Dá sa s takým človekom existovať?
Túto tému zakladám anonymne, aj keď som dlhoročným prispievateľom na MK. Keď som sa zapojila do niektorej z diskusií, vždy som vedela, čo poradiť, ako poradiť, ako by som danú situáciu riešila ja. No so svojím problémom si rady dať neviem. Mám dve krásne, zdravé a šikovné deti a manžela, s ktorým som už 12 rokov. Prvé roky boli ťažké, keďže som sa po svadbe odsťahovala dosť ďaleko od svojej rodiny, nechala som dobrú prácu, opustila blízkych priateľov. Láska bola silnejšia, chcela som byť s ním. Onedlho prišlo dieťatko, tešila som sa, aj bála zároveň. Starostlivosť o toho malého človiečika bola náročná, pre silné koliky sme sa natrápili. No muž mi pomáhal, v rámci možností, aj keď chodil do práce, to musím uznať. Potom prišlo druhé dieťa, to bolo ukážkové, len papalo a spinkalo. Čo sa týka domácnosti, muž mi nikdy extra nepomáhal, mala som celú domácnosť na starosť ja, ale vôbec mi to nevadilo, keďže som bola na materskej, brala som to ako samozrejmosť. Muž mi pomáhal tým, že zobral napríklad to mladšie dieťa do kočiara a prechádzal sa s ním dlho, aby som mohla upratať, navariť v kľude. No deti vyrástli, ja som si našla prácu a teraz nestíham. To, čo som si muža naučila, že je všetko hotové, navarené, dom vyblýskaný, všetko vybavené, zrazu nie je možné. Ale ani to mi nezazlieval. Povedal mi, aby som neupratovala, radšej si oddýchla. Vie byť veľmi dobrý. Alebo skôr vedel byť. Keď si to tak spätne uvedomujem, vždy bol vzťahovačný. Urážal sa za maličkosti, ale nie tak do krvi. No v poslednej dobe, a tou dobou myslím už dobrý rok, sa uráža naozaj za mini maličkosti. Ale uráža tak, že je schopný sa so mnou aj tri dni nebaviť, alebo mi nezavolá z práce vôbec, neopýta sa na deti, skrátka hrá urazeného. Mňa už to nebaví. Navyše chce, aby som ho poslúchala, čo povie on, to je sväté. Nikdy som nebola ten typ ženy, ktorá je závislá od muža, skôr naopak. Nikdy mi žiaden priateľ nenakazoval, čo mám robiť, len by skúsil... a teraz? tak som sa zmenila, koľko krát za deň, kedy som s manželom si musím hryznúť do jazyka, tak by som mu niečo povedala, ale pre pokoj v rodine som ticho. Ešte pár rokov späť by som si veru po hlave skákať nenechala. Dnes mi povedal, že som mu sľúbila, že budem poslúchať. Ja som mu na to odvetila, že nie som pes, aby som ho na slovo poslúchala. Z minúty, kedy sme sa bavili, smiali a bolo nám dobre, sa to skrútilo na odutú hubu a ticho. A takto to býva skoro vždy, keď sme spolu. Mám pocit, že vyhľadáva situácie, kedy sa môže oduť, a keď žiadna nie je, tak si ju vyrobí. Napríklad minule som servírovala deťom večeru. On stál pred príborníkom, poprosila som ho, aby šiel nabok, že im vytiahnem príbor. Ako som otvárala príborník, tak som s ním zatlačila do jeho boku, ako bol opretý. Toto bol dôvod, prečo sa so mnou tri dni nebavil! Ja už niekedy naozaj nechápem, stále si niečo nájde. Mňa už to nebaví. Prepáčte za taký dlhý text, ale musela som to dať von aspoň takto. Keďže to nemám komu povedať. Teda mám komu, ale hanbím sa priznať, že takto žijem. Vďaka.
Tak toto naozaj nie je dôvod na urazenie sa, veď si ho neudrela náročky. A mohol aj on podať príbor. Ja by som Ti poradila, že keď sa s Tebou muž nebude baviť, rob sa akože nič, že Ti to nevadí. Že Ti je to úplne jedno. Možno to nebude hneď, ale myslím, že časom ho to prestane baviť. Robí to určite naschvál a je to dosť veľký trest, ty mu ten trest opätuj, nevšímaj si ho a rob sa, že nič. Môj muž sa tiež dosť často urazí, ale sú to skôr také veci, že nechceme ísť na výlet tam kde on, lebo čo ja viem, sa mi zdá moc teplo, moc zima a pod. Ale on sa so mnou rozpráva. Ale vidím, že sa urazil, chvíľu sa možno aj nerozpráva. Ale už ma to tak netrápi ako kedysi. Tiež on rozhodoval stále kde sa pôjde na dovolenku. Aj rozhoduje. Ale tento rok som si teda dupla nohou, aj keď som z toho mala nervy. No, zadĺžení sme a chcel ísť ako obvykle na 2 týždne do chorvátska, navyše to ani nie je dobre kvôli tejto situácii. Mali sme ísť na dve dovolenky, ešte aj do brna. A tak som povedala, že na pár dní do brna pôjdem, ale na chorvátsko si požičiavať veru nebudem.
A nakoniec po pár dňoch ustúpil. Vedela som, že sa hnevá, ani mi nebolo všetko jedno, ale vyhrala som 🙂
Život je aj o kompromisoch. Nie len jeden aby velil. Nakoniec sme mali super dovolenku, ani nie moc drahú. A hlavne tam sme ešte nikdy predtým neboli. Do HR chodíme stále na to isté miesto. Nechce ísť inde.
No ja by som mu nastavila zrkadlo, aj ja by som sa zduvala a nebavila sa s nim. A zacala sa starat len o seba a deti. A to posluchanie, no nemam na to slov.
Inak ja by som ticho nezostala, ani nezostavam, ja si poviem svoje aj po 10 rokoch co sme spolu a teda viem byt dost razna.
Ty sa snazis pre pokoj v rodine ale.co.on? Preco sa nesnazi aj on?
Naučili ste si ho, no a s jedlom rastie chuť. Vy ste stratili motiváciu zastať sa sama seba, argumentovať, on si na to zvykol a čoraz viac si dovoľuje. Pustila sa mu povaha, žiaľ, takýto bol stále, len sa pretvaroval. Čo robiť? Byť silnejšia ako on, ak sa nebudete brániť, stratíte samu seba. Musíte sa hádať, musíte mu ukázať, že si ku vám nesmie toto dovoľovať, keď sa s vami nerozpráva, super, choďte von, majte svoj program, využite to. Vy sa doslova musíte "zobudiť". Rezignovala ste, akoby "spíte". No musíte v prvom rade chcieť.
Asi si leziete trosku na nervy.
Posli ho na nejaku pansku jazdu.
Rybacka bajkovacka stanovacka.
O mesiac si naplanuj ty.
Zazite cas mimo vasej super stvorky.
Budete si vzacnejsi.
Nemusi to byt nic vazne.
Len vycerpanie z rutiny snad
My sme sa tiež pohádali. Vo všeobecnosti som veľmi ústupčivy človek a vždy sa nejako dohodneme. Ale v tedy buď bude po jeho, alebo sa zoberie a hneď ide na ryby. V tom momente som neustupila, a manžel tiež nie. Zbalil sa a odišiel na ryby. Väčšinou chodím s ním alebo aspoň na chvíľu ho ideme pozrieť. Tento krát som nešla. Neviem či bol viac v šoku s toho že som som ho bez komentára nechala odísť alebo, že som mu ani nezavolala, no on to nevydržal a zavolal prvý. Niekedy si treba dupnúť. Inak aj my sa zvykneme pohádať kvôli prkotinám. U Vás môže byť problém, že si leziete na nervy, lebo ste spolu veľa, alebo naopak ste spolu málo. U nás problém v komunikácii vyriešil spoločný koníček.
Obavam sa,ze s vekom to bude len horsie.Mam takeho svokra.Kazdy mesiac sa kvoli nejakej blbosti tyzden nerozprava so zenou,potom tyzden so synom,dva tyzdne je v pohode.So mnou to neskusal,ale viem,ze by to najradsej praktizoval aj na mne,akurat si na mna intelektualne az tak netrufne a pravdupovediac,mne by to bolo uplne jedno,ci sa na nieco urazil alebo nie.Jesitny je podla svokry odmalicka,v 17 utiekol z trucu z domu a byval pol roka sam,ale cim je starsi,tym je to castejsie a dlhsie to trva.Syn-moj muz sa tiez vie urazit za blbost,ale skor rychlo vybuchne a rychlo aj vychladne,nevydrzi sa nerozpravat.Tie reci o posluchani mu ale razne zatrhni,aj keby si mala byt chvilu za Xantipu.Moze byt,ze aj skusa,ze ma kamaratov,ktori to tak doma maju,tak sa pokusat posuvat hranice.
@tmavovlaskakatka ja to aj tak praktizujem, nebavím sa ani ja, máme tichú domácnosť, lepšie, ako hádať sa a deti by to mali počúvať. No aj tak to je cítiť, také tiché napätie, aj na to staršie dieťa reaguje, pýta sa ma, prečo sa zasa tatino so mnou nebaví.
ďakujem za reakcie, ženy. Každá máte svojim spôsobom pravdu. Mňa vie najviac vytočiť to, že keď sa zrazu začne so mnou zasa baviť, akoby nič, ja som samozrejme rada, ale nevraciam sa k tomu. Keby som mu čo i len slovkom naznačila, že to prehnal, že sa so mnou nebavil, boli by sme zasa na začiatku. Úplne to vie zaklincovať niekedy, keď mi po pár hodinách, čo sa zasa so mnou baví, povie, že ešte by som sa mala ospravedlniť. Vtedy hltám žlč....ale zasa nepoviem nič, len aby bol pokoj. Je to neustály kolotoč, a mne sa už z neho začína poriadne motať hlava. Keď máme dobré obdobie, vtedy je nám tak dobre. Stále mi hovorí, ako ma miluje, aká som úžasná manželka, matka... ale zasa ma dráždi tým, že sa ma stále pýta, či milujem aj ja jeho. Poviem mu, že áno, veď mu to aj patrične dokazujem. On sa ma ale stále pýta, prečo ho milujem, a ja mu neviem na to odpovedať. Naozaj neviem, prečo ho milujem. Žeby zo zvyku? Alebo preto, lebo to beriem ako povinnosť? Som zmätená, nevyznám sa v sebe, takýmto správaním sa mi vzďaľuje.
Skús byť veselá, milá, nad vecou, keď bude vidieť, že jeho mlčanie je ti ukradnuté, tak už nebude ten kto má navrch. Držím palce!
Ja keď sa mi zdalo, že muž je urazený nahnevaný, tak som sa ho stále pýtala, ze ci sa na mňa hnevá. On povedal že nie, ale nepovedal to milo. Potom som si vždy povedala, dočerta však máš svoju hrdosť, už sa ho to nepýtam ci sa na mňa hnevá. Časom sa mi to začalo dariť a cítim sa lepšie. Lebo on sa tak tvári dosť často, môže byť unavený z roboty, nechám ho tak a robím si svoje. Chcem na sebe pracovať a začína sa mi dariť. Ak s ním v niečom nesúhlasím, myslím si svoje, aj tak neuzná moju pravdu. Alebo som zistila, že ma vôbec nevníma a vieš čo, už mu toľko nerozpravam ako kedysi, veď načo? Ale dlho mi to trvalo kým som pochopila veľa vecí. Sme spolu 11 rokov.
to je klasicka manipulacna technika...toto odopieranie komunikacie.
nehraj s nim tuto hru. Myslim , ze robis velku chybu, ze pre "pokoj" prehltas dalsie urazky ci trapne vyzny na ospravedlnenie. Jednak ziaden pokoj tak ci tak nie je, napetie citis ty aj starsie dieta, kazdy to vie, ze ziaden pokoj nie je a nebude.
Ja na tvojom mieste sa kludne k nemu ozyvam... "no co sa zase zduvas jak stara dievka, bavi ta to taka hra? Take hry ja nehram. "
Proste bud ste partneri a normalne s uctou spolu komunikujete, alebo hrate manipulacne hry kto z koho, alebo hry na to kto viac rozkazuje.
ja mam urazaveho chlapa... aj teraz je oduty, lebo som sa neusmievala ako slniecko od rana (kopu prace mam, aj home office aj okolo domacnosti si som chcela upratat, tak som tu lietala), a on hned zacal vyrypovat co mi je, ked som mala priskocit kazdu chvilu... okomentovala som to,ze kazdu minutu chce daco podat/doniest/najst, tym ze by si mohol pomoct aj sam kd vidi , ze ma co robit.. no bude oduty tak den dva... mozno dlhsie, lebo tym padom nedostal ani obed. A bezne to ignorujem, ale takym stylom, ze sa tvarim akoby nic. Vysvetlila som mu davnejsie, ze tieto jeho maniere co si od mamicky doniesol (urazali sa aj na dva tyzdne), nebudem vobec tolerovat, nic sa s tym nevyriesi a ked tak nech to skusa inde. Doma bude robit co ma, nebude sa mi tu zduvat ako nejaka princeznicka. Je to chlap, tak nech riesi problemy. A ked sa zduva, ako nejaka dievcinka, tak nech si aj uprace, operie a navari. A o dieta sa postara, ja viem ostat aj v kancelarii cely den a tiez sa "zduvat" na kave s niekym :D Inak presne ked ta citam, tak to je ako moj chlap cez kopirak, este aj s tym ze sa mu mam ospravedlnit a somariny. Na com sa ja len dobre zasmejem, opytam sa ho ci je hladny tak sa prisiel vtierat.. a ze ani nahodou sa mu ja nemam za co ospravelnit, ale on moze zacat...
Moj muz bol napr. vychovany otcom despotom a matka , moja svokra - sice papulnata na druhych, ale pri muzovi suchala nohami a nechala aby otlkal a deptal vlastne deti.
Poslusnost za kazdu cenu, bola najvyssia cnost...samozrejme urcena len pre tych slabsich - zeny a deti. Pan tvorstva bol ten co udeloval rozkazy a pravidla.
a samozrejme detom sa to nepacilo, ale ked vyrastli na dospele, taka vychova im tak ci tak zasahuje do zivota. Moj muz tiez kym bol mladsi a deti sme mali mladsie, viac sa drzal, bol zamilovany, tak bol tolerantnejsi, ustupcivejsi, skor sa dal nahovorit na iny styl zivota ako poznal z domu, takisto na miernejsiu vychovu deti. Niektore veci mu nastastie ostali dodnes, napr. nebije deti ako jeho otec. Ale co je starsi je nervoznejsi, negativnejsi, viac zadudrany a kriticky. Neoduva sa, on chce komunikovat aj ked sa mne nechce.
ale to co zazil v detstve ho psychicky dobieha...a zle sa s tym zije jemu i jeho okoliu.
Napíš mi ip, akosi akoby si písala ako o našom vzťahu
Podľa mňa robíš chybu, keď si ticho. Môj muž má občas podobné nálady, keď je unavený väčšinou, ale ja ticho rozhodne nie som. Hned mu poviem svoje a on vidí a cíti, že nie som z neho "pototo". Síce sa zdurdi trochu, ale za chvíľu je ok.
Nehryz si do jazyka, vráť mu úder, nech sa spamätá.
Niečo mu vadí a dusí to v sebe. Možno úprimne rozhovory raz za čas by neboli na škodu. Kľudne si stanovte, že napr sobota večer pred spaním bude na odkomunikovať je celého týždňa, čo sa páčilo, čo nie, a ako to zlepšiť? Nenastúpila si napr do tej práce estelen nedávno? Môže sa cítiť neisto vo vzťahu. Zrazu nie si doma. Stále kdesi si, nemá prehľad, pekne oblečená... Len tak tipujem. Môže to byť hocičo a, aj maličkosť, ktorá ho štve ale nepovie ti to pre niečo, preto potom také výbuchy a urážania sa z ničoho. Vlastná skúsenosť. 😁 Viac o sebe len do správy.
Zduva sa a vyryvuje ako malé dieťa😀nerobíš nič zle nedaj si nahovoriť pocit viny.Moja kamarátka má podobného čo sa rád oduva ešte aj ľahnúť si musi večer vtedy, keď on.On chce doma oddychovať a vadí mu, že ona ide s deťmi von či na bicykel.Ale on má takú mamu a tá sa doma tak správala a čo je horšie už aj ich deti sa tak oduvaju, ak im niečo nie je po voli.Ked má potrebu sa odut nechaj ho tak čo narobis, alebo to robí preto, aby bol dôležitý a ty sa mu prosila a zachraňovala situáciu je to strašne detinské.Nekus si do jazyka pre pokoj v rodine a ozvi sa nepotrebuješ dostať žalúdočné vredy potom držíš zlosť v sebe.Zacina mať navrch a to nie je dobré veď píšeš, že si si nenechala skákať po hlave.to je taká manipuláciu sľúbila si, že budeš dobrá s čo si takého spravila?Spolužitie je ťažké my sme spolu 16 r a tiež su dni, kedy máme úplnú ponorku a obaja sa cítime ukrivdení😄tiež mi buchli nervy a 2 t sme sa nerozprávali a zrazu vedel cez víkend aj navariť aj synovi program spraviť aj grilovačku pripraviť..
No ja neviem.. Podľa mňa by ste sa mali vážne porozprávať. Nemá nejaké iné problémy? Ved to už vyzerá na psychický problém, tak sa nedá žiť, treba to riešiť
Tvoj muz ma serioznu diagnozu egocentrik, narcis a manipulator. Bud je to len blba povahova crta alebo seriozny pripad pre psychiatra. Tak ci tak, pre pokoj v rodine by som ho celkom jasne “zrusila” pri kazdom pokuse o takyto vystup a nieze som ticho. S hladom rastie chut a cim viac Ty si nechas skakat po hlave, tym viac sa budu jeho vystupy stupnovat a zachvilu Ti vytkne aj ze nesplachujes podla jeho predstavy. Hlavne ukazovat takyto vzorec spravania detom...no neviem, aby sa ti to casom nevypomstilo, deti maju tendenciu kopirovat spravanie rodicov. Takze v lepsom pripade odzrkadlia Teba, lebo im pride normalne, ze muz slape po zene a nechaju v buducnosti tak so sebou zaobchadzat ony, v horsom pripade sa tak arogantne zacnu spravat k tebe.takze bud najdes odvahu a upraces ho teraz a mozno sa znormalizuje, alebo sa casom z toho zblaznis, skoncis s nim aj tak, akurat este na liekoch. Manipulatot, dokaze fakt znicit druheho cloveka
No moj ex bol taky spociatku sa so mnou nebavil 3 dni potom tyzden a napokon 3 mes. Uplne v pohode ja som si robila svoj program on svoj..a tiez sa po case zacal bavit a cakal ospravedlnenie aj ked som nic neurobila. Prestalo ma to bavit a tie pauzy ticha boli uz veeelmi dlhe tak som s nim sekla.
Ahoj, začnem asi od konca prečo sa hambiš a začo? Myslíš si že si jediná ktorá má v. Manželstve nezhodu? To ze si ho za tlačila do boku vôbec není také strašné neobvinuj sa! Ja som dnes do manžela hodila dozu na vlhčené obrúsky. Začo sa samozrejme hambim a keď dnes dôjde z prace ospravedlním sa mu. Ďalej budem reagovať na to ze aj ja s mojim manželom fungujeme tak ze on je hlava a ja krk. Proste snažím sa ho počúvať a samozrejme on počúva mňa. Manželstvo podľa mňa funguje na etapu ja som mala s manželom napríklad také obdobie že som sa sním vôbec nehadala ani on somnou. Potom zas ako keby utlo a hľadala som a jedna radosť 🤪🤪🤪Takže ta chcem povzbudiť aby si nehadzala flintu do žita predsa mate za sebou pekný h pár rokov a určite aj pred sebou.. Prajem ti veľa šťastia
zdúvanie nemusí byť len nejaká povahová črta či psychická porucha i keď samozrejme aj to hrá rolu, akú má človek povahu, ako bol vychovávaný doma. Ale je to aj zlozvyk. Ako vyšliapaná cestička v lese, Čím je širšia a pevnejšia, tým lepšie sa po nej chodí.
Čím viac sa bude zdúvať, tým viac mu to bude vlastné a a čoraz častejšie to bude používať. sú to proste nervové prepojenia v mozgu, všetko čo človek robí, sa posiluje opakovaním činnosti. Preto ti dobre radia dievčatá - nemlč a nedus to v sebe, ozvi sa a komentuj jeho správanie. Veď čo najhoršie sa ti môže stať?- len to, že sa zduje ešte viac, aj to komentuj, zduje sa ešte viac, kľudne o tom rozprávaj, raz mu dôjde absurdnosť situácie. Keď je o tom ticho, je v tom prvok moci, týmto ťa drží v hrsti, on vie, že ustupuješ zo strachu, že nebude pokoj, tak to robí znovu a znovu. Preruš ten očakávaný scenár, urob niečo, čo ho prekvapí a vyvedie z konceptu.
Napr. to s príborníkom, oduje sa - tak sa ozvi k tomu... " jasné, ideš sa uraziť pre akože udretie do boku. No koľkože to bude trvať teraz? hodinu-dve? deň? týždeň? a čakáš aj obrovské ospravedlnenie za to že? ... skrátka komentuj situáciu, povedz mu svoj názor na to. Povedz mu, že je s tebou dobrovoľne, pištoľ mu pri hlave nedržíš, keď sa mu niečo nepáči, nech povie na rovinu a prestane používať tieto detinské triky, ktoré na teba neplatia.
A inak k tomu boku... Mal sa uhnut. Ja by dom môjho aj naraz drbla tým suflikom. Ja to neznášam keď mi zavadzia v ceste, nevie sa pohnúť 😂 r
@simca06022011 ja mojmu ked zavadzia vzdy poviem, ci moze posunúť ten svoj chutný zadok 😋
Nema niekoho ? 🤔
Ty kss mňa dostala veta že ho neposluchaš.Halo nech sa prebudi žena my sme kde v Bangladeži či v Egypte že ženy majú posluchať chlapov.Moja na tvojom mieste si zbalim veci vezmem deti a idem na výlet s nimi a jeho by som mala na sálame.Och môj bože ty ho máš posluchať no mňa urve mína.Nech čuši mňe by priateľ povedal že ho neposlucham viac mojim priateľom nieje aj keby to bol muž tak by ma nič pri ňom nedržalo vzala by som deti a vysrala sa aj na takého muža. Taký ešte nenarodil čo by mi rozkazoval odstavila by som ho ako teplú vodu a zvlašť ked si neni na ňom zavysla finačné. Deti majú posluchať rodičov a nie žena muža to vy dvaja by ste si malý byť oporou a vychovavať deti a nie ON ti povie že ho máš posluchať ten žije kde či zaspal v roku 1990 a prebudil sa po 30 rokoch poriadne to má v tej hlave poriadne popletene alebo žeby nasrate to skôr možno taký model bol u nich doma ked bol dieťa ale prešlo prosim pekne snad 30 rokov a že sa uraža ako male dieťa ked mu vezmu hračku to neidem komentovať katastrofa. Okrem pyskovania a rozkazovania, má čo či je to ako tvoje 3 dieťa.Ved uražať sa môžu malé deti a nie dospelý chlap ktorý má rodinu a dve deti.No katastrofa.
Veru, veru, moj sa tak zacal spravat, ked mal v robote aferu. V tom case by som ruku do ohna za to dala, ze nikoho nema. Skoro rok sa takto oduval a potom sa to prevalilo.
Pani bola vydata. Preto sedaval poveceroch doma.
Je to čudné, aj to, že si myslí, že máš poslúchať 😳, aj to, že on si dovolí tebe hocičo povedať, ale ty radšej si ticho. Veď ste rovnocenní partneri.
Nezniesla by som chlapa, ktorý by sa odúval ako malé decko. 👎
Robíš velkú chybu, že mu stále ustupuješ. Zrejme by si sa s ním mala pohádať "do krvi" a potom by sa zbadal. Takto keď zostaneš ticho, tak v podstate vyhral a učí ťa poslúchať ho 😖
Už by som mu povedala či má zas krámy alebo že je horší ako žena v prechode....
však to zvrtni na nejakú srandu, zasmejte sa , neberte všetko tak vážne..... Ja ťa chápem že niekedy človek by toho druhého najradšej už po hlave niečim ovalil, ale načo .....