Čo s ňou?
Moja mama sa pred rokom rozviedla s mojim otcom. Ich vztah nikdy nebol idealny a nikdy by som nechcela, aby sa moj partner spraval ku mne ako moj otec k mojej mame. Cely zivot bola pre neho pi*ou, jeb*nuta a podobne reci tohto typu. Vzdy jej vykrikoval, ze bez neho by davno prisla o dom, ze by neprezila a pod. Keby s nim bola skoncila pred rokmi, ked som bola s bratmi este mala, mozno by sme nemali to vsetko co sme mali s nimi, ale aspon by nebola utiahnuta "puťka", ktorou bola pri nom.
V roku 2018 to bol cca rok co spolu takmer vobec nekomunikovali, otec bol doma akokeby len spolubyvajuci sam pre seba. Nic a nikto ho nezaujimal, s nikym z nas sa velmi nerozpraval. Zmenil sa. v tom roku, niekedy vo februari chodila som na brigadu na to pracovisko, kde pracoval aj moj otec,som jej povedala (rozpravala som sa s nou ako keby bola moja kamoska-a ostalo to tak do teraz :/), ze sa nejak moc ma k jednej so svojich kolegyn, ze mna skoro cely cas (od rana do vecera) ignoroval, neprisiel za mnou a to sme boli v jednej miestnosti, par metrov od seba.
Tymito recami som v mame vzbudila ziarlivost a to celej situacii neprispelo. Zacala ma utvrdzovat, ze aj jej kolegyne ich spolu videli odchadzat, ze spolu zacali v praci na obed chodit a pod. Teraz odstupom casu si nemyslim, ze s nou alebo s niekym inym nieco ma, ale ktovie 🤷♀️
proste minuly rok sa rozviedli-podporila som ju v tom, lebo som videla, ze je v nefungujucom vztahu, pomohla som jej napisat ziadost o rozvod, o par tyzdnov jej zomrela mama, s ktorou cely zivot zila v jednom dome, o 5 mesiacov sme si s priatelom kupili byt v dedine (rodnej mojho priatela) vzdialenej od tej, kde zije cca 15 minut autom, ale busom sem trva cesta hodinu s prestupom (nema ani vodicak,ani auto).
Minuly rok bol pre nu extremne narocny, bolestivy a smutny. Na konci roka sme jej oznamili radostnu spravu, ze bude babkou. Radi sme k nej s priatelom chodili az do okamihu, ked to zacala vyzadovat coraz castejsie. Priatelovi sa casom uz prestalo chciet k nej chodit, tak som chodila ja sama. Ked som pred porodom ostala PN, chcela aby som k nej chodila castejsie. Nakolko pracuje na smeny, vzdy som sa s nou dopredu dohodla, kedy ako robi a cez vychadzky som k nej isla. Neviem ci to nazvat terorom z jej strany na mna, ale vzdy ked som prisla neskor ako po 15 minutach od zacatia vychadzky bola urazena a ofucana, ze kde tolko som a bla bla. Teraz mame 4 mesacne babo a chodime k nej 2x do tyzdna a tu nastava kamen urazu, ze mne sa k nej nechce chodit kazdy den 2x, niekedy by som bola rada keby som isla raz, niekedy by som k nej nechcela ist ani raz, ale neviem ako jej to povedat, bez toho aby sa urazila a bola smutna. V podstate k nej rada idem, som rada s nou, som rada ze je s malym, ale ked jej poviem ze nepridem zacne byt smutna, urazena, dotknuta a povie malemu, ktory tomu prd rozumie "Menom mamina s tebou uz ku mne nechce chodit" alebo "dlho sa uz neuvidime" a to sa nevidime najdlhsie mozno 5-7 dni 🙄 Aby toho nebolo malo este chce niekolkokrst do dna so mnou telefonovat, chce aby som jej posielala fotky a videa maleho..
Spravila si z nas stred vesmiru.
Ja ju mam rada, chcem k nej chodit a byt s nou v kontakte, ale nie vzdy ako na spagatiku.
Začni žiť život seba a svojho druha a nie život svojej mamky. Aby z toho ešte nebol aj partnerský problém
A rozprávala si sa s ňou, tak úprimne ako si to napísala tu?
Moja mama je tiež taka. Treba jej to rázne vysvetliť... U nás, keď sa nedá po dobrom, tak na ňu aj nahucim, že haloooo, ale my mame aj vlastný život, malé dieťa, aj sa chceme venovať jeden druhému... Nás je to naopak, ona žije sama a chodí k nám. Niekedy aj na týždeň, na dva... Vôbec to nerobí dobrotu. Ja chápem, že je sama, ale za to bohužiaľ nemôžem. Ja aj moji súrodenci sme si život zariadili, aby dobre bolo. Ona to bohužiaľ nedokázala. No treba si uvedomiť, že to, že je mama sama nie je tvoj problém, každý sa musí naučiť žiť najprv sám so sebou. Je to pre ňu ťažké, smutné... Ale treba ju podporiť v tom, aby si nasla priateľov, koníčky, nejaké aktivity. Každý sa musí naučiť riešiť sám svoje problémy. Ale nie tak, že sa zavesím deťom na krk... Aj ja som rada, keď mi príde zobrať malého von, pohra sa s ním, o tom potom... Ale aby som tu mala nonstop mamu nasackovanu... Nehrozí. Každý máme svoj životný štýl a môj životný štýl je ze ja+ môj muž. Kým mame malé dieťa, tak je s nami samozrejme dieťa, no pevne verím, že z neho vychovam samostatného jedinca, čo sa v 18 odtrepe na intrak a potom si najde aspoň podnájom... Akože fakt nepotrebujem k životu, aby mi vedľa v izbe teenageri trtkali jak zajace 😍🙈🤣🤣🤣🤣🤣 akože... Však ja som tiež bola teenagerka.. Preto tk hovorím (ja som aspoň žila na tom intraku) 🤣🤣🤣 ale teda, určite by si sa mala s mamou porozprávať a povedať jej, ako to cítiš. A nech sa aj urazí, ale nemôže si svoj pokazený život prenášať na teba... Taka opicia láska... To sa proste nerobí a každý rodič sa to musí naučiť. Deti mame požičané, iba na chvíľu, iba kým z nich vychovame slušných a samostatných ľudí a potom už majú svoju vlastnú cestu. Ale chápem, že je ore ňu jednoduchšie sa upinat na to, čo pozná, ako ísť a explorovat nové možnosti v živote. No musíš ju s tým jedine konfrontovat a vysvetliť jej svoj pohľad. Áno, je od teba pekne, ze za ňou chodíš, snažíš sa.. Ona sa tiež snaží ti pomôcť ako to ide, no tvoja rodina je prvá a až potom ide mama. Ona tiež mala na prvom mieste vášho otca a vás, neobletovala svojich rodičov ako motýlik kvetinku. A ak to robila, tak nečudo, že to isté očakáva od teba... Ale pre tvoje dobro, pre dobro tvojej rodiny by si to s nou mala vyriešiť a dat jej najavo, že ťa nemôže takto emocionálne vydierať... Moja mama je tiež takáto expertka, ešte šťastie, že svokra stojí nohami na zami a má chladnú hlavu (mám s nou inak perfektný vzťah, my dve sme si veľmi podobné), no a ona vždy hovorí - "pri všetkej láske a úcte k rodičom, tvoje smerovanie je dopredu. Aj naši rodičia sa starali o nás a svojich životných partnerov, neodbiehali od nich za mamičkou.. A taky, čo sa chce len o rodičov starať a na svoju rodinu kašle, tak mal ísť so svojou mamičkou per pazucha pred oltár a ju si zobrať " 🤣🤣🤣 milujem túto hlášku, vždy sa zasmejem 🤣 ale má naozaj pravdu. Prvoradí majú byť pre teba tvoj muž a tvoje dieťa. A tak to treba aj mamičke vysvetliť. Držím palce, snáď sa to u vás nejako utrasie 🤗
Ja to vidím trochu inak......buď rada,že ju máš
je to psychycke vydieraanie. moze byt dobra jak chce ale tento pojem nezmenis. ak by si chcela len toto zlepsit, chod ku nej len tak ked ta nevola, a naopak ignoruj tieto psychycke tlaky - dlho sa neuvidime, mamina ku mne s tebou uz nechce chodit, ked je smutna, ked je urazena.....normalne bez naznaku emocie alebo tam nechod ked uz tymto tonom zacne. ale naopak jej ukaz ze tam budes chodit aj bez tychto tahov, ze ju mas rada, ked toto nerobi. myslim ze po nejakej kratkej dobe sa to moze upravit.
Tiez poznam nieco podobne, to takto dopada, ked zena nema ziadne konicky, zaluby, riesi iba rodinu a deti. Potom na stare kolena lipne na detoch a vnucencoch este viac. Bohuzial my s tym uz nic nespravime, nikoho v starsom veku uz nezmenime, iba si mozme zobrat ponaucenie.
@nistika áno, takto to zväčša funguje. Aj mňa mama od mala psychicky a emocne vydierala a stále mi dávala pocítiť, že ja som ta zla a nemám ju rada a nechcem s nou byť a iba horekovala nad sebou. A ako tak to prestalo, keď som jej normalne do očí povedala, že má čo chcela, že celý život nás tyranizovala, tak nech sa nečuduje, že jej deti sú radšej so svojimi svokrovcami, lebo ti sú normalni. A ze všetci ju mame radi, ale mame aj vlastné životy a ten jej bohužiaľ už nenaplnime, keď si to ona sama nezariadila. A ze ma to mrzí, ale keď bude naďalej takáto, tak je tu ešte možnosť, že sa s ňou úplne prestaneme stykat, prestanem s nou volať atď. A pri volaní väčšinou zaberalo, že keď začala tieto svoje výlevy, tak som ju zložila. Nikto proste na to po tých rokoch nie je zvedavý, všetci vieme, čo bude, všetci ju poznáme a už stačilo. Ja sama ako vyštudovaný psychológ viem, že manipulátorov netreba ľutovať. Treba ich zastaviť a hlavne sa od nich nenechať vydierať. Nikto nie je oprávnený tomu druhému vyčítať, že on má osamelý alebo zničený život (tobôž nie svojmu dieťaťu, ktoré ma na tom podiel že 0%) a dožadovať sa pozornosti hlasakami typu "vy by ste boli najradšej, keby som umrela" atď. Zdravý a vyrovnaný človek to nerobí. Manipulátor iba hrá na city a snaží sa svoje nešťastie preniesť na niekoho iného. Ale tak sa nedá žiť. S guľou na nohe. Potom jasne, ze ľuďom odlahne, keď takýto človek umrie. Proste hnusne to vyznie, ale od toxickych ľudí treba ísť preč a to je jedno ci je to rodina alebo známi. Rodinu si nevyberas, bohužiaľ 🤷🏼♀️ ale to neznamená, že im musíš strpiet všetko a ešte ich aj podporovať v tom, aby ťa maniplulovali 🙄🙄
@tatehotna Ty najlepsie poznas svoju maminu a vies, ako s nou jednat. Asi sa o teba dobre starala a mas pocit, ze jej to teraz musis vratit. Urcite ju mas velmi rada. Teraz po tebe a tvojich detoch tuzi, najlepsie aby si bola s nou kazdy den niekolko krat. Pocuj, nenaviazala sa na teba nahodou, nie je na Tebe tak trochu zavisla? 🙂 To sa casto stava medzi ludmi...
Predpokladam, ze tebe to nie je prijemne, byt s nou tak casto. Aj ked ju mas rada, mas kopec povinnosti s dietatom. Okrem lasky k Tvojej mamine milujes svoje dieta, svojeho manzela (mozno 🙂, kamaratky a podobne. A je ti neprijemne, ked si vylieva svoje srdce malemu, ktory je z toho zmateny.
ja som tiez toho nazoru co tu odznel.. zavedte pravidla take, ze ty prides v tedy a vtedy, ona pride inokedy a ked dlhsie cestuje, tak co..v ed asi ma na to cas🙂 to ze sa oduva je jej problem, nech zacne strikovat, hackovat, malovat.. alebo sa venuje bratom. Reci na maleho stylom, ze tam nechcete chodit a podobne vydieracky citove by som jej zatrhla, ze si nezalam taketo reci ... ved ona s vami ked ste boli malicky asi tiez netuzila cely den pri mame sediet, aj ked mohli mat dobry vztah. Je to nromalne, ze si clovek chce zit aj "svoj" zivot.
@elementissa super si to zvladla, daj prosim aj mne trefnu radu na moju mamu. Ta zas strasne rada poukazuje na chyby druhych, ale tie svoje nevidi. Ona nezobroni o pozornost, to nie, ale ked k nim prideme, furt zo vsetkeho obvinuje otca a cely svet, ze ona ma nenaplneny zivot. Ked povieme, ze ona si ho taky zvolila, tak to nie je pravda, to okolnosti, vsetci ini ju do niecoho dotlacili a bla bla bla. Otec je za tie roky zvyknuty, ale ostatnym to uz lezie na nervy... Mas nejaky tip?
@elementissa ale autorka nepopisovala svoju mamu az tak drasticky ako ty. treba sa odosobnit. z autorkinho prispevku vyznieva, ze len teraz po tom ako sa rozviedla, umrela jej mama sa cíti sama a vydiera ano. ale nieje to nieco co tu pretrváva od detstva. ty ak si psycholog urcite poznas rozdiel medzi miernou hysteriou a manipulatorstvom.
@tatehotna no a bratia - aki su velki? ved ak zije so synmi, ako moez byt sama? dalej - pozri jej autobus a povedz, jednoducho, ze pridi zajtra ku nam busom a vecer ta muz odvezie domov. aspon sa vyvetras, zmenis prostredie ... fotky posielaj, ved to je minimum, aj ja posielam svokre vkuse nejake, nemusi ma ani ziadat. popros ju trebars nech donesie vase detske fotky, zechces doma robit album, alebo ich prefotiti a zaramovat alebo vyysli nieco, co musis robit u vas doma, aby ona musela ku vam prist.
@pribinak
@jana_eyre_2
@elementissa
@banu01
@poly1
@nistika
@0silvia0
@ndrag
@alas20
@simca06022011
@0silvia0
@nistika
@ukulela
ona pracuje na smeny, vacsinou 3-4x za tyzden, pripadne raz dennu a bud chce aby sme dosli pred nocnou alebo ked je po nocnej s tym, ze jej nestacia dve tri hodiny.. navrhovala som aby sme sa striedali, ze raz pridem ja a inokedy ona bud ze ju bratia dovezu alebo pojde autobusom. Na to sa zacala vyhovarat, ze ona pred nocnou nemoze, lebo ze musi doma porobit a pod a po nocnej ze je vycerpana a je rada ze je rada. Potom ze bratis nebudu vzdy ochotny a k dispozicii a nakoniec ked som sa snazila ze ok dojdi busom a vecer ta muz odvezie, tak ze naco ona bude chodit. Ked aj tak sa bude musiet dostat domou tym ze ju bud ja alebo muz zavezieme, ze to rovno mozem prist ja s malym a da mi na naftu 🙄 Ked som argumentovala tym, ze by mi pomohla keby prisla, ze si mozem navarit a pozehlit povedala, ze navarit mi moze ona, ze si to domov zoberiem a ze pradlo na zehlenie jej mam priniest, ze mi to porobi ked tam nebudeme a potom si to odnesiem domov. Ked som jej povedala, ze potrebujem a chciem poupratovat, poukazala na muza ze aj on zije v domacnosti nech sa zapoji 🙄🙈 stale nieco a potom to zaklincuje, ze ved porobit si mozem na druhy den ked k nej nedojdem :/
Mam ju rada a aj si ju vazim za to vsetko co pre mna v zivote urobila. Vzdy mi pomohla a podala pomocnu ruku. Nechcem sa od nej odvratit a zit zivot bez nej. Chcem aby bola sucastou nasho zivota ako moja mama a babka a nie ako privesok. Najhorsie to je po tom rozvode a smrti jej matky. Nema ziadne konicky, nic take ju velmi nezaujima a nenaplna a koniec koncov nema ziadne kamarstky, take doverne. Ma kolegyne s ktorymi si aj rozumie, ale s nimi sa nestretava nikde inde len v praci alebo si raz za cas zatelefonuje s tymi, s ktorymi uz nepracuje. Ked sme ju s brstmi posielali, nech ide s nimi do mesta na kavu alebo k nim tak zas vyhovorky, ze oni maju vlastne zivoty a pod. Ked sme jej navrhli nech oni dojdu k nam ako volakedy ked sme boli deti, tak to tiez zavrhuje. Ona nema zaujem si nieco najst a lahsie je pre nu upnut sa na nas. Bratia maju 27 a ja 28. Oni s nou aj pokecaju aj kavu vypyju ale potom sa hud zavru do izby alebo idu za kamosmi a ziju si svoje, len ja mam pocit ze sa upina na mna a mojho syna, ze mi zavola, postazuje si ze je sama a pod.
Nechcem byt k nej ani hnusna ani drza, ale neviem ako vyjst z tejto situacie, aby nedoslo k velkym ranam.
Mozno by mi ani nevadilo to, kolkokrat k nej chodim, skor ma asi odradzaju jej debilne reci ako tie co som uz spomenula vyssie 🙈
@tatehotna ona sa vyhovara, ty ju musis vzdy pochopit, ok? Tak sa zacni vyhovarat aj ty, nech obcas pochopi aj ona teba. Na toto treba asertivnu komunikaciu, ktorej je malokto schopny. Treba jednat na rovinu. Ano mama, viem, ze ti to je pohodlnejsie, ked pridem vzdy ja, ale prestalo mi to vyhovovat. Vieme s tym nieco urobit? Nie? Ok, budem moct chodit len 1x tyzdenne. Bez tohoto to nepojde. Mozno sa urazi, oduje, ale rozchodi to. Zacne vyplakavat, lamentovat? Sorry mama, toto mi nerobi dobre. Potrebujem sa odreagovat a nie hadzat na seba tvoju negativnu energiu. Atd.
@tatehotna no tak bohužiaľ, ak ty si musíš porobiť.
@tatehotna a s tým robenim veci u nej doma.... Normálne jej povedz ze nebudeš predsa prevlácat veci, to nemá logiku. Dobre si jej to navrhla. A viac sa netráp.
Tak ona býva s ďalšími 2 bratmi, robí na smeny a ešte má čas sa takto s tebou doťahovať? Veď to by mala mat dostatočne vyplnený voľný čas, v praci predsa je obklopená ľudmi a tak sa nedá povedať, žeby jej chýbala socializácia, doma je so svojimi synmi. No to ešte len bude ámen tma, keď pôjde na dôchodok, to ťa už bude ako preháňať 5x za deň? Tam ma pichlo, tam mi puklo.... no to bude 😂
Autorka, začni chodiť tak, a robiť veci tak, ako to vyhovuje tebe. Si dospelá, nie 5-rovné sopľavé decko, ktoré by muselo konať tak ako mamička chce. Keď budú výčitky, zrušiť to hneď na začiatku. Mama si časom zvykne, keď uvidí, že si za tým sama stojíš.
Ja len podotknem ze ked si naucis svoju mamu ze k nej chodis pocas materskej niekolkrat za tyzden a vyplnas jej volny cas tak velky problem este len nastane ked sa po rodicovskej vratis do prace a z casovych dovod tam uz nebudes vediet tak casto chodievat tak potom este len zacnu problemy. Ako taketo povahy sa tazko prevychovavaju (mam osobnu skusenost) ale treba si pravidla spolocneho fungovania urcit co najskor. Hlavne jej vysvetlit ze je to tvoj zivot a ty urcujes akym sposobom ho budes zit. Nastavte si ako casto sa budete stretavat, povedz jej ze volat si budete max 1 za den a ze fotky a videa jej posles napr. 1 za tyzden naraz. A pozor do buducna aby ti to nesposobilo este aj problemy s manzelom. Chapem ze mas svoju mamu rada ale musis si stat za svojim.
Mama sa musí naučiť žiť aj sama. Zo začiatku nech je to hoci aj nútené, že prídeš k nej vtedy, keď to bude vyhovovať aj tebe a postupne si zvykne. Ešte ti možno poďakuje, keď sa jej to podarí zvládnuť, zistí aké to má výhody, nikomu sa neprispôsobovať a bude na seba hrdá. Potom sa budete na seba tešiť oveľa viac ako teraz, keď je to niekedy také nútené. Veď koľko rodín žije tak, že detí s vnúčatami sú odsťahovaní v zahraničí a vidia sa 2x do roka alebo ešte menej.
Autorka, negatívne opisuješ svojho otca, ale asi ani tvoja mama nebude bez chyby. Každý z nich má za ušami. Toto si treba upratať skor, kým začneš chodiť do prace a nebudeš mat čas riešiť posielanie fotiek a vecne telefonaty. Možno by bolo aj fajn sa zamyslieť, prečo sa práve na teba tak chorobne upla, lebo bratov nespominas. Asi si bratia vedia stanoviť hranice. Alebo neštve ju trochu, že ty máš rodinu a jej sa tá jej rozpadla, tak ťa takto “trestá” aby si jej bola vždy po ruke? A to, že nechce ona prísť a iba ty máš chodiť mi príde typicky toxický vzťah. Zase nemala by som jedného rodiča za najväčšie zlo a druhého za najväčšieho anjela, lebo niekedy časom človek pochopí, že život nie je čierno-biely ale farebný a každý mame v živote nejaké pohnútky, prečo tak koname. Tým nechcem vôbec ospravedlňovať spravanie otca. Len tebe samej očividne už mama lezie na nervy.,
@tatehotna To ako po tebe vyzaduje aby si tam chodila velmi casto (typujem ze idealne sama), ako svoju frustraciu premieta na deti moze mat rozne dovody. Sustred sa teraz najma na seba a na rodinu (dieta a manzela). Tvoja mamina sa o seba postarat vie. Je na teba len velmi upnuta. Mozes k nej chodievat kedy to vyhovuje tebe a vobec nemusis odovodnovat preco. Ked na Teba bude neprijemna, mozes prerusit na par dni komunikaciu, ci zredukovat navstevy, pripadne na par mesiacov uplne stopnut. Je mozne, ze bude ti nariekat, prosit, slubovat ci nadavat. Na to vobec nereaguj, pokial budes, neprestane s tym... Par mesiacov to bude trvat, mozno aj rok. Ale potom by jej to malo dojst a prestane s tym. Bude ta mat rovnako rada, ale nebude uz na tebe tak "zavisla". Drz sa.
@nistika no ale manipulátorstvo začína miernou hysteriou 🙈🙈 moja mama taka začala byť možno tiež až po smrti môjho otca 🙈 to si ja ale nepamätám, keďže som mala vtedy 3 roky... Autorkina mama keby sa rozviedla o 20 rokov, tak ver, že vystraja o 20 rokov dlhšie. To sú také typy ľudí
@nistika možno si psychológ aj ty, ak áno, tak zasa vieš, že časové obdobie počas ktorého ta niekto zneužíva je úplne nepodstatne. Aj keby ju napríklad manžel bil a začalo to pred pol rokom a na to jej napísala žena, ktorú doma mlátil muž 5 rokov, ako sa jej podarilo z bludneho kruhu vyliezť, tak tiež by si jej povedala, že ale ako to môže porovnávať, ved ju bil 5 rokov a autorku len pol roka a tým pádom je to úplne odlišná situácia a nedá sa to aplikovať.... Takže nie, na dĺžke naozaj nezáleží, keď ťa niekto citovo tyra, cítiš sa rovnako zle ci to robí pol roka, rok, 5 alebo 10. Možno sa jej zastavas, lebo je to jej mama. Ale to tiež nie je výhovorka. Deti nemáme na to, aby riešili naše životné tragédie a na to, aby nám robili spoločnosť, keď nám nevyjde vzťah. Každý je zodpovedný za svoj vlastný život
@0silvia0 joooj... Tam je problém inde... Asi je nejako frustrovana sama zo seba... Väčšinou svoje vlastné nedostatky vidíme na druhých. Ibaže bohužiaľ, to si musí vyriešiť ona. Tým, že jej povieš, že ťa to obťažuje (ak jej to vysvetlíš dostatočne dôsledne), možno to nebude hovoriť pred tebou. Ale ak si sama nevyrieši svoje pohnútky, prečo všetko tak kritizuje na ostatných, tak sa to nezmení. Akurát sa možno bude v tvojej prítomnosti viac ovládať. Skúsila by som ju skôr naviest na to, aby prestala riešiť iných a zamerala sa na vlastné šťastie, začala napríklad meditovať ci chodiť na jogu, zamerala sa na mindfullness... Vieš ono, každý si je strojcom vlastného šťastia. Len vás asi nebude počúvať. Možno by ste sa mali ako rodina zlozit a kúpiť jej nejaký mindfullness kurz alebo sedenia s koučom, aby si naplnila svoj vlastný "skazeny" život... Ona je vnútri asi hrozne nešťastná, no vysiela to do okolia takto. No ak ona sama nebude chcieť, nezmení sa to nikdy. Môj dedko bol taky... Až do smrti... Umrel ako 93 ročný... A veru mnohým svojim správaním a svojimi rečami tak ublížil počas života, že od niektorých rodinných príslušníkov priamo po jeho pohrebe padli slová ako "on bol jeden zlý a nenavistny človek"... Možno by som toto dale mame ako víziu do budúcna, či chce, aby skončila takto. A nie, nepoviem, že nikto si nezaslúži tak dopadnúť... Lebo každému sa vždy len vráti to, čo sám rozsieva. Takže ľudia, ktorí rozsievaju nenávisť a hádky nemôžu čakať, že každému bude za nimi smutno. Málokto ma naozaj také božské kvality, aby miloval človeka, ktorý mu krivdí alebo ubližuje.... Sme ľudia a nie sme dokonalí a už vôbec nedokážeme dokonalo odpúšťať...

oprava 2x do tyzdna k nej chodime. Od minuleho roku ostala kvazi sama, v dome zije s mojimi dvomi bratmi. Vzdy ked mame nejaku vymenu nazorov nezabudne podotknut, ze je stale sama, ze nikoho nema, a podobne reci. Ona nema velmi ziadne kamaratky, so sestrou sa roky nerozpravaju. Cely zivot zila pre nas a nezila svoj zivot a teraz sa upina opat len na nas. Ja ju na jednej strane chapem, ze je sama a je mi jej luto, ale na druhej strane si chcem zit vlastny zivot s manzelom a synom, bez toho aby som musela pocuvat jej terorizujuce reci a vycitky. Neviem ako s nou dalej.
Mne na jednej strane vyhovuje chodit s malym k nej, lebo aj tak som cely den sama nakolko manzel skoro rano odchadza do prace a vracia sa casto okolo 19, niekedy cez noc ani nepride. Vyhovuje mi to aj pre to, ze nie som na neho sama, ze u nej nemusim nic robit, len jej robim spolocnost a kojim maleho, ona sa mu plne venuje, prebaluje a tak. Len proste stve ma to, ze si z nas robi stred vesmiru a ze ked nahodou nepridem alebo neposlem jej foto/video, uz je urazena a ofucana a ja mam potom vycitky svedomia, ze kvoli mne ze som ju podporovala je sama a pod. :( som z toho velmi smutna a nestastna :(