Dcéra sa odsťahovala
Moja dcéra chodí na VŠ, doteraz dochádzala, ale teraz sa rozhodla, že bude radšej bývať v podnájme s priateľom. Neoznámila mi to zo dňa na deň, už dávnejšie mi spomínala, že nechce cestovaním na školu zabiť 4 hodiny denne. No a minulý týždeň si zbalila veci, zobrali sme ju s manželom na byt a mne ostali oči pre plač. Vedela som, že nebude stále pri mne, ale ťažko sa mi na to zvyká, je to bez nej doma prázdne. Je už dospelá, ale tak úprimne nečakala som, že tie roky jej detstva tak rýchlo ubehnú a bude preč. Okrem toho mám strach, že ako to tam zvládnu, mimo domu ešte nebývala. Zvyknem si vôbec niekedy?
btw bud eada,ze ju mas na sk ,,, ja som zo dna na den isla do anglicka a som tu uz asi 18 rokov ..domov chodim raz za rok ... a zvykla si ...
Nám dcéra odišla na vysokú školu mimo Európu. Ťažké to bolo, nemať ju zrazu doma. O strachu ani nehovorím. Ale snažila som sa, aby necítila naše obavy a smútok, aby mala pocit, že sme šťastní, že ona je šťastná, že jej fandíme a hlavne že jej dôverujeme. Ak si dcéru dobre vychovala a ak vie, že keď bude chcieť a potrebovať, ste/si tu pre ňu, tak bude všetko v poriadku. A áno, zvykneš si. Ako všetky normálne mamy. 😉
Ale veď buď rada že je šikovná a schopná. Že sa nedrží zubami nechtami tvojej sukne. Veď takto skúsi sama na sebe čo všetko zavládne a čo ešte nie (píšem vlastnú skúsenosť)
Ty ju môžeš podporiť a poradiť ak bude potrebovať
ako mama ti aj rozumiem. no na druhej strane ti môžem ako dieťa intráku napísať, že máš to super, že dcéra sa takto chcela osamostatniť, že je šikovná a rozhodla sa žiť s partnerom, nie tebe sedieť doma pri zadku s víziou, že veď môže, lebo je študentka. sama si vyskúša "dospelácky" život a vždy to bude pre ňu plus do ďalšieho života. základ je, aby vedeli obaja s partnerom, že ich podporujete, že ste tu pre nich a že on vám dcéru nikam "neukradol". lebo žiaľ, aj také prípady sú 🙂 a chápem, že ti je ťažko, možno aj prázdno určitým spôsobom, ale máš možno viac priestoru venovať niečomu, čo by ťa napĺňalo radosťou 🙂
Ty byvas do teraz pri svojej mame?
Taky je uz kolobeh ci uz odisla teraz alebo o 2-4roky uz “jedno”. Je dospela. A fakt by ma nebavilo cestovat denne? Ja som mala hodinu do skoly a byvala som na private.
Verím ,že je to ťažké a smutné ... Ale buď rada ,že odišla sama ,určite má super výchovu a budeš na ňu hrdá ... Taký je život . Mne tiež deti strašne rýchlo rastú a na ten deň , keď odídu z domu sa vôbec neteším
Ja mám ešte malé deti. Staršia má 8 rokov len. A už ma toto podobne chytá teraz. Až teraz ako mama sa dokážem vžiť do pocitov čo museli naši zažívať. Máš moje plne pochopenie. Nikdy moji rodičia nedali nič najavo, odkedy som vyšla SŠ tak som si riadila život sama. Vďaka tomu som myslím otukana a plne samostatná. Keď si pomyslím,že moje 17r dievčatko by som mala raz pustiť na mesiac do UK, alebo 18r do USA na celé leto,tak mi žalúdok zviera. Staviame 5i dom a občas stuhnem pri predstave že tam budeme raz len dvaja.
To je normálny kolobeh života. Každý raz dospeje, a mal by sa aj primerane osamostatniť. Dieťa nie je môj majetok, že bude a musí byť so mnou navždy. Ja mam dve deti úplne malé, no už teraz počítam s tým, že raz odídu a budú žiť vlastný život.
Na tvojom mieste by som sa tešila že dcéra už sa chce odtrhnúť od tvojej sukne a byť samostatná. 4 hodiny denne cestovať je úplná blbosť, na jej mieste by som to už dávno urobila, minimálne na intrrnat.
No a ako to zvládne? To ukáže len čas. Samozrejme, že jej navrhni, že vždy sa môže v prípade potreby vrátiť ci požiadať ta o pomoc, ale určite ju nijako neodhovaraj, či ne vzbudzuje v nej pocit viny, že odišla od "mamičky a otecka"
tentokrát komentujem ako tá, ktorá je na tej druhej strane - tiež som sa rovnako, ako tvoja dcéra, presťahovala k priateľovi keď som začala chodiť na VŠ, pre maminu to nebolo ľahké, ale sme v kontakte každý deň a často som zo začiatku chodila aj k nej domov, väčšinou raz za dva týždne vždy na víkend (delí nás cca 100km), časom si na to veľmi rýchlo zvykla a ani nevieme ako, ubehlo 6 rokov a my si s mojim už teraz skoro manželom zakladáme vlastnú rodinu a čoskoro sa nám narodí bábätko… deti odchádzajú a prichádzajú, treba sa s tým zmieriť hoci to nie je jednoduché a chápem, že ti je za ňou smutno a obaváš sa ako to dcéra zvládne, ak ale budeš stáť po jej boku, podporovať ju a necháš jej priestor žiť svoj vlastný život, časom sa ti to vráti ☺️ navyše nikde nie je napísané, že ju nemôžeš ísť navštíviť, zavolať jej atď, v dnešnej dobe sa dá byť v kontakte online vďakabohu 🙏🏻 aspoň mne to veľmi uľahčilo prvé mesiace v novom prostredí
Nezastala si náhodou v živote? Máš nejaké záujmy, koníčky??? Ci len klasika variť, upratovať? Otvor oči, zameraj sa na seba, vzdelávaj, choď športovať, užívaj si s manželom....depka ťa prejde
No ak mám byť úprimná, na toto obdobie ktoré raz príde sa úplne netesim, lebo viem že to musí byť pre mamu ťažké takáto zmena.. ale je žiaduca.. je super že si vychovala samostatnú ženu, ktora sa nebojí života a zobrala to do vlastných rúk.. ja dúfam, že sa mi tiež podarí vychovať deti tak aby boli samostatne a nebáli sa zivota.. myslím že každý takýto začiatok môže byť ťažký, ale nakoniec všetko dobre dopadne a zvykneš si na to že dieta už nie je doma a má vlastnú domácnosť..
Mne mama zomrela po maturite, ja som sa tiež sťahovala zo dňa na deň a bolo to premna ťažké, lebo som nemala kam zavolať keď som chcela podporu.. zvykneš si určite 🙂
Si uzasna matka 🙂 radost mat taku mamu. Ja som odisla v 20 lebo sa to doma uz nedalo vydrzat. A vlastne aj mama bola stastna, ze odidem. Nikdy sme nejake extra citove vazby nemali, ale to bude asi tym, ze nie som ich vlastna.
Co sa tyka toho co prezivas, maju to tak vela rodicov, ktorym deti odidu, hovorime o tzv opustenom hniezde. Pomaly si zvyknes. Udrzuj s dcerou kontakt aspon cez messenger cez videocalls.
@elizita uplne presne, tiez je moja starsia skoro 8 rocna, ale ich zatial neriesim... Ja sama som tiez odisla z domu na ontrak v 20tich, domov chodila sporadicky, riesila som si svoje veci a len som oznamila, ze idem na mesiac tam a tam alebo tam... A v podstate som nejako emocie rodicov neriesila... Az teraz sa tak zamyslam, ze ake to bude a co vlastne nasi prezivali...
Každý, kto prvýkrát odchádza z domu, mimo domu predtým ešte nebýval, nie? Neboj sa toho. Ja som mala 18, keď som išla bývať sama. A naozaj sama, nie s priateľom. Veď nejde na opačný koniec sveta. Keď doteraz dochádzala kvôli škole, príde aj odteraz kvôli tebe/vám rodičom. Nie každý deň a už iba na návštevu, ale príde.
Co i len na to pomyslim tak revem.. myslela som si,ze preto,lebo su moje male,a ze cim viac budu samostatne tak si od zavislosti na nich postupne odvyknem. Ale ako vidim,nie.. odporucala by som ti asi si najst konicek,na ktory si nemala cas..
Či sa nám to páči, alebo nie, cieľom každého rodičovstva je úspešné osamostatnenie detí. Ak máte pocit "prázdneho hniezda", teraz je ten správny čas zamerať sa na seba a partnera.
Kiezby sa naši takto cítili po tom čo som od nich odisla 🙈 myslím že si zvyknes 🙂) chce to cas
Ako mama mame ti úplne rozumiem. Ja mám len 8 ročnú, ale keď si predstavím že raz bude bývať inde, tak už teraz mi je s toho smutno. Ale na druhej strane to chcem. Chcem aby žila svoj život a nezostala zaseknutá pri rodičoch.
@mimikarol moja ma zrejme predstavu, ze z domu odidem ja, lebo uz sa ma pytala parkrat, ze kde budem byvat, ked ona bude velka😂😂😂
Buď na ňu a seba hrdá, vychovali ste človeka, ktorý sa chce postaviť na vlastné nohy. To by mal byť sen každého zrelého rodiča.🙂
Veď to je normálny kolobeh života. Deti sú nám dané na čas, potom ich treba pustiť svojou cestou. A hlavne mať svoje záľuby a budovať partnerský život. Lebo ak celý tvoj život visí na dcére, tak samozrejme, že je to väčšia rána. Ja sa teším kedy deti odídu z domu a to staršia ma len 6 a mladšie je ešte v bruchu. A rovnako sa teším, ako prídu na návštevu, ako budú budovať svoj život, svoje nové rodiny. Bude to znamenať, že sú zdravé, dobre vychované a schopné do života. Švagriná má 31 a stále býva s rodičmi. Má problem sa zaclenot do života. Toto je pre mňa ako matku omnoho väčšia nočná mora
No si na ňu naviazaná čo je normálne lebo si jej matka.. veď určite tá príde domov navštíviť, veď sa nelucite na cely život.. predpokladám že je to teda od vás tie 2 hodiny… tak sadnete s mužom do auta a môžete ich ísť navštíviť keď sa dohodnete. Určite na teba nezanevrie a telefóny existuju..
@bettie to áno, ale keďže autorka nenapisala, že ju financujú, ale rozhodla sa ísť bývať s priateľom, predpokladam, že toto riesi s priateľom. Ak aj nie, tak či býva na internáte alebo s priateľom, stále je význam toho, čo riesi autorka, rovnaky: nemá dceru doma, ale inde, kde sa musí o seba postarať. Lebo áno, dá sa byt aj doma a nechat sa obskakovat, co je ta ľahšia cesta. Čo sa týka financií, to už je medzi nimi - tu to nezaznelo, resp som sa nedocitala 🙂
Zvykneš si, nebude to zo dňa na deň, ale dozaista to pominie, budeš kľudnejšia a dôverovať jej, len to proste chce čas. Ono zakaždým je to ťažké taký ten prvý odchod, ale to sa spraví, neboj sa nič 🙂
Ďakujem vám všetkým
kazda jedna z nas si zvykla zit prec od maminej sukne a zvladli sme to .. tvoja dcera je dospela sebestacna a iste aj sikovna a ak by sa daco zvrtlo vzdy sa ma kam vratit ... bohuzial dospelost nasich deti musime zvladnut a aj to ze odidu ..