Čo si o tom myslíte?
Ahojte, chcem sa spýtať, či je toto bežné ale, mám 26 rokov žijem usporiadaný život, chodím do práce, proste vediem bežný život. Avšak keď som bola v puberte od tých 16r som chodila s kamarátmi von, a na diskotéky, ale nikdy som neurobila nič z čoho by bol nejaký veľký problém. Známky som nemala najlepšie, ale zmaturovala som na samé 1, skončila VŠ. Ide o to, že rodine toto správanie v puberte prišlo cez čiaru, lebo oni si predstavovali bezproblémové dieťa, ktoré chodí do školy, fitka a číta si knihy, avšak taká som nebola. Doteraz mi to vyčítajú a je to už 10 rokov a ospravedlňujú si tým často svoje správanie. Napr. niekto mi niečo povie/ urobí čo je cez čiaru a keď príde do konfliktu tak odpoveď je že, čo čakáš veď ja ťa mám zapamätanú inú. Ako zabrániť aby mi prestali opakovať 10 rokov staré obdobie? Dnes som sa ich spýtala, či mi to budú opakovať do smrti. Počula som argument od strýka, že som si mala byť zodpovedná, za svoje činy a slová vtedy a nie teraz vyplakávať.
Prečo ťa vôbec trápia nejaké reči tvojho strýka? To sa nevieš brániť a argumentovať?
To su blbci. Odpovedz ze dnes je dnes a nema nic stym co bolo pred 10r ze pindat mali v tedy dnes je to uz nezmysel. Ty nemozes za to ze su zaseknuti v davnej dobe. Aj ceny vsetkeho su dnes ine a v obchode im je to prd platne ak si ich zapamatali ake boli pred 10r platit musia Podla dnesnych cien. Nikto nema pravo ta nejak deptat ci ponizovat za to ze si mala pubertu a obdobie ktore sa im nepacilo, ale Hlavne si Musis uvedomyt ty ze daky ujo nema narok dospelej zene hovorit Akoby mala 16 a pindat za nieco co bolo davno. Ani vtedy na to nemal pravo nie je tvoj rodic . Opytaj sa babky co ujo robil ked mal 16 .. urcite Nebol dokonaly .
By som im povedala, že škoda že ja neviem akí boli oni vtedy, že by si im to tiež vyhadzovala celý život na oči...bože to sú co za blbé osoby, keď nevidia kam si sa pohla, čo si dosiahla atď...? Netreba si to prepúšťať, popracuj na svojom sebavedomi a prestane ta to zdaňovať.
Strýkovi povedz nabudúce že sú ľudia čo sa menia, a ľudia čo sa zabudnú v minulosti. Alebo škoda že si ty nemohla zažiť jeho pubertu, Nevraviac o Tom že v Tom veku chodí veľa mladých po diskotékach a nie je to nič za čo by sa musel hanbit
A po ďalšie keď si prestanes takéto poznámky pripúšťať a reagovať na ne,tak to časom prejde a okolie.
Myslím si že je divné že obidve strany riešite aj po 10rokoch minulisť ja by som také reči ignorovala. Keby rodina od teba nedostávala spätnú väzbu tak už dávno by to minimálne pred tebou neriešili.
Konfrontuj ich, ze co akoze take si spravila, nech ti konkretne povedia. A uvidis, ze budu ticho.
Nenachádzam v tvojom príspevku nič hrozné čo by si spravila. Že si chodila von a na diskotéky? Veď to je dobre. Robia to takmer všetci mladí, a teraz aj starší. Ja som moc von nechodila, lebo som tichšia a mama ma posielala.
Zivot sa vzdy zacina od daneho okamihu, od tejto sekundy. Spytaj sa, ci by boli radsej, keby si sa spravala teraz, ako pred tymi 10 rokmi. Vysvetli im, ze si spokojna so svojim zivotom, minulost nezmenis a nemas sa za co hanbit ❤️ "Mamka, ocko, stryko, nie ste na mna hrdi, ako som sa zmenila, co som dosiahla? 🙂 "
A kedy si mala chodiť na diskotéky a s kamarátmi, keď budeš mať dve deti?tvoj strýko bol určite v 16 r uvedomelý a celý deň sedel nad knižkou🤣
Nebola si feťák, nebola v diagnostickom centre...ich predstavy o tvojej puberte su ich predstavy.Smiesne...kazdy prejde nejakym vývinom...najhoršie je, keď má rodina predstavu o tom čo máš študovať, kedy sa vydať atď...strýko má aký život?má málo svojich detí, ktoré môže ničiť?
Píšeš v množnom čísle kto okrem strýka ti to hovoril?Najhoršie je, že ťa to trápi niektorým ľuďom nikdy nevyhovies😉ak by si bola nad knizkami a domased povedia ti, že máš ísť von čo sedis doma
Poznám.😀 Ale z tej strany, že som mala zle detstvo, traumy a v puberte to bol odraz, nebola som podľa mňa spätne zla, len matka je typ, ktorý rád myslel len na svoje pocity a ideu ako sa majú všetci cítiť a správať..
Jedine odstrihnuť sa. Ja sa už len zasmejem keď príde absurdná poznámka. 😀 Ale trvalo mi to aj cez terapie prijať, že nie všetko je mojou vinou...
Co všetko si "spravila až také strašné"? Za mňa jedine nájdi v sebe vyrovnanosť aby sa ťa to nedotklo. Iných nezmeníš nikdy, aj keby si sa veľmi snažila...