Čo vám pomohlo v taktom životnom období?
Ahojte, neviem, kde sa zdôveriť, tak to skúsim tu. Neviem ani, či niektorá z vás zažila tento pocit, ale skúsim ho opísať. Vždy som bola taká, že som mala viacero snov a postupne si ich plnila. Boli to sny, napríklad cestovanie, vyštudovať skolu a nájsť si prácu ktorá ma baví. To sa mi aj splnilo. Našla som si skvelého partnera a je mi s ním skvele. No aj tak vnútorne cítim že mi niečo chýba. Tie ciele sa naplnili a akoby nemám smerovanie. V práci máme starší kolektív a kolegyne už tiež nemajú potrebu niekam sa posúvať. Kamošky z vysokej sa rozpŕchli a čo sa týka záľub je to len také mierne, nie je to nič také veľké čo by som si chcela splniť. Predtým som mala také že vodičák, urobiť si magisterské štúdium, práca. Všetko to boli pre mňa veľké míľniky. A mňa to naozaj pohanalo v živote a zrazu nemám nič. Čo vám pomohlo keď nastalo také obdobie?
Určite deti a vermi to je najkrajší míľnik v ktorom dlhé roky budeš s deťmi napredovať až do konca života je to to najúžasnejšie
Duchovno, jóga - naučiť sa žiť tu a teraz, pochopiť, že nie je potrebné sa neustále za niečím hnať, byť vďačná za to, čo mám.
Ešte nie som vydatá ani zasnubená, s partnerom sme spolu len 8 mesiacov takže je to krátka doba na deti. Len som si už všetko splnila a naozaj zažívam teraz taký pocit akoby prežívanie zo dňa na deň. Vždy som bola taká aj počas štúdia, že som napredovala a už rok mám pocit že nič také sa nedeje. 😐 Je to asi aj mojou povahou, že som vždy chcela mať ciele a tie mi dávali zmysel lebo som si užívala tú cestu za tým a vedela kam idem.
Šport
Celkom nerozumiem tomu, ze mas skvelu pracu, ktora ta bavi a zaroven v nej necitis naplnenie. Nebude to tym, ze pa praca nie je az taka skvela?
Tak si nájdi iný cieľ keď bez neho nevieš byť.
Tvoje pocity sú prirodzené.. dokiaľ sa chodí do školy.. SŠ..človek má všetko nalinkovane akoby podla rozvrhu a rutina je dana...na VS to pokracuje...jeden semester, voľno, druhý semester, a brigada..pomedzi vylety...a takto máš zorganizovaný 5 rokov, je tu voditko. Skončí škola a zrazu nás nikto nevedie...nie je tu nič co musím.. a nie je to dané od nikoho externe. Všetko už musí človek sám. Ako sa donútiť, ako začať a čím... to už sú výzvy dospelého samostatného človeka. Tak už si len vybrať smer a vykročiť tam a tak kde ti to bude dávať zmysel ;)
Cestovanie s partnerom, my sme veľa spolu cestovali a spoznávali krajiny aj seba a až potom sa usadili a založili rodinu
decko ti chýba... možno aj dve.
hneď by si nemala čas ....
Nemala som take obdobie...pretoze moja zivotna spokojnost nezalezi od dosahovania vonkajsich cielov. Studium, praca, vodicak boli len normalne sprievodné veci zivota.
Daj si ciele v cestovani. Ja si vzdy vymyslim,kam by som sa chcela ist pozriet a ked mame volno,ideme a zijem z toho niekolko tyzdnov. Alebo chodievaj na koncerty do zahranicia,to je tiez suoer dobrodruzstvo. Daj sa na dalsie studium alebo studuj len tak pre rozsirenie obzorov,nemusis chodit do skoky,vyhladaj si knihy,materialy a studuj. A hlavne si uzivaj zivot. Mas teraz najkrajsie obdobie. Nemusis nic a mozes robit co sa ti len zachce.
tak cieľ vlastné bývanie by mohol stačiť
Práca je jedna vec, partner druhá ale ešte je milión vecí ktoré by ťa mohli baviť a posúvať.... možno šport, možno sa rozvíjať viac na duchovnej úrovni.... hľadaj čo by ťa oslovilo...
Úplne Ta chápem!!! Ale ja už mám aj vacsie dieťa, takze si ten míľnik neviem nastaviť už ani v rodine😅Fakt neviem… špekulujem, že zmením prácu, alebo sa presťahujem, alebo hocico (len všetko je to už naviazané na dcerinu školu, kruzky, partnerovu prácu a nechcem všetkým rozhádzať systém), ale ide ma roztrhnúť už, že stojím na mieste🫣😅
Možno si len potrebujem najst nejaký nový smer, záľubu, niečo… neviem 🤷🏻♀️
Ale chápem Ta úplne, mám to tak cely život, že potrebujem ten ciel a aby sa veci hýbali… a zrazu keď to dosiahnem, tak necítim to šťastie, ale skôr to prázdno, že teraz co… 🙈
Rodina