Čo s rodinou, ktorá je chorobne naviazaná na svoje už dospelé dieťa?

Aj my sme mali byvat u starkej silou mocou a mamina sama povedala že dala otcovi podmienku že bud ona alebo tam ( ona byvala v meste ocino na dedine) Rado sa tam pilo stale... takze ocino uznal že je rad že tam neostali... nieje dobre ked spolu byvaju mladý... ja chcem byvat sama urcite teda uz byvame ( v prenajme) ale s rodicmi alebo svokrovcami pod jednu strechu nikdy!

Je tam určite chorobné naviazanie rodičov, alebo len chcieť mať všetko pod kontrolou?

Žiaľ neporadim zo skúseností, ale podľa mňa nik nikoho nemôže držať nikde nasilu, a tobôž nie dospelu a svojpravnu osobu.
Ak tá dospelá tvrdí, že ináč to nejde,je proste už zmanipulovana, vydieraná atď. A vydierať by som sa určite nenechala.
A rodičia predsa nepotrebujú doopatrovat okamžite, alebo? Doopatrovanie sa dá zabezpečiť rôzne a hneď by som staršiemu súrodencovi vytlačila, že to nie je povinnosť, vôľa len jedného z detí.

hned by som sa opýtala,či aj dedičstvo bude patriť len tomu mladšiemu,alebo už obom naraz. Lebo to tak býva,že jeden doopatruje,ale všetci dedia,hoci ani prstom nepohli pri pomoci rodičom

Si dospela je to tvoja volba. Ak si slaboch povies ze si sa nechala zmanipulovat citovo vydierat a vsetko bude vina len tych druhych. Ber zodpovednost za svoj zivot a svoje stastie. Je to len na tebe.

Úplne normálne by som im vysvetlila, že tam na dedine ma nič nečaká a v meste si vieme nájsť lepšiu prácu, sú tam lepšie možnosti pre život. Urcite sami chcú, aby si sa mala v živote dobre. Naďalej by som k nich chodievala na návštevy a pomáhala, keby bolo treba. Súrodencovi by som povedala, že aj on predsa odišiel a tiež si chcem zariadiť život podľa seba.

kamos tak skoncil rozvedeny. rodicia ho donutili ostat doma, doviest nevestu, narodila sa dcera. po styroch rokoch hadok, stresu, nenavisti sa mladi rozviedli a kamos ostal u rodicov sam bez zeny a dcery.

Neviem si predstavit, zeby rodicia svojmu dietatu nieco take robili. Kazdy rodic predsa chce, aby bolo jeho dieta stastne a podporuje ho v tom. Toto mi pride ani nie ze chorobna naviazanost, ale chorobna sebeckost :( A ty si mas pokazit aj vztah s priatelom kvoli tomu? Asi by som v tomto pripade riesila vec tvrdym jednoznacnym postojom, ze vy si spravite tak, ako vam bude vyhovovat. Napriek tomu ich lubis, vazis si ich, ale mas pravo na svoj vlastny zivot podla seba, nie podla nich. Tak by si nikdy nemohla byt ozaj stastna. Moji svokrovci napriklad tiez dufali, ze jeden zo synov ostane zit tam, maju velky relativne novy poschodovy dom, kde hore je samostatna bytova jednotka, ale hold... oni na vychode a jeden syn v BA, druhy v Prahe. Ani jeden nezvazuje navrat k nim. A vies co? Rokmi si na to tak zvykli, ze teraz im uplne vyhovuje byt sami, maju svoj klud, svoj rezim, co kedy robia a ked prideme na navstevu, tesia sa pri prichode, ale asi rovnako sa tesia aj pri odchode, ze konecne zase budu mat svoj klud 😀

My byvame v mojom.rodnom meste mam.tu mamu ta ma iba mna a moje deti a odchadzame do ineho mesta vzdialeneho 60km ale proste zial ideme az mam.strach jej to oznamit takze to spravi manzel 😆 ale zial..je to nase rozhodnutie nas zivot a hlavne moj...ja si budem zit kde chcem a kde to potrebujem koli dr...

S rodičmi mam dobrý vzťah, bývali sme u nich kým sme stavali a aj oni to tak mali. Neviem si predstaviť, že by ma nútili zostať. Ak to naozaj nechceš, nerob to.

Tento pripad nepoznam, ale moja mama mava pokusy o citove vydieranie v inych veciach, lebo je sama, ja som jedinacik atd. Ja mam svoju rodinu a Ju vzdy upracem, ze sa vydierat nenecham a ked ju to prejde, vie kde ma najde. Nakoniec to vzdy vysumi do stratena, ked pochopi, ze tudy cesta nevede 😊 nechcem sa a nou hadat, ale principialne ma pokusy o emocionalne vydieranie a manipalaciu urazaju hlavne z pozicie rodiny. S rodinou vychadzam dobre, iny nazor si vypocujem, ale ked mam na niektore veci iny nazor a niekto sa mi ho snazi nanutit, tak to razne utnem. Respektujem iny nazor, ale ja sa zariadim inak a dalsie debaty na tuto temu nerozvadzam, vzdy to hned zastavim a potom uz dalsie pokusy vzdaju. Vzdy je lepsie byt asertivnejsia ako sa nechat tahat do hadok a manipulacue, potom su z toho zbytocne hlbsie hadky. Ludia vzdy skusaju, kam ich pustis. Takze by som sa zariadila o svojom, oznamila strucne co planujem, aby to nebol uplny sok, ak to zahrna zmenu pre inych ludi, ale debaty by som o tom neviedla, ak to smeruje vzdy k hadkam

rodicia a co ja? a co moje tuzby a potreby? hladajme kompromis a hlavne ked budete potrebovat doopatrovat budeme to riesit potom. mate DVE deti! tvoji rodicia su sebci, presne ako vysvetluje kocka hore

Ty si sa nenarodila na to, aby si cely život plnila vôľu svojich rodičov a súrodencov. Oni nie sú žiadni nadľudia a ty podčlovek aj keď sa mi zda, že ťa k tomu výchovou viedli a teraz sa im nepáči, že sa staviaš na vlastne. Všetci ste si rovnocenní, prečo by si mala konať ako dospelá osoba podľa toho, čo chcú oni? Oni tiež podľa toho, čo píšeš nekonajú tak ako chceš ty. Načo tam ostávať? Z osobnej skúsenosti- začiatky budú tažké a budú citovo vydierať, ale časom, rokmi si zvyknú, že žiješ inde. Navyše, ty nie si povinná rodičov doopatrivať, meniť plienky atď., nechápem, prečo ťa do tejto pozície a práve teba tisnu. Asi ťa fakt vychovávali ako osobu, ktorá musela stále potlačovať svoje vlastne potreby a chcenie na ukor nich. A teraz sa im to vymyká z pod kontroly. Kľudne môžu mat na starobu opatrovateľku, domov dôchodcov, ty kľudne mozes mat deti, hypotéku a nebudeš sa môcť o nich starať a dávať sa na OČR, aby Ta nevykopli z prace, aby si mala z čoho splácať hypotéku, možnosti je veľa. Nemali by sa spoliehať iba na jednu osobu. Opýtaj sa ich, že keď ťa zajtra prejde auto, tak potom čo? Kto sa o nich bude starať? Nech aj oni v živote počítajú s rôznymi alternatívami. Navyše, ty nemôžeš za to ako si vychovali staršieho súrodenca, ty si ho nevychovávala, ale oni. To teraz prídeš o vlastný život a šťastie kvôli sebeckemu súrodencovi a rodicom? Iba oni majú stále nárok na vlastne šťastie a ty nie? A prečo by to tak vôbec malo byť? Ty nič nikomu vysvetlovat nemusíš, si dospelý človek, máš vlastný rozum a svoj život, tak ako aj oni. Za to, že ťa oni beru ako svojho poskoka nemôžeš ty, ale oni.

Rob tak, aby si bola šťastná Ty, Tvoj partner + deti. Tí majú byť na prvom mieste. Nie je nič horšie ako založiť si rodinu a tú potom naraz podriadiť rozhodovaniu rodičov a súrodencov. Zažila som to z tejto strany. Celé zle.

Čo by som spravila? Ja ako dospelá by som už dávno žila svoj život po svojom.