň. (Aj my to bolo ľúto, ale neskutočne som si oddýchla). Vyzdvihli ju zo škôlky o 15.00, my sme tam prišli o 17:00 cca na pol hodiny a že či ide domov a ona že nie, ráno ju odviedli do škôlky. Po týždni prišla na víkend domov, potom tam ešte nejaký čas chodila spať, ale už len tak na 1-2 noci, možno mesiac, dva a odvtedy nechce o spaní tam ani počuť. Je tam celý deň, ale večer šupšup domov, ja mám teraz doma 8-mesačného drobca a veru by som za to veľa dala, aby tam strávila aspoň občas večer, keď máme niekam ísť. Ale momentálne o tom nechce ani počuť. A to už má 5 rokov.

katka1981
14. feb 2014

@janinah, musela by som byt chora, aby som zavidela. Nemam ti co zavidiet. Mam kamaratku, tiez bola mudra, ale ked sa im narodilo tretie, doslo jej, ze nie je to o nej, ale o detoch 🙂 Asi ty si zavistliva, podla seba, sudim teba. Dnes sme zozali chvalospevy na dcerku v skolke, nevdiim dovod, preco by som mala zavidiet tebe tvoje deti alebo tvoje uzasne vychovne metody. Mam kamosku, obe jej deti su ako med. Ale obaja rodicia su pokojne povahy, deti su po nich, tiez nie su vzdorovite. Tiez som mala rovnaky nazor ako ty, do urcitej doby.

adelusha
14. feb 2014

@syrik moj starsi syn presne to iste, hodinu som ho presviedcala do centra a potom pol hodinu s revom domov, ale nielen do centra ale takmer kdekolvek, proste mu vzdy bolo najlepsie prave tam kde bol 🙂 Vyrastie z toho, take male dieta nema pojem o case (nemyslim len hodiny ale celkovo buducnost minulost, deti ziju v pritomnosti) bude sa viac orientovat v case a pochopi ze niektore veci sa deju pravidelne, ze to nekonci navzdy. Moj mladsi syn ma 3,5 a donedavna vsetko co bolo nazyval "vcera" bez ohladu na to ako davno to bolo. Zhruba okolo stvrteho roku zacne chapat davnu a nedavnu minulost.

zuzanka999
14. feb 2014

Moja mama mala rovnaký problém so mnou 😀 Nechodila som do škôlky ale k babke no a keď som bola doma vždy som sa pýtala kedy už pôjdem domov (k babke). Mama bola z toho hrozne smutná no akosi ma to potom prešlo 🙂

kofoluska
15. feb 2014

@veronika002 Ja myslim, ze je normalne, ze deti su naviazane na starych rodicov. Obvykle im nic nezakazuju, davaju im kdejake dobroty a navyse su neustale stredobodom pozornosti. Ako, ani mne by sa od nich nexcelo odchadzat a to som dospela. :D Nie nadarmo sa hovori, ze rodicia deti vychovavaju a stari rodicia rozmaznavaju. 🙂 Plac ignoruj, presli sme si tym asi ako deti vsetci. Vysvetli, ze uz musite ist a trvaj na tom. Neustupuj. Je to tazke, vidim to na synovcoch a neteri (krpec ma len pol roka), ale jednoducho rodicia povedia ide sa tak sa ide.

martavrazbova
15. feb 2014

Vyborny napad ma lussy666. Stoji za vyskusanie. A vztah Vasho dietata ku starym rodicom? Myslim, ze mozete byt rada, ze je taky, aky je. Nie kazdy ma to stastie, ze interfamiliarne vztahy su take pekne a silne.

ellahop
15. feb 2014

@veronika002 aj nas to u svokrovcov miluje, hlavne dedinka... no a uz sa aj stalo. ze z nicoho nic si zmyslel ze nejde domov, ze tam bude spinkat. nemal mlieko, plienky, pyzamo... tak svokra behla do kauflandu po plienky a pyzamko.. a na veceru si dal kasu a rano mliecko s medom... nemal problem. ale ziadny.. a rano nam ho doniesli... 🙂 este pred tym s nim behli do mesta... poprechadzat sa a spokojny prisiel domov a vyslovene sa na nas tesil potom... 🙂

selavi
15. feb 2014

@veronika002 u nás to bolo veľmi podobné. Tiež to prebiehalo tak isto. Myslím, že to je prirodzený vývoj a prejde to. Aspoň u nás to tak bolo. Hlavne nesmieš ustúpiť, ale tiež nie je dobré "ísť až cez mŕtvoly". Vysvetliť si to, ale nediskutovať až donekonečna. Jednoducho dieťa sa musí naučiť, že ty si mama a je to tvoje rozhodnutie, ale zasa nie som za prísne zakazovanie a tresty. O tom podľa mňa nie je výchova dieťaťa. Zakázať a potrestať je najjednoduchšie čo môže byť. Dieťa musí ale pochopiť, prečo je to tak ako to je. My sme to riešili tak, že sme sa dohodli, kedy môže zostať spať u dedka a babky - cez víkendy a že cez týždeň sa chodí domov, lebo babka a dedko chodia do práce. Chvíľku to trvalo, ale dopracovali sme sa k tomu, že to syn pochopil. A teraz je to už úplne bez problémov. Niekedy ho ešte chytí, že tam chce zostať, ale hneď sa uisťuje, že dedko nejde do roboty.