Čo s povahou, ktorá je na figu?

@emalka keď odpoveď je áno,tak potom ako pomôcť?

@emalka ano,aj ked rodicov mam uzasnych,ale ako dieta ked som niečo vyviedla a plakala som tak nasi,ze prestan plakat,neplac a podobne.Alebo sestru mam dost vybusnu a aj ked mame dobry vztah ako mala som musela davat pozor co jej poviem ,lebo sa rozculila.

@emalka ako stym teda pracovat?vies mi prosim poradit?

@mauduska ďakujem krasne za odpoveď.Budem sa skumat a zistovat .Lebo potom by mi ostavalo jedine a to uplne sa odstrihnut.A to zas nechcem riesit takto radikalne.S par ludmi som to takto urobila a potom mi z toho bolo nanic ,lebo som im tym ublizila.Ale zas na druhu stranu chcem aby aj mna respektovali a važili slova ktore kumne smeruju.

V tomto pripade si treba podla mna uvedomit preco to robis, co je ten impulz ktory ta vedie k tomu ze nezdielas pocity vtedy kedy je to treba.
Casto sa kvoli tomu co sme si zazili staviame do pozicie ochrancov emocii druhych ludi. Lebo ked ochranis ich, tak oni nebudu na teba reagovat negativne a tym padom ochranujes aj samu seba, lebo sa nebude nikto na teba hnevat.

Lenze ty niesi zodpovedna za to ako oni spracuju a prejavuju svoje emocie. Si zodpovedna len za svoje. Nemozes chciet od druhych aby k tebe pristupovali tak ako ty k nim. Toto je mimo tvojej moci. Mozes jedine pracovat na tom, ako budes ty reagovat na ich slova. Ich ciny a slova su mimo tvojej sfery vplyvu.

Na druhej strane sa ale deje asi aj ina vec - ludia ta urazia/ublizia ti, lenze nevedia ze sa to stalo. Mozno si nevies nastavit a udrziavat hranice vo vztahoch, preto to vlastne skonci az tym vykypenim. Tym, ze sa nechces nikoho dotknut, si ty sama nevies povedat co je uz privela a tym padom im to ani nedokazes normalne odkomunikovat. A ostatni tym padom ani nevedia ze prekrocili nejaku hranicu.

Suhlasim s tym co napisala @mauduska, treba sa skumat, co moze byt dost zaberak. je velmi tazke ist proti sebe a naucenym reflexom. Tym ze nemozes tieto svoje pocity nejak zdravo vyjadrit, tak ich v sebe dusis a pocitujes ich o to intenzivnejsie, lebo sa ti na ne casto asi nabaluje aj frustracia a hnev a mozno aj pocit viny, ze ta to az takto zobralo. A to sa v tebe kopi a kopi a s kazdym dalsim takymto zazitkom si tuto reakciu len posilnujes az zrazu nevies ako mas reagovat inak. Mas z toho uz proste akysi reflex.

Zacala by som tym, ze by som popremyslala co sa ta dotyka, co ta uraza. Kde mas tie hranice kedy su veci este ok a kedy uz nie? Prejdi si v hlave vsetky taketo udalosti, ktore sa stali. Coho sa to tykalo? Toto budu tvoje nove hranice. Napriklad - nechces aby ini ludia komentovali tvoju postavu, urazali priatelov, kritizovali tvoju pracu, chceli po tebe peniaze, atd. Moze toho byt habadej. Teraz uz vies, co nebudes nadalej tolerovat. Mne potom celkom pomohlo vytvarat si v hlavne odpovede ktore by som chcela povedat ale nedokazala som.
Napriklad, pre mna je moj vzhlad mojou slabinou. Som silnejsej postavy a mam kamaratku ktora, ked sme vonku, kritizuje vzhlad inych zien ktore vyzeraju ako ja. Mne vzdy vravela ze vyzeram dobre, ale ostatne zeny opisovala dost hanlivo. Ked sme boli spolu tak som nevedela co jej na to povedat. Doma som nad tym popremyslala a prisla som na zopar odpovedi, napr: Aj o mne si to myslis? Ked je moja postava OK, a ich nie, kde je rozdiel? Preco si myslis ze ich mozes len tak kritizovat podla toho ako vyzeraju? Vyjadrujes sa aj o mne takto ked niesme spolu? Potom som si uz len pockala nejaky cas a situacia sa zopakovala. Kamoska povedala opat svoje komentare, ja som sa jej opytala jednu-dve otazky a ona pochopila ze toto je nieco o com nemam zaujem diskutovat. Odvtedy nic take predo mnou nepadlo. Neriesim to ci si to nahodou stale nemysli, to neovplyvnim. Ale podarilo sa mi ukazat jej kde je moja hranica. To ze sa ma to dotklo je moj problem a riesim si svoje sebavedomie sama.

Ked budes mam takto zanalyzovanu minulost a vyskusane rozne "scenare" a tvoje odpovede, tak sa ti stane, ze tvoj reakcny cas sa zrazu skrati, lebo uz budes vediet co mas povedat. A to ako sa s tym ludia vyrovnaju je mimo teba. Ano, moze sa stat ze to niekto nepochopi a ty toho cloveka stratis. To ale nieje tvoja vina ale ich.

Fu, som sa rozpisala, prepacte vsetci sa tieto traktaty 😂

Jednu vec som este chcela. Toto analyzovanie a nacvicovanie su len dve casti z troch. Tretia je tvoje vlastne emocie ked sa taketo nieco stane. Na jednej strane by si si mala vediet povedat, co sa urazilo a dotklo sa ta a vediet im to vysvetlit a povedat. Ale na druhej strane musis aj ty sama pochopit PRECO sa ta to tak dotklo? Napriklad vyssie v odpovedi pises ze chces od inych aby aj oni teba respektovali.Respekt je velmi siroky pojem a pre kazdeho to znamena nieco ine. Pre istych ludi sa respekt rovna autorite - oni sa citia byt nadradeni a ked k nim tak nepristupujes tak ich podla nich nerespektujes. Co pre teba znamena respekt, ako ten respekt v praxi vyzera?

Este som chcela povedat, ze ak mas niekoho blizkeho na koho sa vies spolahnut, tak skuste nacvicovat. Ked budes mat zanalyzovane to co ti vadi, skus sa s tym clovekom dohodnut, ze ti sem tam nieco "flochne do tvare" a ty si budes trenovat reakcie. Mne toto navrhol pred casom sam moj muz, ked videl ze sa nedokazem ozvat v praci ak mi nieco vadi. Normalne sme doma cvicili, nasieral ma a ja som presla od totalnych nervovaciek po kludnu argumentaciu bez slz :D Ale trvalo to nejaky cas a vlastne este stale trva.

Nie je to jednoduché, najhoršie je, že chceš ostatným vlastne dobre, nechceš aby sa cítili zle, alebo ukrivdený ako ty, toto mám aj ja tak. A teda na nervy som z toho. Mám strach žeby sa niekto nahneval, že niekto bude nešťastný alebo niečo.

Tak ked si napisala, ze mas komplikovanu povahu, predstavila som si nejaku vybusnu, neovladatelnu povahu alebo niekoho extremne konfliktneho, kontrolujuceho, ziarliveho, atd.
Toto co popisujes podla mna nie je ziadna chyba povahy ani charakteru, prave naopak asi budes velmi empaticka. Nic na tebe nie je zle, len mas zazite z detstva nejake nespravne vzorce spravania. Musis si dovolit presadit si svoj nazor a hlavne si uvedomit, ze bude v poriadku, ked sa niekto na teba na hneva a bude v poriadku dokonca aj to, ked ta niekto nebude mat rad, taky je zivot 😊. Nemozu nas mat vsetci radi.

@emalka uplne suhlasim...u nas bolo "zakazane" sa hnevat na mamu, nieco kriticke povedat...lebo to obratila proti mne...aj teraz v dospelosti je taka...ale uz ju beriem s rezervou. Boli sme vzdy tie slusne vychovane deti...moje deti tak nevediem, tak ma s nimi obcas problem.

Chyba ti asertivita, dávaš potreby a pocity cudzích ľudí vyššie ako tie svoje. Niekto ta urazi a ty to radšej dušis v sebe a trápis sa. Naco je to dobre? Nabudúce keď niekto povie niečo čo sa ti nebude páčiť, tak sa opytaj-ako to myslíš?" A uvidíš, buď ti povie ešte niečo horšie, a budeš môcť poslať tu osobu do riti alebo zistis že si si len domyslala.

Akokeby som o sebe čítala:( tiež keď mi niekto ubližuje, neviem reagovať, len slzy sa mi tlačia do očí, mám čo robiť aby som sa nerozplakala:( ako s tým žiť?resp.ako reagovať? Viem, že to prameni z detstva, ako dieťa som nemohla plakať, ani keď aom sa udrela hneď na mňa spustili, že mám prestať a pod. Tiež som dosť urážlivá, ani nie že urážlivá, ale tiež sa ma podobne ako autorku veľa vecí dotýka keď mi niekto povie, a už vtedy sa mi tlačia slzy do očí, ale nielen doma ale aj v práci s tým mám problém.

@emalka ďakujem velmi mi tvoje rozpisanie pomohlo.naozaj velmi.Ďakujem .Robi mi problem ked niekto kritizuje moju domacnosť,ci moju rodinu ,niekoho z nej.A vlastne az teraz som si uvedomila co mi vadí.

@1sally12 tak vies ake to je,clovek aj chce sa ozvat ,ale tak aby sa ten druhy neurazil a pochopil co od neho ziadam.

Anonym-veď to? Ale čo povedať, ako to povedať? Napr.v praci-"Prestaňte mi ubližovať?" Keď toto poviem doma tak ma vysmeju u s tým ze "to ti už nemôžem ani nič povedat?" Pritom vedia čo to so mnou robí😔

@1sally12 presne tak ,moj ocko ma tiez s tym problem a trpel koli tomu cely zivot.

@1sally12
Toto bude zniet hrozne necitlivo asi, ale ty si panom svojich pocitov. To ze to niekto ublizil je sice jeho chyba ale ako sa s tym ty popasujes je uplne na tebe. Pretoze lahsie zmenis seba ako inych ludi.
Najprv prestan riesit to ze ti niekto ublizil, to sa uz stalo a nezmenis to. Namiesto toho popremýšľaj preco ti to ublizilo. Napriklad ti rodina ofrflala navarene a teba sa to dotklo. Ano, najprv citis hnev, smutok a podobne, ale v podvedom je za tym este nieco ine. Citis zlyhanie? Hanbu? Pocit menejcennosti? Citis sa byt osamotena? Preco v tebe tato situacia vyvolala tieto myslienky?

No super 🙂 Odhlalo mi, niekedy si fakt viem pustit pusu na spacir 😅
Takze uz vies co ti vadi. Ked nabuduce niekto zacne, tak sa ich opytaj, tak ako pisala uz jedna baba vyssie, "ako to myslis? " co tym chces povedat?" "preco si myslis ze sa mozes takto vyjadrovat o Janovi?"
Skus si to v hlave nacvicovat, normal e sa s tou osobou v hlave pohadaj, tym si vybudujes akysi navyk a skor ci neskor budes na taketo situacie reagovat argumentami a nie tichom.
Tiez si mozes pripravit nejaku formulku ktoru povies ludom ked sa zacnu vyjadrovat na margo rodiny, napriklad "viem co chces povedat ale na tuto temu sa s tebou nebudem bavit. Ak budes pokracovat tak odchadzam".
Varovanie: na toto ludia v nasich koncinach niesu zvyknuti, mozu na teba pozerat akoby ti narastla druha hlava 🙈 Ale pre teba je to prospesne, takto si stanovujes hranice. Niekto ich bude chciet akceptovat a kto nechce, nech si trhne!

A kto je ten niekto čo Ti kritizuje rodinu či členov?nesmieš sa báť povedať svoj názor obhájiť si svoju rodinu....to, že sa budú cítiť na nič je ich problém.Ty im dáš najavo, že Ti to vadí, ubližuje a možno druhý x nič také nepovedia, alebo budú vedieť kde je tvoja slabina a budú pokúšať znova🙂ja som pár x povedala ľuďom nie, lebo ma využívali postrážiť dieťa, s niečím pomôcť ..a ,keď to malo stúpajúcu tendenciu som sa ozvala s úsmevom, že už je toho veľa a bola som najhoršia, lebo si zvykli, že som vždy hovorila ano

@emalka no tak zrovna obedom by to nebolo :D to by som im rovno povedala keď sa im nepáči nech si navaria sami, ide tu skôr o názory na isté veci, alebo reakcia na situácie, že mám proste iný názor ako väčšina populácie, alebo ako je bežné tak hneď som automaticky ja tá zlá, a ešte to aj zaklincujú slovami kto ma bude chcieť😢 a toto je stále keď poviem nejaký názor už začnú ježíš a ty dopadneeš zle v živote a kto ťa bude chcieť...a toto keď počúvaš x-rokov tak je jasné že už nemáš silu bojovať ale skôr sa stiahneš.. a ako píše @luccija že "Ty im dáš najavo, že Ti to vadí, ubližuje a možno druhý x nič také nepovedia" ale povedia lebo už vedia že tak ma dajú dole :/ iste iný človek napr. niekto známy, kamarát ktorý je trocha inteligentný a empatický by to už neurobil, ale nie všetci ľudia sú takí.
Rovnako ako aj píšeš že si môžem nachystať formulku na odpoveď - aj si nachystám, ale vždy to dopadne takto, slzy sa mi tlačia do očí :( a pritom je to vlastná rodina :/ to isté aj v práci - mohla by som použiť tvoju formulku "viem co chces povedat ale na tuto temu sa s tebou nebudem bavit. Ak budes pokracovat tak odchadzam", ale môžem to voči nadriadenému? Alebo ako aj tým nadriadeným dať najavo napr. nech používajú slušnejší slovník? Ako nie na mňa, ale tak celkovo keď sa bavíme o určitých veciach. Ja si pripadám ako keby som bola v 4.cenovej...