Čoraz väčšie nezhody s manželom
Neviem, či som to v minulosti prehliadala alebo som teraz viac citlivejšia na zle spravanie ku mne. Nemala som dobre dectvo, mama si na mne vybíjala svoju zlosť, otec pri nás raz bol, potom zase nebol, boli to rocne intervaly, nakoniec od nás odišla aj mama, keď som mala 17 rokov a o mladšieho brata som sa musela starať sama. Všetko a mnoho iného o mne vie aj môj muž. Som z toho všetkého poznačená a viem, že si so sebou nesiem traumy, napríklad znesiem toho veľa, keď mi niekto nadáva a uráža ma, kde by iný už dávno tresol dverami a odišiel, to ja ešte znášam, mám akoby problém určiť si hranice pokial si ku mne môžu druhí dovoliť a v podstate z dectva, kde to pri mame boli extrémy, to doteraz nemám určené. Tiež veľmi rýchlo odpúšťam, teda bavím sa s tým človekom akoby sa nič nestalo, ale všetko to negatívum si v sebe nesiem ešte niekoľko dni potom, mám zlu náladu, keď si na to spomeniem, ale rozmýšľam nad tými slovami, ktoré mi povedal ten druhy aj niekoľko dni. Možno nejaký psychológ by to vedel definovat. Problém je, ze manzel neraz v hádke na mna tieto veci vyťahuje. Je mi z toho často krát zle, lebo mi to príde, akoby mu nešlo ani o to, vyriešiť daný problém, ale aby ma co najviac mohol zasiahnuť. Problém je v tom, ze už neviem niekedy určiť, čo je už veľa. Manzel ma VŠ a ja nie, teda mám nedostudovanú. Takze počúvam o tom, ze nemám vysokú skolu. To neraz. Potom sa po hádke na tom smeje, ze však to bola akože sranda. A tak je to vždy. Tu nastáva ten problém, ze sa nedokazem dlho hnevať. Dnes som si povedala, ze mu to vrátim presne tak ako on mne. A tak, keď mi nadal do hlúpych, tak som nedala ja jemu do hlúpych tiež. Urazil sa, spi na gauči. Tak som prišla za ním s tým, ze na čo je urazený, veď som mu povedala iba to, čo on mne. Začínam ho za to jeho spravanie ku mne čoraz viac neznášať, čoraz viac ho neznasam za to, ze zo mna robí chorú, len preto, ze moja mama ma psychické problémy a nech sa akokoľvek nasetiem na neho, vyťahuje moje dectvo, ze si so sebou nesiem traumy a preto všetko tak prežívam, pričom on veľa veci duši v sebe, tvári sa ako je všetko dokonale z jeho strany rodiny, pritom, tam tiež nie je o nič menšia spina ako bola u nás, len tam sa všetci pretvárajú. Už ho neberiem ako moju oporu ako kedysi. Pred pár dňami som mu povedala, ze už mám dosť toho, ze ma niekedy až tak uráža- ze si po materskej nenájdem prácu, ze budem robiť maximalne v mäsiarstve, pýta sa ma násobilku... a pritom mu často krát upravujem gramaticky správne v angličtine maily pre zahraničných klientov. Niekedy mám pocit, ze si ma nikdy ani poriadne nevážil, bývame v dome môjho otca, ktorý nám chce dať, otec nechce aby sne čokoľvek platili...
Ešte niekedy za mnou muž príde a pýta sa ma, ze či ho ľúbim, teraz mu to hovorím už iba aby bol pokoj. Lebo keby som mu naozaj povedala, ze moje city sú k nemu neutrálne, potreboval by to riešiť a vedieť kvôli čomu a prečo a načo a za čo... a mne sa to jednoducho nechce riešiť.
@jankaovecka
Tiež, ale aj minule som mu povedala, že poznám jeho slabosti, ale nikdy by som sa mu nedovolila mu ich vykričať. Jemu sa napríklad klepu ruky... nikdy som si z toho ani len raz nerobila srandu, lebo viem, že by mu to ublížilo. On s tým pri mne nemá problém. Väčšinou sa aj ja branim, no nie až tak čo robí on, netnem do živého. V podstate niekedy mám pocit, ze sa mu až príliš zdiverujem a on ti zneužíva pri hádke, keď niečo nie je tak ako chce on, vytiahne nezmyselne veci, ktoré s daným problémom ani nesúvisia.
Nemôžeš si tu VS dorobiť? Nedá sa doštudovať napr. externe?
Inak ja by som mu neuvarila a ani neoprala. Som tak blbá že nielen že nemám VS ale neviem zapnúť pracku a ani sporák. By som si vychutnala ten ksicht
Je velmi vela takych ludi, co pri hadkach vytahuju veci z minulosti, ktore ale nijako nesuvisia s konkretnym problemom. Z toho co pises citit hru ega, kto z koho. Kazdy z vas ma inu taktiku. Naj riesenim by bolo naucit sa hadat, mat emocie pod kontrolou a nenechat sa strhnut tou hadkou. A samozrejme otvoreny rozhovor
Ak vám chce otec dom dať,tak jedine tebe,samej.,nie obom.
1. ak sa otec rozhodne darovať dom, tak len tebe, aby si mala po rozvode kde bývať.
2. je jedno či máš VŠ alebo nemáš - on by si našiel niečo iné...
3. trasenie rúk môže byť začiatkom choroby. on si podvedome uvedomuje, že slabne a starne a práve preto sa snaží na tvoj úkor si dokazovať svoju silu. (úbohý chudák)
4. ak si ťa neváži, váž si sama seba. ty nie si handra, o ktorú si on bude utierať svoje špinavé topánky. nemusíš nič dokazovať jemu ani nikomu cudziemu, len sebe.
Zacala som citat a asi na kazdu vetu som ti chcela nieco napisat, az som sa stratila. Ale za prve to s akymi ludmi sa stykas, ked ti nadavaju/ublizuju, kde sa pohybujes, lebo mne od ZŠ nikto nenadava. Takze za prve odstranit zo zivota toto prostredie, tychto ludi. Si dospela a doslepy sa maju k sebe spravat s uctou a respetkom, toleranciou, aj ked zdielaju ine nazory.
A manzelstvo? Nemam slov, ja tiez pochazdam z patologickeho prostredia, alkoholizmus a tyranie, znasam to dobre, som vyrovnana, ale su veci, ktore neznesiem, neakceptujem. Muz sa obcas zabudne, ale hned, ako ma vidi sa ospravedlnuje, ze mu je to luto. Priklad ked jeme a mala vymysla a on sa nastve a buchne po stole alebo zvysi hlas. U nas nebolo ani jedno jedlo v klude a akonahle zvysi hlas, nie som schopna jest. Tak sa hned mne aj dcere ospravdelnuje, ze nechcel, ale ze sa musi naucit, ze nemoze hadzat spagety na zem. Nikdy noc nezneuzil proti mne a keby ta ozaj lubil, tal by ta chcel chranit a takymto situaciam by sa snazil vyvarovat. Aj moj muz aj ja vieme na seba 20 veci, ktore by druhemu ublizili, ale to sa proste nerobi.
@tanyan
On nie je chorý, my sme ešte sa dá povedať mladý manželský pár. Mame okolo 30 rokov.
A vš sa mi dorábať už teraz nechce, len aby som niekomu niečo dokazovala. Sme spolu dokopy 4 roky. Preto mi to príde krátko. Zabudla som napísať, ze on mi toto hovoril ale pri prechádzke s dcérkou, nie nahlas, ale susedia okolo majú uši vždy.
Je veľmi veľa veci, ktoré nechápem pri ňom. Moja mama ma narcisticku poruchu osobnosti a ja som bola pre ňu vždy to druhé, neľúbené dieťa. Práve toho dá obávam, ze aj môj muž má Občas také ťahy ako mala kedysi ona. Kto žil s takým človekom, vie čo myslím hlavne, čo sa manipulácie s druhými týka, dotlačit ich do toho, aby robili to, čo nechcú atď., mali pocity viny za veci, za ktoré nemôžu... raz mi na začiatku muž povedal, keď sme sa tu do domu sťahovali, že on chce vlastný dom, že takto na mna ani nebude môcť nakričať... vtedy som sa pozerala, čo za hlúposti rozpráva, vraj to bola sranda. Len niekedy fakt neviem
To je jedno kde Ti to hovoril nemá Ti to vôbec hovoriť.Tak si mu to teraz vrátila a dúfam, že sa mu nebudes prosiť, aby nebol urazený.Hranice máš určite posunuté, lebo pre mňa sú to urážky.Ked sa takto správa po 4 r čo bude po 10r?
Skôr sa hanbím za neho, za to, ze ideme cez cestičku pomedzi domy a on sa práva a hovorí mi veci na verejnosti, v podstate sme sa takto pochytili na verejnosti v uličke medzi domami, keď som mu na to povedala, nech s tým prestane, tak mi naschval ešte 2x povedal, že som sprosta, až pokým som od zúfalstva nezamrzla. Za toto ho neznasam najviac, ze musí toto robiť na verejnosti.
Si múdra žena, keď hľadáš spojitosť povahy mamy a muža, lebo určite tam je mala by si navštíviť psychologicku, aby si si nenechala od muža nakladať ako od matky.Vtedy si bola dieťa nemala si vela možnosti teraz máš😀
Nie, je mi z toho smutno... skôr si uvedomujem to, ze hneď na začiatku som sa ja mala tiež asi takto urážať, asi by si ku mne toľko nedovoľoval.
Je jedno ci doma alebo na verejnosti, muz ti nema co hovorit, ze si sprosta. Asi by som mu na to len odvrkla, ze on je este sprostejsi, ze si ma taku vzal a zacala riesit rozvod.
A nemyslite si, ze som za rozvody kvoli kazdej sprostosti, ale tu ocividne chyba ucta, respekt, dovera a to su pre mnavo vztahu, akomkolvek, kamaratskom, partnerskom, pracovnom tie zakladne hodnoty. Lebo laska sa moze po rokoch vytratit, ale ak sa partneri respektuju a maju k sebe uctu, mozu prezi pekny zivot.
Keby to povedal doma, že si sprostá je to OK?lebo by to nikto nepočul a ty toho znesies veľa???takto sa partner, ktorý má rád nesprava.Nemusis sa urážať jednoducho mu povieš ešte raz tieto veci vytiahnes, ktoré mi ubližujú chcem sa rozviesť a myslím to vážne ja Ti tiež nehovorím, že.......a mohla by som, lebo v mailoch máš chyby.Treba si určiť hranicu, ktorú keď prekročí končíš.Ale nie štýlom, že sa na to vyspis a bude to zabudnuté.Tebe nevadí, že Ťa ponižuje?Že má z toho radosť, že ty sa cítiš zahanbene?
Už som chodila asi pol roka ku psychologovi kvôli mame, keď som sa úplne osamostatnila a už ani nebývala v jej byte, lebo som si kvôli nej musela meniť číslo, to som mala od nej 15 sms za deň, či už som odpisovala alebo nie. A na dalsi opäť, lebo mala zlu náladu a na niekom si ju potrebovala vybiť. Zistil mi v tom obdobi veľmi silnú neurozu, popravde po tom všetkom čo som si zažila, som čakala ze toho nájde omnoho viac...
Presne tak, určite by som si kvôli nejakému chudakovi, ktorý si potrebuje honit ego na svojej najbližšej osobe, nerobila vysokú školu. Tá nehovorí absolútne nič o ľudských kvalitách a ani nič o inteligencii človeka. Maximálne ak by si sa ty neskôr rozhodla KVÔLI SEBE a lepšiemu uplatneniu v práci v budúcnosti.
Podľa mňa by ti velmi prospeli stretnutia s psychologom, aby si si vyriešila v sebe minulosť a mohla pracovať na lepšej budúcnosti. Držím palce!
Nie niekomu niečo dokazovať ale sebe. Mala by do aj lepšie možnosti následne pri hľadaní prace
Určite sa nenechaj urážať..povedz stačilo a odíď..nechoď za ním s prosikom a ani ty sa nenechaj uprosit..je jasné že si ťa vôbec neváži..určite ako prvé by som mu prestala aj variť aj prať,keď ma vs toto by mal zvládnuť ľavou zadnou...ty nie si jeho otrok ani handra do ktorej si môže kopnut..a ak ti ešte niekedy povie že to urážanie bolo len zo srandy,tak mu s kamennou tvárou a vážnym tónom povedz že je jeho humor je maximálne trápny a úbohý...a má sa zaco hanbiť chlap aby rany a traumy svojej ženy používal proti nej,aj keď počas hádky..nebola by som s takým človekom fuj
Tak znova začni pre tvoje dobro👍
@iviacik
A v tom je ten problém a to je to najsmutnejšie. Že viem, že by som ku psychlogovi musela chodiť potajomky. Lebo toto by tiež na mna vytiahol. Jednou dobou som si kúpila knihu o komunikácii s ľudmi a o asertivite. Tak som v hádke počúvala vždy- “chod si prečítať knihu”. Takže viem, že toto by nebolo iné.
Ty smer psychológ a k mužovi... No takéto chovanie sa nepatria ani na verejnosti ani doma.... Ty sa hanbíš zato že ti to hovorí niekde medzi domami? Toto by ti nemal hovoriť NIKDE .. Na druhej strane ty sama máš podla mna veľký problém a niesi vysporiadana s minulosťou... Tam by som na tvojom mieste začala. Manželia ste 4 roky.. Ako dlho ste predtým boli spolu? Ako dlho s a takto správa? Lebo takéto chovanie nevznikne zo dňa na deň.... On je ten tip, ktorý potrebuje druhého uraziť presne tým najcitlivejšim, aby sa cítil že hádku vyhral, ty ustupiš a hotovo.. Nehovoriac o tom, že sa s ním potom zase bavíš akoby sa nič nestalo.. Keď tak fungujete od začiatkom nečakaj zmenu, alebo áno, zmena môže byť že to bude len stupňovať... bohužiaľ. Ty jemu svoje pocity nepovieš, lebo by začala debata a tebe sa o tom hovoriť nechce....? Tak neviem čo by si chcela počuť akú radu a názor... On nemá žiaden rešpekt voči tebe a ani ho mať nebude je to hulvát čo si ženu neváži a uráža a ty ho do takej pozície nikdy nepostavíš, že buď sa bude správať k tebe slušne, alebo nech sa zbalí a vypadne.
Toxicky vztah....toto sa da prekonat? Zachranovat take manzelstvo?
Vazne?
@iviacik
V tom blázinci som žila dlho a je to a bude to celoživotný boj. Veľa o tom mám naštudované, na vš som mala aj psychológiu. Dostala som sa do tretieho ročníka, ale nie mojou vinou som ho neukončila a muž pozná všetky okolnosti... tie tu rozpisovať nechcem, preto ma hnevá, ze toto na mna vyťahuje, pretože skolu som neukončila preto, žeby som si chodila niekde po party alebo sa opíjala a neucila...
To ti az takto nadava? Och, jedine co mozes vyskusat je zmenit svoj postoj, dat mu pocitit dosledky jeho blbeho spravania. Stopnut ho a nenechat sa urazat a ponizovat. Ked to nebude fungovat zvazovat zivot bez neho.
Nebolo by ti lepšie bez neho?
A hlavne sa pozbieraj a vystahuj ho z domu... Lebo inak zmena nikdy nepríde. Neviem ako niekto môže žiť s niekym, kto ho uráža aky je sprostý, akú má školu a podobne... Samej ti bude 100x lepšie, máš strechu nad hlavou čo je obrovské plus, takže by si to mala zvládnuť ľavou zadnou... Taký chlap je iba príťaž pre teba a vnáša ti negativum do života.
A z tvojej strany sa neobhajovat cez minulost! A nefiltrovat cez nu pritomnost!!!
A ked sa hadate, ty mu ako nic nevycitas?? Ci co? Nechavas len na seba nakladat? A az teraz po rokoch si mu povedala v hadke to co on tebe?? Citim len jednu stranu mince, tvoj uhol pohladu. Co donho vkladas, to sa ti vrati