Čo s nervóznym priateľom?
Dobrý deň,
S priateľom sme 4 roky, máme spolu jedného syna (1rok a 20mes.) a pred pár týždňami sme zistili, že som opäť tehotná. Situácia je medzi nami posledné dva týždne ohromne napätá. Priateľ rozbieha novú firmu a preto stále pracuje, keď sa narodil syn, tak sme rátali obaja s tým, že budeme spolu málo, ale ten čas obetujeme, aby sme sa neskôr mali lepšie. Taktiež som všetky povinnosti okolo dieťaťa a domácnosti prevzala na seba. Avšak on pracuje stále viac a viac, tým myslím, že ráno skoro vstane a príde večer, strávi chvíľu s malým a opäť pracuje. Dosť často chodí aj na viac dní mimo mesto. Naša posledná hádka vznikla práve potom ako strávil tri dni na služobke a namiesto toho, aby prišiel domov v sľúbený čas, išiel na párty. S čím som nesúhlasila, ale aj napriek tomu šiel s tým, že príde na druhý deň doobeda (prišiel až poobede). Povedala som mu, že som na dieťa stále sama, nepomáha mi v domácnosti, nemám problém s tým, že chodí s kamarátmi von alebo na rôzne exhibície. Ale keď sľúbi, že príde domov v určitý čas, tak nech tam je. Malý sa na neho tešil a potom vyplakával. Priateľa moja výčitka primárne tá, že prácu si vybral sám, ale dieťa je naše, dosť naštvala. A aj keď som sa snažila viesť debatu pokojným a racionálnym smerom, jednoducho som vybuchla a povedala som, že je hajzel. Na začiatku chcel, aby som sa mu zdôverila s pocitmi a keď som to spravila, tak zvolil “najlepšia obrana je útok” stratégiu. Potom sme sa rozprávali až o niekoľko hodín a povedal mi, že mu záleží na urdžaní vzťahu nie kvôli mne alebo kvôli jeho citom ku mne, ale len kvôli deťom. Odvtedy fungujeme tak zvláštne, chladne a cudzo. Snažil sa tráviť s malým viac času, ale to bolo len o tom, že syn sa hral a on bol na telefóne a keď spravil niečo zlé, tak mu hneď dal po riti a zvýšil hlas. Žiadne varovanie, vysvetlenie nič. Dnes to vyvrcholilo opäť, keď malý mrnčal, lebo už bol unavený a priateľ opäť na neho vybehol. Tak som mu povedala, že to nie je riešenie kričať na malého chlapčeka, len preto, že je unavený. Tak som si to zlízla s tým, že on nemôže nijak zasahovať do výchovy, nič povedať a on bude dieťa vychovávať autoritatívne a aspoň z neho bude chlap. Ja osobne čítam veľa o psychike dieťaťa a autoritatívnu výchovu neuznávam a on to vie. Náš vzťah nebol ideálny, ale rozumeli sme si a ľúbili sa. Začínam mať však pocit, že informácia o druhom tehotenstve ho úplne rozhodila v negatívnom zmysle, že od začiatku nebol na dieťa vôbec pripravený. Stupňujúce sa povinnosti, napätie v práci si pomaly začína vybíjať na nás, hlavne vtedy, keď okolo neho nechodím po špičkách. Ťažko sa s ním dá rozprávať bez toho, aby takúto citlivú vec bral hneď ako útok na svoju osobu. Záleží mi na ňom, ale deti sú pre mňa dôležitejšie a nechcem, aby svoje frustrácie ventiloval na nich, aby z nich náhodou neboli emocionálni krypli.
Ďakujem za váš čas.
@anavi123 tu ťažko niečo radiť. Chcieť musia obaja. Obaja si musia priznať krízu vo vzťahu. A obom musí záležať na vzťahu a na tom druhom... Prajem vám veľa síl a trpezlivosti...
Myslím, že kým si tú svoju firmu alebo čo si to rozbieha, nedá doporiadku (čo môže trvať aj pár rokov) sa to moc zlepšovať nebude. Skús mu vysvetliť, že chápeš, že sa o vás chce postarať čo najlepšie ale mal by sa trocha venovať aj vám aby sa mu hlavne malý a bábo čo čakáš neodcudzili lebo keď budú staršie a on bude mať konečne čas to už tak ľahko nepôjde. Myslím, že takéto kritické "chladné" obdobie nebude trvať nejako dlho, budú aj obdobia kedy bude lepšie ale bude sa to striedať. Je už len na tebe ako to budeš chcieť riešiť
Podstatná otázka - on druhé dieťa chcel?
mas jednu moznost - ignorovat ho, ale biznis nech si riesi mimo domu s tym ze budes (pardon za vyraz) zabezpecena, stylom "ano moj zlaty, kvoli detom sme spolu, tak sa budeme mat doma ako v bavlnke". Alebo to neignorovat, a postupne sa to bud zlepsi alebo sa rozidete. Toto poznam, sme podnikatelia a nemeni sa ani za 10+ rokov nic. NIC. Ventilovat sa bude, nepochopi, kym sa nieco vazne nestane, ze ten cas leti a to dieta si s nim vztah neurobi ak bude len v praci. Ale potom po prepracovanych rokoch moze nastat apatia a nezaujem o cokolvek, ako to sledujem u nas... Proste mojho chlapa uz nebavi ani praca, ani rodina, nervozny je aj tak :DDD tak co s nim? :D Mna osobne vyhlasenia, ze sme spolu kvoli detom (resp: SOM S TEBOU IBA KVOLI DCERE a kvoli tomu na tom zalezi atd), poriadne vedia vytocit. Lebo o to ho neprosim vobec, nepotrebujem aby bol so mnou kvoli dcere.. detom mame okrem toho ze tam "akoze sme" okolo nich, dat skor vychovu a vzor ako to ma fungovat a vyzerat... a teda takto nie, ze ocko nervozny ked ho dieta pri niecom vyrusi, alebo dieta je nervozne lebo je unavene a otecko sa vyzuri na nom (poznam osobne, otecko si sadne pozerat formulu a 2 rocne dieta zacne rumadzgat, to bol cirkus... lebo nechape, ze to dieta je rado, ked konecne zavital domov na par hodin... ). A nocne vylety by som zatrhla uplne, bud ste rodina alebo nie... on si este zije svoj slobodny bezdetny zivot, neviem ci sa to podari niekedy ukoncit bezbolestne... ako by sa tvaril keby si to urobila ty.. ked pride domov, obliect as a odist na noc...
teraz keď si zas tehotná si asi moc nenavyberáš....ale časom sa to môže všetko utriasť a bude ešte aj dobre...Len to musíte chcieť obaja.
@anavi123 ťažko tu nájdeš objektivny názor, aké moja skúsenosť osobná je taká, že som čakala 17 rokov, kým sa “ budeme mat lepšie” a manžel sa nám bude venovať. Aj keď sme sa časom mali lepšie, stále to nebolo dosť. Čas nevrátiš, deti odrastu aj bez otcovej pozornosti, budeš mat síce z čoho zabezpečiť starostlivosť o ne, ale budeš sama. Všetka tvoja starostlivosť o deti, muža, domácnosť, záhradu atd bude považovaná za samozrejmosť, lebo veď on nosí prachy. A vás vzťah? Už teraz mu na ňom nezáleží. Inak by tá takto nezranil keď si tehotná sprostými rečami. Chápem, nečakane tehotenstvo niekedy zamáva s mužom a potrebuje čas aby sa s tým vyrovnal. Ale keby tá ľúbil, snažil by sa to spracúvať rozhovormi s tebou. A nie utekanim z domu.
Ja by som mu polozila otazku, naco mu budu tie prachy (dajme tomu, ze to, kvoli comu zanedbava rodinu a kazi manzelstvo, vyjde a bude firma zarabat), ked nebude mat rodinu, resp. bude mat rozbitu rodinu.....toto si musi upratat v hlave on sam, vela zavisi od povahy.....trochu sa obavam, ze ak chodi na zurky, kde obetuje aj to malo casu, co by mohol byt s rodinou, patri do skupiny tych, co chce nahat peniaza za kazdu cenu.....ty s tym vela nenarobis, len sa musis rozhodnut, ci to mienis v zivote akceptovat alebo nie.....
Co si na nom milovala a on na tebe na zaciatku? Ako ste sa rozhodli pre prve dieta? Ako pre druhe? Snazili ste sa? Nedavali ste pozor? On chcel ci ty?
Toto su asi dolezite veci. Bavili ste sa o rodicovstve a sposobe vychovy predtym? Ake ste mali predstavy ? Ake mate ocakavania od vztahu? Je ta firma nenahraditela pre case prezitie? Ake mate zazemie? Z akej rodiny pochadza on? Aku dosttal vychovu? Asi si potrebujete intenzivne hladat model co bude vyhovovat vsetkym styrom....
ahoj, velmi mi to pripomina nas pribeh. akurat, ze ja som mala dvojicky a bola uplne sama na deti den noc, nakupy, varenie, doktori, fuj otrasne to bolo. to tvoje ze si mu nadala do hajzlov ma rozosmialo, ja som horsie vynadala. povedala som mu ze je hovno a nie otec heh a to som samozrejme prehnala. no, zhruba rok mali deti, ked som v najhorsom obdobi poziadala muza ci nas nezabvezie k mame. samozrejme, okamzite bol ochotby nas zaviest sto kilometrov. boli sme tam s detmi dva dni, neodpisovala som mu a az navela navela ked sa pytal kedy ma po nas prist som mu napisala, ze nemusi chodit, ze si len dojdem po nase veci a ze sa uz nevratime. myslela som to ozaj vazne, bola som velmi nestastna, unavena, uplne som sa citila vyhorena. to som munapisala v noci. rano o siestej cakal pred maminym vchodom s kvetmi bla bla vysvetlili sme si vsetko, urcili pravidla. su tomu dva roky a mame uzasny krasny vztah. stale pracuje viac nez ostatni ale cas na deti si uz vyhradil na urok prace. takze v nasom pripade odchod pomohol. aj ked len symbolicky odchod.
muz mal vtedy 24 rokov a sam sa mi priznal, ze on nevie co robit s detmi, ze on sa musi naucit byt otcom.
drzim vam palce, verim, ze najdete cestu a kompromis ako byt stastni, rodina je najviac!
doprdele anavi tak zakladaj temu a hned si zrus ucet. toto je take trapne.
my ti tu vypisujeme, venujeme ti cas, truba
@anavi123, neprecitala som cely tvoj prispevok, pretoze nestiham, kym maly spi, musim porobit, tak len v skratke. Moj manzel podnika tiez, viem o com to je, ale ziadne party, ziadny kamarati, tiez placem, zurim, lebo nevladzem, teraz bol prvy vikend co bol s nami cely cas doma, ale teda ja som mala all inclusive, maly ma 17 mesiacov, uz bolo na case, s dceou sa zas musim ucit, je to vycerpavajuce. Potrebujeme dokoncit dom, ja potrebujem auto, inak sa nedostanem z domu a to doslovne, cize robit musi, ale kazdu volnu sekundu venuje rodine a vzdy taky bol. Ale noci travi doma, ajked pracovne, nastastie. Treba pozerat aj na to, kolko este clovek znesie, ked tolko pracuje, infarkt a podobne. Ale podla mna velmi vycerpany nie je, ked ma naladu na party a nejde radsej za vami domov. Ja vidim kedy moj muz melie z posledneho a keby nemusel, nejde z domu. Roboty ma kopec zameskanej, ale velakrat neodola a mojka si maleho, proste ma svoje priority. Tvoj priatel ich ma tiez, ale jeho rodina to nie je. Aspon ja mam taky pocit.
Ahoj, chápem máme to vo veľa veciach podobne,my máme deti už dve,on nekrici na ne, ale tiež mám pocit že sme sa dosť odcudzili,sami nemôžme nikam, nemá nám kto strazit detičky,mama moja žije v zahranici a svokru mám snáď tu najhoršiu na svete.takze je to aj logické že sme sa odcudzili keďže nikdy nie sme spolu🤔 držím palce, snáď niekto dobre poradí.pekny deň 🍀 a hlavne kvôli bábätku berte vsetko z nadhľadom❤🎅