Čo so "snaživou" švagrinou?

V prvom rade by som otom upovedomila brata ,vysvetlila,povedala co sa stalo...a hodila by som rec o tom bud si urobi doma poriadok ,alebo je mi luto no ja by som to urcite nestrpela vela stastia

ja by som jej povedala,ze ked bude mat vlastne deti tak nech ich vychovava ako ona chce,ale toto je tvoje dieta a ty si rodic,tak si ho budes riesit po svojom,....

asi pevne nervy na nu, trosku jej dat najavo taky odstup a chlad,ze sa ako nepotrebujete bavit,ze mas zrovna nieco ine,nejaku inu pracu a fakt neodkladnu a mozno pochopi,ze prestrelila. Ak nepochopi a bude stale neprijemna,tak to s nou poriesit a povedat jej,ze Tvoje dieta, Tvoj nazor a ked ma ona vlastne dieta,tak nech si uplatnuje svoju zivotnu pravdu a filozofiu. Lebo kazdy mame to vlastne. Neviem ci do toho chlapa motat, chlapi byvaju z tychto situacii dost zufali...bo neradi riesia slepacie konflikty.

spravaj sa asertivne-neobhajuj sa, neutoc, svoj nazor vyslov s istotou a daj jej najavo, ze si presvedcena o jeho spravnosti. na pripadne pokusy o priesviedcanie reaguj napr. "dobre, to si myslis ty, ja ti to neberiem, ale nesuhlasim". dost ludi zvykne (tvoj) sebaisty postoj vytocit natolko, ze sami zneisteju 😉 . a snad sa casom pokoj. ak by nie, obmedz kontakty, nech radi radsej tomu, kto si jej rady vyziada.

Netvrdím, že to funguje univerzálne, ale mne fungujú vety ako: "Vážne? To je zaujímavé. Mne to ake funguje takto", "Vážne? Mne to ale viac vyhovuje takto.", "Vážne? Tiež by to bolo také jednoduché", "Vážne? Znie to zaujímavo, kiež by som na také somariny mala čas.", "Vážne? Ja som nedávno čítala, že to vôbec nie je také jednoznačné (plus pridaná referencia a abstrakt článku). "Vážne? Mne to príde úplne v poriadku." A potom treba odísť, alebo aspon odvrátiť pohľad, venovať s niečomu inému. Hocičo, čo naznačí, že debata skončila. Ak nepochopí, zopakovať jednu z predchádzajúcich viet. Ak nepochopí ukončenie debaty, opýtať sa otázku úplne od veci, alebo prejsť s ťažiskom rozhovoru na tretiu osobu, ísť dieťaťu podať vreckovku, alebo treba ísť aspon na záchod.
Ak ani to nezaberie, treba si vypnúť prijímač a predstavovať si kam raz pôjdeš na dovolenku, keď budeš bohatá. Niektorí ľudia si totiž nevedia pomôcť.

Nič, hodila by som to za hlavu, na oslavu išla a pekne si to užila.
Pri najbližšom udeľovaní rád by som jej povedala, že má skvelé názory a nech vydá knižku a podelí sa o ne so svetom.
Keby mi povedala že škodím decku tak by som len sucho skonštatovala že "keby nebolo nás hlúpych a nedokonalých tak by nebolo vidieť vás úžasných a neomylných".
Fakt ju ignoruj, vypočuj, povedz "uhm" a zmeň tému. Časom jej to možno dojde že u teba nepochodí a prestane ťa "obracať na pravú vieru".

mala som taku ale kamosku...prerhla som kontakty akekolvek,a mam klud.s rodinou by som to riesila asi podobne.vyhybala sa jej

Jednoduché riešenie je pretrhnúť s ňou kontakt a keď už ste v jednej miestnosti pre nejakú oslavu tak sa s ňou nepúšťaj do žiadnych rozhovorov. Je taká preto lebo si jej to dovolila, nedala si jej jasné hranice hneď a prepáč je to tvoja chyba že to došlo takto ďaleko. Jednoznačne jej daj najavo, že o jej rady nestojíš. Nebuď zbytočne zdvorilá, maj svoje ja, ona ťa tiež nešetrí. Keď pre ňu postavíš pomyselnú stenu uvidíš že prestane 🙂 Viem že to neni ľahké sama som citlivej a nekonfliktnej povahy a niekedy sa proste nedá 😕

jedným uchom dnu a druhým von,ignorovať a hlavne sa nepúšťať do debaty o nastolenom probléme....ja tak jednu múdru osobu v mojom okolí zastavím vetou "Po čom sú paradajky?"..debata je samozrejme o úplne inej veci,ju to zastaví,že aké paradajky a ja ten moment využijem na odchod z jej blízkosti...

Ja som mala tiez taku svagrinu. Tiez mi davala nevyziadane rady, ked sa mi maly narodil a mudrovala mi okolo vsetkeho. Najprv som to nechala tak a pocuvala(ale v konecnom dosledku spravila aj tak po svojom), ale potom mi to zacalo liezt na nervy, tak som som tiez zacala menit temu, alebo som maleho vzala prec a odisla. No a potom som ju zacala ignorovat a ked malemu nieco vravela, som jej skocila do reci a povedala: "Daj mi ho, maly ide spat, jest, idem na prechadzku", alebo hocico ine." A bolo po debate. Pochopila a teraz je ako med. Uz ma akceptuje ako matku a vie, ze co poviem ohladom mojho syna je svate. Teraz sa ma pyta ona na vsetko, ci maly moze to alebo hento, az mi to je smiesne. V tych zaciatkoch, ked bol este syn maly mi ho vytrhla z ruk, ze ho ide ONA prebalit, ale po mojej priucke si to uz nikdy nedovolila. A toto iste platilo aj o mojej "milovanej" svokre. Ta bola taka ista, len s tym rozdielom ze ona o svojho vnuka nejavy velky zaujem (pravdaza pokial nema navstevu, lebo vtedy ho veeelmi luby)

Tvoja švagrina je taká múdra asi preto, že ešte nemá svoje vlastné deti. Moja švagriná mala tiež niekedy také nápady starat sa mi do výchovy mojho syna a dávala mi úžasné rady,, ako ho treba osprchovat studenou vodou, lebo nechcel sa pýtat na záchod. To ma fakt už vytočilo, tak som jej povedala svoje, že ja nechcem mat psychicky zdeptané alebo koktavé dieta a raz sa to naučí, že mna to vobec netrápi, čo ona kde videla a počula, nech si to pekne skúša na svojom decku, ked nejaké bude mat. Odvtedy je klud. Musíš jej otvorene povedat, že ty si matka a nech sa ti do výchovy láskavo nestará a basta. 😀