Čo so svojim životom ďalej?

Pokračovať ďalej v terapiach....aj spolu,aj každý jednotlivo.Manzel nech sa naučí neskakat do reči...je to hrozný zlozvyk.
Ty choď na to liecenie a prestaň raz a navždy piť.Ked žena pije,málokedy to skončí pre ňu dobre.Mysli na rodinu,mysli na svoje dieťa.Si matka

tak o syna určite prídeš keď nezačneš so sebou niečo robiť. to je fakt.
manžel ti síce môže skákať do reči ( robí to veľa ľudí) ale to hádam nie je dôvod tvojho pitia.

precitaj si knihu dospele deti alkoholikov. fajn ze ides na liecenie. skus sa oridat aj ku klubu anonymnych alkoholikov. co stoji za tvojimi problemami? trauma? detstvo?

Preboha ved sa spamataj pre syna!Ma pravo na pekny zivot nie zit v prostredi kde jeho vlastna mama,clovek co mu ma byt oporou,najvacsia istota v zivote opakovane pacha samovrazdu alebo pije!Obdivujem tvojho manzela.Prpsim ta vzchop sa a daj sa dokopyvpre svojho syna.Ona ta potrebuje,potrebuje ta zdravu a potrebuje pekny zivot.

V prvom rade sa neľutuj,máš manžela a dieťa,tym že sa opakovane pokúšaš o samovraždu ubližuješ nielen sebe ,ale hlavne okoliu,uživala si také tabletky,že je až neuveriteľné ,že ti nepomohli,to že nevieš ustať hádky si musíš nadstaviť v hlave ,ved nik nemá ideálne vzťahy,každy má starosti ,alkoholom nič neviriešiš,je dobre že si sa dala na liečenie,ale neutekaj pred zodpovednosťou rodiča a manželky,ak ti aj niečo v minulosti ublížilo a nesie sa to s tebou po psychickej stránke,tak zrob za tým hrubu čiaru,a neobzeraj sa dozadu,pokiaľ ty nebudeš v poriadku,tak skôr či neskôr to bude pre syna a manžela lepšie,píšem ti z vlastnej skúsenosti,a viem že sa to da zvládnuť

A k manzelovi-jasne ze to zmysel ma!Teraz uplne pragmaticky a cez fakty- To co robis by uz absolutna vacsina muzov nevydrzala.Byt stale so zenou ktora sa opakovane pokusila zabit,berie sialene lieky,ma psychicke problemy,navyse zacala pit -tvoj manzel je HRDINA.Navyse ta podporuje,lubi,snazi sa ti pomoct.A tebe prekaza ze nevies ustat hadku raz za cas a skace ti do reci...🤦‍♀️ Urcite si casto neschopna postarat sa o syna a velmi casto tvoju rolu supluje,do toho zaraba,stara sa o domacnost.
Fakt by si si mala vazit co mas doma a dat sa seriozne dokopy.Mas pod vplyvom psychickych problemov velmi skreslene vnimanie situacie.Alebo by ti bolo lepsie keby si ostala sama bez manzela,jeho podpory a bez syna?Potom ti ta samovrazda jedneho dna bohuzial asi naozaj vyjde 😒
Je mi velmi luto tvojej rodiny.
Toto mi pripomina trosku film Ked muz miluje zenu,akurat ze u vas je to ovela horsie.

Manzel tá určite miluje, keď znáša tieto tvoje psychicke lapsusy, aj alkohol, toto by väčšina mužov nevydrzala. Mne z toho príde, že ma cenu zotrvať v takomto manželstve. Pokus sa vzchopiť kvôli synovi, vieš ako by si mu ublizila, keby prišiel o maminu? Cely zivot by si mu znicila.

Ak ta tvoj 4 rocny syn nedokaze nakopnut k zivotu tak ti uz niet pomoci.

@luciaka123 a prečo si sa chcela zabit, vieš dôvod? Tvoje pitie je za tým alebo nejaké traumy z detstva , manželstvo?Ty si tu pekne naznačila tvoj podľa mna hlavný problém, manžel ktorý je dominantný a ani pred terapeutom ti nedal priestor plus strach o to, že prídeš o syna, ktorý v tebe podnecuje práve muž a ty kvôli tým strachom piješ… Máš rodicov, súrodencov niekoho iného okrem manžela, ktorý v teba verí a podporuje ťa?Maš zamestnanie čokolvek niečo kde si sebestačná?Lebo práve tu ty musíš dokázať a vydolovať zo seba opak, že nie si troska, že sa das dokopy a uveriť sama sebe, že to dokážeš, lenže na tuto cestu potrebuješ aj podporu zvonka a podľa mňa manžel nou nie je aj keď môže sa tváriť jeho postoj ako obeta… Daj sa na liečenie určite hovor o svojich myšlienkach a úzkostiach, je viac možnosti liečby a liečiv, lenže všetko chce čas a veľa podporného prostredia, ja verím, že to v sebe objavis, máš tu na zemi už dôvod žiť, nevzdaj to a nikdy nikdy nikdy to nevzadaj pre vzťah s mužom.

je veľmi fajn, že ste začali chodiť na terapiu aj to, že premýšľaš nad tým, čo ďalej, pretože máš syna, ktorý ťa naozaj potrebuje a tvoje rozhodnutia veľmi ovplyvnia jeho ďalší život..... ja si ale myslím, že v prvom rade musíš myslieť v tejto situácii sama na seba - na to, aby si sa ty dala v rámci možností do poriadku a potom riešila ďalšie veci, pretože aj keď nepíšeš nič konkrétnejšie, je evidentné, že je na teba toho nakopeného veľa a nedá sa ti to všetko riešiť naraz tak, aby "dobre bolo".

rozhodne pokračuj v terapiách - aj keď sa to nezdá, to je obrovský krok vpred, keď na ne budeš chodiť a dostaneš sa až k jadru, prečo toto začalo. je to beh na dlhé trate, takže veľmi držím palce, aby si mala potrebnú silu. sama sa pýtaš, ako naložiť s manželstvom. na jednej strane áno, manžel je asi trpezlivý a miluje ťa - na strane druhej spomínaš, že neustojíš hádky, ktoré prichádzajú (nepíšeš podrobnejšie, o čo ide, kto začína, čo riešite.) a mne to evokuje tvoje "volanie o pomoc", že tam niekde ten tvoj problém s pitím, čiernymi myšlienkami a úzkosťami začína. z vlastnej skúsenosti ti napíšem, že práve tie terapie ti môžu pomôcť získať odstup alebo nový pohľad aj na váš vzťah. správna terapia dokáže zázraky. ale možno by stálo za zváženie chodiť na terapie najskôr sama. my sme napríklad na terapie chodili spolu, veď sme chceli zachrániť manželstvo. ale každý iným spôsobom a z iného dôvodu. a tak naše sedenia boli o tom, aby som ja zmenila pohľad, lebo ten môj nie je správny. manžel odmietal ešte aj to, čo terapeutka povedala, lebo čakal, že ona potvrdí jeho názor a nestalo sa tak. až keď som začala chodiť sama (manžel prestal chodiť, lebo podľa svojich slov to on nepotrebuje), som sa dokázala otvoriť tak, ako som celé tie roky túžila, aby ma niekto konečne počúval a nechcel len to, aby som bola na jeho obraz. chodím tam polroka a ešte mám dlhú cestu pred sebou, ale poviem ti, že môj pohľad na život sa rapídne zmenil. ale ja som chcela, naozaj veľmi som chcela žiť, len to zúfalstvo, ktoré ma ťahalo dole, bolo silnejšie a musela som sa tomu tak či tak len postaviť. tak ti moc držím palce, verím, že všetko zvládneš.🙏 len prvým krokom je to, že musíš sama chcieť.

a dievčatá, začítala som sa do niekoľkých komentárov, viem, že život na MK je taký, že dosť veľa ľudí zvykne niekomu, kto vybočuje z dokonalého modrokoníkovského priemeru, naložiť. a títo ľudia presne vedia, ako sa má ten druhý cítiť, či mu niečo chýba alebo nechýba, či sa má dôvod ľutovať alebo nie... ale nie každý si uvedomuje, že kým nemáš obuté topánky toho druhého, absolútne netušíš, ako žije naozaj, nielen "navonok". takže tebe, milá autorka, veľmi želám, aby sa ti podarilo vykročiť pravou nohou a aby si nielen sebe, ale aj synovi ukázala, že žiť sa naozaj oplatí ❤

@juliet86 ano,bohuzial su to traumy z detstva-sex.zneuzivanie,otec alkoholik,mama sa k nemu uz tiez pomaly blizi.Starsi brat sa liecil kvoli gamblerstvu a alkoholu niekolkokrat Mame v rodine silnu predispoziciu.Vzdy som si myslela,ze mne sa toto nemoze stat-s bratom sme si uzili vela zleho.Ale spadla som do toho.Do porodu bolo vsetko v poriadku,zarabala som rovnako ako manzel.Porod bol v zavere vsak velmi tazky,a ja som pri nom skoro vykrvacala.bola mi podana transfuzia.a ja som sa citila velmi vycerpane,ale snazila som sa kvoli malemu sa dat dokopy,kojila som aj ked mi to neslo,vsetko bol pre mna boj.Do toho som zacala pocitovat,ze sa o mna vlastne nikto nezaujima.vsetci riesili nase dieta,a mna sa ani raz nikto z rodiny neopýtal ako sa citim.Myslim si,ze som si uhnala poporodnu depresiu,ktora prerastla az do stredne tazkej,spojenej s uzkostami a pan.atakmi.Doma mame vzdy upratane,navarene,v ramci mojich moznosti a schopnosti.Nas syn je velmi narocny na nasu pozornost.do toho vsetky tie nevyziadane rady-az som sa zacala citit neschopna.a sama na vsetko. Tak som pocas rodicovskej zacala znova pracovat.- po nociach,cez obed ked maly spal.Zarabala som viac ako moj manzel.ale bolo to tak sialene tempo toto vsetko,ze som to nezvladla.S manzelom sme posledne mesiace fungovali ako...ani neviem ci sa to da nazvat kamarati.ako uplne cudzi ludia.Je introvert,tazko prejavuje city,a velmi casto kriticky-on to mysli v dobrom,ale mna to zranuje.po prvych niekolko silnych pan.atakoch som ho prosila aby ma odviezol na urgent,ze uz nevladzem.on ma uchlacholil,ze to zvladnem sama,vsak mam lieky.starat sa o domacnost,cely den o male dieta a popritom aj pracovat je pre cloveka choreho na depresiu ,nadludsky vykon.Ale bola som pod tlakom,chybali nam peniaze,tak som nevedela povedat nie.ak som obcas povedala svoj nazor,nerespektoval ho.vzdy ma v podstate prekrical(aj kked on nekrici,robi to takym tym chladnym odmetanym sposobom).a ja som sa vzdy po tej komunikacii citila este horsie.takze som to radsej dusila v sebe.preto tie pokusy,nakopilo sa to a ja som mala pocit,ze im bude bezo mna lepsie.ze im len ublizujem

@gaborka28 dakujem za vase podporujuce slova.velmi si to vazim.na terapie som chodila dlhodobo,v poslednej dobe vsak aj tie zacali byt pre mna tazke,pretoze sme samozrejme hladali priciny a casto som sa musela vracat do detstva a nebolo mi to prijemne.ja vie ze aj o tom su terapie,ze vacsinu ich cele preplace a odchadza zdeptany,ale ja som musela na cas s nimi prestat

Skus si predstavit idelany zivot. Zivot v ktorom si stastna a spokojna. Co v tej predstave je ine ako teraz? Co tam je navyse? Pripadne, co tam nie je? Ako by si chcela aby to vyzeralo?

@zuzanaa239 ano aj traumy,aj predispozicia,aj natlaky na vykon,moji rodicia su aj ked piju fajn,nechapu uplne to riziko,co to obnasa,a nechapu ani depresiu-,co je to za stav.ale su pri mne.horsie je to so svokrovcami.ti sa s nami po nasej svadbe nerozpravali,az kym sa nedozvedeli ze cakame dieta.ano teraz sa staraju,pomahaju,a som im vdacna,ale niekedy madju take poznamky,ze ma to od nich velmi mrzi

@vojtovicka pokusim sa,dakujem za radu

@luciaka123 tazka situácia, ale neber to tak, že rodičia pijú ja budem taká istá lebo predispozícia, už len to je iné na tebe, že si to uvedomuješ čo všetko to prináša, neviem z akej časti SK si, ale vyhľadaj pomoc s tým alkoholizmom podľa máš veľkú šancu sa cez to dostať, lebo chceš s tým niečo urobiť. Dobre, že rodičia ta neodsudzuju, zas tapú sami so sebou…och…svokrovcov… no nežili tvoj život, nejak uchom dnu druhým von, postav stenu nepripúšťaj si ich poznámky.Ale nedá mi toto, ja myslím, že nemas s mužom nejaký extra vzťah, že sa cez to dostaneme spolu. Vidíš cez úzkosti a stavy si pracovala, nejak si ešte viedla domácnosť, podľa mna máš to v sebe zachrániť sa pozeraj na seba úplne sa na seba zameraj a vyliec sa z toho aj keby bol syn v starostlivosti muža, neznamená že úplne ta vylúči zo života.

si psych. chorá - máš psych. problémy a v takýchto stavoch by človek nemal robiť zásadné životné rozhodnutia... takže s rozvodom počkaj až do štádia kým sa poriadne nedostaneš zo všetkých psych. problémov...

@luciaka123 kombinácia alkohol, lieky, depresia je veľmi zlá.Liecenie Ti pomohlo cítila si sa tam lepšie?bez starosti, tlaku ..nie každý zvládne mať dieťa aj po nociach pracovať.Terapeut vie, že piješ?choď na protialkoholické skúšaj všetko....nenavrhovali Ti elektrosoky?
Svoju predchádzajúcu rodinu nerieš...máš muža, syna máš pre koho žiť.Len sa musíš dať do poriadku.Velmi Ti držím palce to, že muž nevie prejaviť emócie za to ho netrestaj mám podobného jeho činy, že vás neopustil sú viac ako to, že by Ti celé dni hovoril ako Tá má rád.
Asi máš predispozície na depresie je veľa druhov liekov ver odbornikom, ale musíš aj ty chcieť...veľmi chciet

On si nevie predstaviť ako sa cítiš...skús sa k nemu viac priblížiť.Muz rozprával s psychológom, psychiatrom?aj on musí veľa veci zmeniť.Mas čas aj na seba?čo Ta baví pri som máš radosť?

Tvojmu dieťaťu bez teba nebude lepšie. Vieš sama aký je svet naročny a koľko trápenia si zažila ty, netužila si počas svojho života po človeku, ktorý by ta chápal a stal by pri tebe za každých okolností? A to co tebe chýbalo by chýbalo aj tvojmu synovi, keby si sa zabila. Ty máš byť pre neho ten laskyplny prístav, ktorý mu pomôže žiť svoj život a zmeniť ho k lepšiemu. Ty si mala zlý život a len ty sama (s pomocou psychologa), musíš svoje traumy prekonať, to je údel dospelých, lebo ak dospelý človek nezvládne prekonať svoje traumy v živote, tak to len prenesie na svoje deti. Tvoja samovražda, či pitie je trauma pre tvojho syna, ktoru mu mozes vytvoriť. Rodič, ktorý miluje bojuje so sebou aj s celým svetom pre svoje dieťa. Pamätaj, že tvoje dieťa ta miluje tak ako si vždy túžila, aby ta niekto miloval. Miluje ta takú aká si a keby si tu nebola, on by nebol nikdy tým čím je. Nájdi sama seba v ňom a kvôli nemu sa snaž postaviť na nohy.