Čo s naším manželstvom?
Ahojte kočky,
aby ste ma chápali, nie som ten typ ženy, ktorá plače pre každú "kravinu" a ide sa zblázniť. Lásku som nikdy predtým nešpecifikovala ako cit, skôr ako chemickú reakciu v tele. Aby sme si nemysleli, že som mešuge :D Som veľmi racionálny typ človeka, pre niekoho až príliš (známy vravia že mám až sociopatycké sklony :D v dobrom ).
S manželom som chodila od svojich 17 rokov (bola to prvá kvázi láska a aj prvý a jediný sexuálny partner) chodili sme spolu 6 rokov za ktorých sme prežili dosť veľa (najmä ja s mojou božou trpezlivosťou), už to vyzeralo že buď sa rozídeme (mala som v pláne ) alebo sa vezmeme (som neskôr zistila že mal v pláne on ) ale nakoniec som otehotnela. Nastupovala svadba s všetko s tým spojené a následne vybavovanie hypotéky a stavba domu.
Po svadbe prešiel týždeň a zistila som, že môj "manžel" sa ťahal už dobrého pol rok s nejakou babou s posilky( vravil že s ňou nič nemal ale tak už ma o tom nikdy nepresvedčí, že si len písali cez fb) v danom pol roku sme rozoberali moje tehotenstvo, svadbu a chalupu. Myslela som si, že som šťastná (prd).
V skratke, prežila som to a a pre dobro môjho nenarodeného dieťaťa som žila ďalej, aj keď cesta k manželovi bola dlhá.
skrátim to,....máme krásneho skoro dvojročného syna ( je úžasný :D) ale naše manželstvo ide dole vodou.
máme sa nasťahovať do už skoro dostavanej chalupy a tu nastáva problém. Ja nechcem, ja ho už ozaj nemilujem. mám ho rada ale iba ako otca svojho dieťaťa nič viac ale chcela by som už kvôli malému.
Lenže ja k manželovi nech sa snažím ako chcem, lepšie to už nebude /asik nejaký vnútorný blok/, ale zisťujem že to čo som si odopierala dlhé roky / lásku a jej prejavy/ my teraz chýba. Mám potrebu aby má niekto mal rád, že by som bola preňho niečo viac ako kuchárka, upratovačka a rodička. Lenže to nemôžem (kvôli malému )
Takže moja otázka znie, čo mám robiť aby som tu potrebu po láske nemala, nejaký koníček alebo čo?
Viem napísala som toho dosť, asik som potreboval sa možno len vyrozprávať no neviem, ale vopred ďakujem za nejakú radu alebo celkovo názor.
Toto mala aj moja znama nieco podobne. Vydrzali spolu kym mala 4 roky ich dcerka no potom to ukoncila rozvodom. Myslim ze by si si mala tiez dat prilezitost na novu lasku a stastie. Manzelstvo len koli dietatu skor ci neskor stroskota. A ak to ty tak citis - nema zmysel sa s nim prestahovat a klamat sa dalej .... Dieta je este male, otec tak ci tak otcom zostane. Ak nebudes stastna nezostavaj v takom manzelstve. No kazdopadne drzim palce
hm, ja úplne chápem ako sa cítiš. a radiť? aj tak sa rozhodnúť musíš sama. a taktiež ak by aj mne niekto pred svadbou či inými vážnymi rozhodnutiami radil, ťažko by som asi počúvla. no poviem ti, že som momentálne v takej istej situácii, teda čo sa týka toho, že mi chýba "láska", a mám nejaký vnútorný blok voči manželovi. a pritom "lásku" som predtým poznala, no určité veci ktoré som sama nemohla nijak ovplyvniť, to celé zmenilo, a mám taký blok. viem čo by som robila teraz, keby som nebola vydatá. viem, pre niekoho "manželstvo" veľa neznamená, a mnohí by mi určite radili rozvod. a veru zatiaľ to nerobím, možno kvôli dieťaťu, možno kvôli viere, že možno sa to ešte v našom manželstve zlepší /aj keď už fakt sama v to neverím, ale tvárim sa tak/. a veru my sme spolu ak rátam chodenie asi necelých 7 rokov. a veru nezlepšuje sa to, tá citová stránka. takže si to fakt dobre sama premysli. aj keď sú chvíle, keď je všetko na oko ako tak dobré, ja viem vo svojom vnútri, že šťastná nie som. lebo mi chýba tá pravá "láska" a úcta.
Ahoj.Co si urobila pre to,aby si manželstvo dala ako tak dokopy?Ked ako píšeš kvoli malého ho chceš zachránit.V živote príde hocičo,ale vlastne kvoli ničomu/lebo toto pre mna nie je problém/ stratíš rodinu?Keby ta bil,pil alkohol,týral psychicky-fyzicky tak nepoviem.Povedz mu čo ta trápi a zabojuj o vašu lásku.Ked chceš dostat musíš vediet aj dávat.
no už teraz nič. Nasťahuj sa do nového domu, užívaj si dieťaťa a ďalšie bábo by som zatiaľ neriešila.... aspoň nie kým si ujasníš čo chceš a čo nie s terajším chlapom..... 🙂 🙂 🙂
Este vydrz mozno prezivas jedno z tych obdobi, v ktorom ti nic nechyba a sisi manzelom ista mas vsetko, ale ak by prisla choroba, strach o dieta nedaj boze umrtie v rodine alebo nastala situacia kde sa musite opriet jeden o druheho tak potom si uvedomis co mas a ako muza lubis. Drzim palce
ahoj, mas to tazke, viem že chces kvoli malemu vydrzať s mužom, ale porozmyslaj ako to bude o 10, 20 rokov...? naozaj chces takto žiť?
mali by ste sa velmi vazne porozpravat, skus mu vsetko takto pekne povedat ako si aj napisala, alebo mu to daj rovno prečitat. možno si to uvedomi a začne si ťa viac važiť a prejavovat ti lasku ako to bolo ked ste spolu chodili.
vies, už ťa ma istu, tak sa asi nesnazi.....ale my zeny potrebujeme prejavy lasky, objatia atd....
drž sa🙂