Dá sa môj vzťah k partnerovi ešte zmeniť?

@maaaaminkaaaa ale ved ty uz si sama... coho sa bojis? Tie dve hodiny cez vikend nie je vztah, ani manzelstvo..
Mas oporu v rodicoch, naco ti je chlap, co ta taha ku dnu? mas pravdu, ze nezrely. Osobne si nemyslim, ze po rozvode si bude dceru bravat na vikendy.. Ak ju nikdy neprebaloval, nestaral sa o nu, myslis, ze to teraz zvladne? Alebo bude chciet? Takto ta tam ma pri sebe a vsetko okolo malej riesis sama. Si este mladucka, zivot pred sebou.toto co pises zazivaju manzelia po 15-20 rokoch (a vacsina ani nie).
Najdi si kamaratky, konicky.. Zacnii sa s nimi pravidelne stretavat. Potom nebudes rozmyslat nad tym "čo ked..."

@maaaaminkaaaa To chce odbornu pomoc, spolupracu psychologa s psychiatrom.

Pytas sa ci sa da vztah k partnerovi este zmenit. Len nevidim v popise na aku uroven ho chces zmenit, teda aky bol - vtedy na zaciatku ked bol este dobry.
Podla popisu to vyzera, akoby ste sa brat skor len museli kvoli dietatu ale ten vztah ako taky akoby ani nikdy neexistoval.
Pises ze si nerozumiete, mate odlisne zaujmy, ze si od neho odisla zo spolocneho byvania ty, po tom co ti bolo z neho zle vzdy kdyz nebol v praci, cize ten vztah uz je mrtvy uz dobre davno, ak bol vobec niekedy zivy.
Obaja travite cas asi skor doma, on pri TV, co ty neznasas, ale nepises ake zaluby mas, len ze nemas temer piatelov, cize asi tiez skor nieco take introvertnejsie. Plus par fobii a nejake este dalsie dost prehnane strachy k tomu.
Mate to velmi tazke, pripada mi to akoby ste este obaja boli poriadne nezreli na rodinu, ale stalo sa a musite to riesit za pochodu.
Neviem ci sa da dozriet pod dohladom rad niekoho trebars z poradne ak velmi by ste chceli obaja zabojovat, ale vidim to zial dost skepticky, taketo zazraky sa skor nedeju.
Ked sa vsak bojis rozvodu kvoli strachu zo samoty, ved uz si to raz prekonala ked pises ze si od neho odisla k rodicom, takze tam sa to ako tak hadam da...a ta naviazanost na dcerku tiez pominie, co nevidiet uz bude mat skolkovy vek a bude aj ziaduce aby travila cast casu bez teba, na zacaitku je to stres pre rodica ale neboj, rychlo si zvyknes, aj na pripadne davanie jej manzelovi bez teba.

Ahoj v prvom rade asi vyhľadaj pomoc pre seba. ty si absolútne neveríš..s partnerom by ste mali navštíviť nejakého poradcu..ty si hrozne úzkostlivá pre všetko by si sa zrútila a vychovávať dieťa v takej úzkosti nie je dobré.preto by bolo super keby si zašla k nejakej terapeutke ktorá by ti poradila ako ísť ďalej a nebáť sa samoty.. nemyslím to v zlom určite nie si zlá mama len musíš kdesi v sebe nájsť sebadôveru ...až keď vyriešiš svoje problémy môžeš riešiť iné.. držím ti palce.. a to že si nevieš predstaviť čo by si robila sama keby manžel malú zobral na pár hodín preč ? no predsa by to bol čas ktorý by si venovala len sebe - kaderníčka,kozmetička,nejaký šport,stretko s kamoškami a kopec iných činností ktoré si maminky užívajú keď sú chvíľku bez svojich drobčekov ;) veľa šťastia ti prajem
@maaaaminkaaaa

trocha rychle rozhodnutie pre rozvod.. hadate sa pre somariny, hlavne chce mat kazdy pravdu a velit.. manzel ti s dietatom nepomaha... myslis, ze ked sa rozvedies, uz ti bude pomahat viac 🙂 co tym rozvodom chces vlastne ziskat? prislo do rodiny dieta, musite to obaja akceptovat a primerane sa k tomu postavit... nemam pocit, ze ste to urobili.. treba pracovat na vztahu, a nie riesit, co bude po rozvode.. v zivote nie je vsetko jednoduche, a tak ako si predstavujeme.. neries svoje strachy zo samoty a tmy, ries svoj vztah s manzelom a otcom tvojho dietata

@maaaaminkaaaa suhlasim s kockami, z toho, ci pises, to vyzera, ze ste sa vzali obaja mladi a nevyzreti. A ze mas nejake problemy, ktore by si mala okamzite riesit. Netrpis nahodou depresiou? Lebo v Tvojom prispevku je vela nezhod. Na jednej strane sa bojis samoty, no na druhej strane si sa psychicky zrutila, ked manzel NECHODIL do prace a bol doma 😕.
Na Tvojom mieste by som sla k psychologovi /cez urad prace je to zdarma/ a zacni riesit problemy tam. Mozno je toho na Teba vela, rychle manzelstvo, male dieta, s ktorym si nevies rady, problemy, ktore mas v sebe a drzis ich tam. Uvidis, pomozu Ti stat sa sebavedomou a lepsou zienkou

asi by si mala začať od seba. ved vy ste poriadne spolu ešte ani nebývali. stala sa rodinná tragédia tak si išla k rodičom. lenže tvoja rodina je teraz v prvom rade tvoj manžel a tvoja dcéra. takže rodičom si mohla pomáhať, tráviť s nimi celé dni a potom naspäť domov k manželovi. z toho vyplýva další problém...že sa o malú nevie postarať. ako sa má o ňu vedieť postarať ked ste žili oddelene????
dalšia vec ktorú nechápem "on pozerá celý deň televízor a ty sa pri ňom nudíš" no ja mám dieťa v skoro rovnakom veku a ja sa teda nenudím vôbec. ak ti vadí že pozerá telku, tak mu vychystaj malú a pošli ich na prechádzku.
myslím že by ste si mali určiť nejaké pravidlá ked ste obaja tvrdohlaví, takto to fungovať nemôže. rozdel domáce práce, starostlivosť o dieťa a ty sem tam vypadni niekde na kávu, poflákať sa po obchodoch, choď cvičiť, alebo hocičo. daj aj jemu priestor nech sa realizuje pri malej

@gabriellka
@adri266
@farmacka
@isabel11163
@horana
@kveta
@sisaha
@salome123
Dievcata dakujem za vase rady. Viem lahko sa radi a teoretizuje ale horsie je to uz co sa aplikovania praxe tyka.
Takze financie neriesim ako dovod preco by som sa nerozviedla. Dovody su hlavne samota, ktora mna ubija a tma. Viem znie to nepochopitelne a na hlavu. Ale ked si predstavite ze nemate priatelov a musite byt cely den zavrete doma sams lebo von je fujavica napriklad tak pre mna je to dost nepekna predstava. Ale tak kazdy ma svoju predatavu a kazdy ma ine problemy ktore ho zuzuju.
Psychologa si vyhladam urcite ale ci to dopomoze k tomu aby som zmenila moj postoj a obnovila lasku k manzelovi no neviem neviem. V kazdom pripade ci s nim ci bez neho sa musim dat aj tak do poriadku po psychickej stranke. Lebo takto sa fungovat neda. Okrem toho posledny rok studia na vysokej skole ma tak vycerpava, no verim ze po statniciach sa to upravi.
Malu sme planovali respektive ja som chcela, no nedmyslela som to do konca a preto su asi toe problemy.
Vytvorila som si tzv. apatiu k manzelovi, vobec sa netesim ked s nim mam byt, nic ma pri nom nebavi, ani jest mi nechuti a o zaludku uz ani nehovorim ako na tom je. Obidvaja sme tvrdohlavi ako som uz uviedla a ja sa jemu podriadovat jednoducho nebudem. Takze ruzovo to nevidim. V podstate ked sme spolu randili to nebolo vzdy dobre ale asi som to nechcela vidiet ze sa s nim nudim, stale sme s niekym boli takze tam sa to vykrylo ze som si moc nevsimala aky je zadubeny a tichy. S mojimi rodicmi okrem toho tiez nie je v dobrom vztahu, je nervozny, rychlo sa vytoci a ja ako slabsia povaha to nemusim.
Su urcite aj ovela horsie veci, no ja sama neviem ako to vsetko riesit, je toho na mna akosi vela.

@maaaaminkaaaa no jo, to sa stava... drzim palce nech to vsetko dobre dopadne.

@maaaaminkaaaa nehnevaj sa,ale mne prídeš nevyzretá ty alebo možno obaja,nevravím,že sa chlap nemá starať o dieťa,ale v prvom rade je to na tebe keďže si doma a on pracuje a ako myslíš, že všetko pokašlal prístupom,ak si sa ty po 3 mesiacoch od neho zdekovala k rodičom?Nemyslíš,že si to ty pokašlala s týmto? Skús vyhľadať odborníka,aby si sa dala troška psychicky dohromady a skús sa o svoju rodinu postarať sama a "neupínaj" sa ani na rodičov a tobôž nie na malú lebo tým bude časom trpieť.Si už dospelá a ak máš takéto fóbie a obavy,tak to rieš s odborníkmi, to nie je hanba a o k tomu podriaďovaniu mužovi ti poviem asi toľko,že zdravý funkčný vzťah nefunguje ako podriadený a nadriadený, ale je to o kompromise, lebo s takouto povahou budeš ešte dlho sama, resp. keď dozreješ zistíš,že svet sa nebude točiť tak ako si ty rozkážeš. Skús teda v prvom rade pretrhnúť pupočnú šnúru s rodičmi a postav sa na vlastné nohy a potom budeš mať zaručene iný pohľad na život a tma bude to posledné, čo ťa bude trápiť. Ospravedlňujem sa ak ti to vyznelo kruto,ale inak sa na to reagovať nedá.Každopádne ti veľmi držím palce,aby si sa čím skôr dala dokopy 😉

@maaaaminkaaaa
V prvm rade máš veľmi mladého manžela. Voľakedy chlapi v 24 rokoch už boli vyzretí a hlavne mali po vojenčine!!! - čo teraz mnohým chýba - naučiť sa disciplíne a zodpovednosti na vojenčine. Ja si neviem ani predstaviť, že by som si v tejto dobe vzala 24-ročného! Nemysliteľné. Kúpať dieťa a prebaľovať - to nerobil ani môj manžel a ja som to vôbec neriešila, rada som si syna dala do poriadku sama. Ale tvoj strach zo samoty a tmy je na psychológa - mala by si ho navštíviť. A keď ťa manžel psychicky ubíja, tak s ním nezostávaj lebo sa úplne zosypeš a to malé ostane napospas nevyzretému chlapovi. Zodpovednosť k dieťaťu dokáže urobiť so ženou divy a ani sa ti nesníva, čo budeš schopná kvôli nemu urobiť a koľko síl v sebe nájdeš, len aby si to malé uchránila! Držím palce.

Mne sa zdá,že v tomto celom si problém Ty :( podľa mňa si ty chorá - nie je dôvod sa za to hanbiť,alebo cítiť vinná. Vyhľadaj psychiatra a psychoterapeuta a pohneš sa ďalej, so všetkým. Otehotnela som podobne ako Ty - v treťom ročníku VS,pretože som ja "chcela",partner mi kvôli okolnostiam vyhovel - takže chápem čo prežívaš,ale čo je problém je to, čo vnímaš ako svoj problém - strach z tmy (bol riešený s psychológom?),strach zo samoty (po prípadnom rozvode sa u teba nezmení nič,keďže žiješ ako rozvedená žena),nepociťuješ lásku k mužovi (ako je na tom on?), neriešiš, kto vás živí ,ako sa k tomu stavajú tvoji rodičia a pod. ...pôsobíš na mňa ako rozmaznané dieťa,ktoré zatiaľ dostalo vždy čo chcelo a nevie si s tým dať rady + depresia,resp. Panická porucha... Prečo nemáš priateľov a koníčky ?

@maaaaaminkaaaa priklanam sa k tomu, aby si sa poradila s psychologom. Podla toho co pises mi pripada, ze nielen tvoj partner, ale aj ty sama v sebe nemas jasno.
To ze sa bojis tmy by som urcite odborne riesila. Vychovavas dieta a tieto tvoje fobie sa skor ci neskor prenesu aj nan.
Ja tiez nerada ostavam na noc bez manzela, mam taku vnutornu istotu, ked je s nami doma, ale ked musi ist niekam prec na noc tak mu nebudem robit sceny a zvladnem to....
A to ze sa bojis samoty - tak ako tu uz dievcata pisali, aj doteraz si vlastne sama - tie dve hodiny za tyzden su menej ako travievaju zalubenci na rande. Manzelstvo je o niecom inom, co sa v dvoch hodinach za tyzden da obsiahnut velmi tazko
..... a co sa tyka toho, ze si u rodicov - mam pocit, ze sa az velmi spoliehas na nich.
Takze zabojuj, tvoje dieta ta potrebuje silnu a vyrovnanu, nie kopku depresie a nervov.....
A mozno ak zacnes od seba, zrazu sa zacne menit pohlad aj na tvojho chlapa. Hovorili ste niekedy v pokoji, bez obvinovania o tom, preco sa sprava tak ako sa sprava? Povedala si mu niekedy v pokoji bez nervov a obvinovania, co by si od neho ocakavala?

a este k tym fujaviciam a podobne.... ver ze aj v behani po dazdi s detmi sa da zazit kopec srandy. Pocasie by ti nemalo byt prekazkou vyjst z domu von. A co sa tyka priatelov a konickov - pohladaj si v okoli nejake materske centrum, v lete chod na ihrisko kde su ine deti s maminami, prospeje to aj tebe aj tvojmu dietatku.
Ver, ze svet okolo nas je taky ako sa nan pozerame, takze zmen svoj pohlad - to je zaklad celeho tvojho problemu.

@maaaaminuskaaaa a este jedno tvoje vyjadrenie ma zarazilo. Pytas sa ako obnovit vztah k manzelovi a zaroven vyhlasuje, ze ty sa jemu podriadovat nebudes... tak to sa tvoj vztah nezmeni. Laska a vztah su o tom, ze hladam ako urobit stastnym toho druheho, nie o tom co musi urobit on, aby som ho mala rada - premyslaj o tom 😉

@maaaaminkaaaa no ten strach zo samoty poznam...ale clovek si ho musi zazit aby vedel ze to nieje nic hrozna. Vsak ty v podstate aj si sama.....tak sa neboj to povedat aj oficialne, sama pred sebou, svojou rodinou. Ked skoncis to co nefunguje a dokazes zit pomerne spokojne a vyrovnane chvilku sama tak aspon otvoris dvere pre novy, lepsi vztah. Lebo mozno s tvojim manzelom ta nespajala laska ale strach zo samoty.
Fakt si myslim ze by ti pomohol dlhyyy dlhy rozhovor (alebo viacero) s niekym nestrannym...ci uz budes hladat psychologa, terapeuta, vestkynu, dobru chapavu kamosku...trochu rozpitvat samu seba a dostat sa do stavu ked budes zo sebou spokojna

dobrý deň, prepáčte, že tu spamujem, ale chcela by som Vás poprosiť o vyplnenie anonymného dotazníka, ktorý sa týka problematiky týrania, a bude použitý výhradne na účely diplomovej práce https://docs.google.com/forms/d/1p_9aBLpIqXK89o...

@maaaaminkaaaa Dajte malu k rodicom a zajdite si na rande 🙂 Alebo niekde napr. v lese, kde nemate kam ujst a ste sami, sadnite si a porozpravajte. najtazsie je viest diskusiu, nevycitat si vsetko a udrzat ju... Dohodnite sa, ze sa stretnete, ale predtym si napiste na papier obaja, co si chcete povedat. Mne pomohlo, ked som napisala manzelovi list a v nom vsetko, ako to vnimam, citim, co ma tazi, trapi... vzdy ked zacal nas rozhovor, skakali sme si do reci a skoncilo to hadkou a tichou domacnostou... Ten list ho sokol, vela veci nevedel, vela vnimal inak. Obaja sme boli v manzelskej poradni, mozno 5x, uz ani neviem, to nam tiez pomohlo, hlavne niekto iny, nezainteresovany, viedol nas rozhovor a vytiahol to podstatne, co sme vyriesili. A sme spolu. Obcas to samozrejme zaskripe a musime si obaja pripomenut, ze to a to... ale da sa to. Tiez boli aj pocity, ze ho uz nelubim, ale to bolo kvoli hnevu.
A co sa tyka babatka, sam od seba nebude pomahat, ak nan ho budes tlacit, nebude to dobre. Ja som vzala malu, ked plakala, dala mu ju do narucia a povedala: pri tebe sa urcite ukludni... a manzel unaveny, sedel pred TV, dcerka na rukach az zaspali obaja :D Pre zenu je tehotenstvo sok, teda aspon pre mna bol, a riadny, ale manzel sa z prichodu 1. dcerky spamataval asi pol roka... pri 2. mu to trvalo asi 3 m. Proste chce to cas a byt spolu, aby ste si to vyriesili vy dvaja a boli na vsetko spolu. Tiez chapem, ze ti lezie na nervy napr. cez vikend, a co tak mu ju nechat napr. na hodku, ked spi a zajst do obchodu? Ty vypadnes z domu a on bude mat cas na zoznamenie s dcerkou...
Ak tam nie je nic vazne, daj vasmu vztahu este sancu...

@maaaaminkaaaa ahoj🙂 mrzi ma tvoja situácia, je mi blízka v tom, ze sice s priatelom sme po krátkom case chceli dieta, ale ked uz prislo a začali sme spolu žiť , vsetko sa zhoršilo a keby nieje dcérky uz spolu asi Niesme. A tiez rozmyslam, ze keby sme sa rozisli , tak by som to sama nevedela zvladnut. Tiez neviem byt takto sama a starostlivosť o dieta nieje tiez ľahká. Tiez neviem byt sama v noci a podobne. Dokonca moj priatel vybavuje aj vsetky veci a tak . Takze ta do istej miery chapem. A mrzi ma to, niesi v tom sama

@maaaaminkaaaa
Tak ty tiež nie si prototyp zrelej ženy. Tvojmu mužovi tiež nemuselo byť príjemné keď si utiekla k rodičom. Pre zmenu k lepšiemu treba začať od seba. Muž sa možno pridá.