Čo s dotieravým kamarátom?
Ahoj,
chcela som len vedieť, čo by ste v mojom prípade robili vy.
Mám kamaráta, ktorého som stretla počas VŠ. Vždy sme boli len kamoši, pomáhali sme si.
Od Covidu sa na mňa dosť upäl a už mi je to dlhšiu dobu nepríjemné.
Cca pred rokom a pol sa mi zdôveril, že je do mňa zamilovaný - myslela som si, že sme si to vysvetlili, že ja žiaľ k nemu nič také necítim, on zase, že tomu rozumie, že nemôže nikoho nútiť, aby sa do neho zamiloval. Odvtedy sme fungovali ako kamoši, poväčšine len nadiaľku, nakoľko sa odsťahoval do zahraničia.
No koncom min. roku s tým začal znova... najprv vyplakávacie správy ako mu tým, že s ním nechcem byť ubližujem. Ako sa s tým nevie zmieriť. Potom sa mi ospravedňuje, že ho to mrzí, že mi tieto správy píše... že on moje rozhodnutie rešpektuje.
Už sme spolu takmer 2 mesiace nekomunikovali vôbec, nakoľko som mu povedala, že mi je to nepríjemné apod. Potom mi však zase začal vypisovať ako ho to mrzí, že ma nechce stratiť ako kamarátku. Na to som samozrejme skočila a znova je to celé dokolečka.
Stale mi chce volať, milión správ denne čo robím, ako sa mám, keď neodpíšem do pár hodín, uráža sa, vyčíta mi, že sa o neho nezaujímam ani len ako kamaráta a najnovšie mi začal vyčítať každú jednu blbosť, ktorú pre mňa kedysi urobil ako keby ja som mu nikdy s ničím nepomohla.
Stále ho beriem ako kamaráta s ktorým mne aj ostatným v partii bolo počas VŠ fajn. No asi by som mala prijať fakt, že už žo tak nie je. Mám už toho všetkého dosť a niekoľkokrát som mu to povedala, no vždy mi povie, že to chápe, ospravedlní sa (už aj tieto neustále ospravedlňovačky mi idú na nervy) a potom o pár dní znova to isté.
Áno, veľa toho pre mňa urobil (ale aj ja pre neho, hlavne počas VŠ). Nikdy som mu nedávala falošné nádeje. Iba som ho nezačala ignorovať a udržovala kontakt ďalej - čo bola asi chyba. Nie som z tých ľudí, ktorí len tak začnú niekoho ignorovať pre to, že sa mi niekto zdôverí s tým, že ku mne niečo cíti.
Neviem sama sebe poradiť, čo robiť. Prestať komunikovať úplne? Mrzí ma to a začína ma to emočne vyčerpávať, nakoľko sa cítim ako najväčšia mrcha, ktorá ho neustále odmieta.
V jeho zaujme by si mala úplne prerušiť kontakt.
Povedz mu este raz ,ze ti to je nepríjemné a keď s tym neprestane, ze s ním prestaneš uplne komunikovat...a dodrž to.
Zacni ho ignorovat, len ta odcerpava o energiu a cas. Na mna sa tak v zivote nalepili 2 x tzv." kamarati" a dost ma to nicilo, dokonca o mne rozsirovali spravy ze s nimi chodim a pod. A to az po rokoch som sa dozvedela. Brr. Vzivote by som s nimi nespala. Dost zle mi z nich bolo odstupom casu. To su vacsinou slabozske typy muzov co sa nalepia na silnu zenu, ktora ich nechce za frajera a ona sa ich z lutosti nevie zbavit... Skus ho ignorovat kolko sa len da, ak mas priatela alebo budes mat, tak mu to daj znacne najavo nech pali do p. lebo ta bude otravovat donekonecna...
Tak by som mu to napísala, ako si to napísala sem - výčitky, emocionálne vydieranie, ospravedlňovačky, znovu výčitky, atď. Že už nevládzeš. Že by si to rada ukončila, celú komunikáciu. Nech ti už nepíše, lebo nebudeš reagovať. Že ťa to mrzí, dala si mu veľa šancí a vždy sa to zvrhlo. Že už na to nemáš jednoducho energiu. Že keď cinkne správa od neho, tak máš žalúdočné kŕče. Preto budeš odpovedať len vtedy, keď budeš mať chuť a čas. A ak ťa bude osočovať a vyčítať, že neskáčeš, ako on pískne, tak jednoducho nebudeš písať vôbec. Máš svoj život a on by to mal rešpektovať, že nie si na špagátiku.
Pomôže, len prerušenie kontaktu nič iné.
Ďakujem za rady. Budem sa musieť odhodlať a kontakt prerušiť, aby sa zo mňa vylieičil a nemyslel na mňa toľko... Hádam to pomôže.
Tak tak, to ho naučí zvyknúť si na to že vždy ten zalúbený ťahá za kratší koniec. Aj ja som párkrát tak dopadol ako henten a už som zanevrel na lásku. Viem čo by ma čakalo tak to radšej nerobím. Keď sa mi páči kamoška tak ja preruším kontakt aby som sa nedostal zase do takej situácie. Treba si proste pripustiť že láska neni pre každého a zmieriť sa s tým. Tak ako sa zmierujeme s chudobou, politickou situáciou, prítomnosťou zločinu, s počasím, tak sa zmierime aj s týmto.
Buď rada, že je v zahraniči. Na mňa sa takto "nalepil" kolega v práci, donoca ženatý, so ženou sa rozviedol a mňa donekonečna otravoval, nikdy som mu nedala žiadne falošné nádeje, síce som bola milá, usmievavá aj som pomohla, ale to som proste ja..do práce išiel tou istou cestou ako ja, z práce tiež, veľakrát som ho videla s dieťaťom prechádzať sa popri môj dom, pritom býval vo vedlajšej dedine...síce len 30minút pešo, ale tak neverím, že práve okolo môjho domu sa musel s dieťaťom prechádzať....už keď to bolo neúnosné, povedala som mu, že si neprajem, aby sa takto správal, zazeral na mňa v práci, keď som sa s niekym rozprávala a smiali sme sa, išiel okolo červený ako morka, žila na čele mu skákala...nervy mal neskutočné...vždy niečo mrmlal popod nos, keď ma videl...pohľady psychopata...dala som sa preložiť na iné oddelenie, aby som nebola v jeho blízkosti...od ženy sa presťahoval do podnájmu a podnájom si našiel pár domov odomňa...vtedy som mala priateľa, ale vedela som, že ak mu to poviem, tak to nedopadne pre toho kolegu dobre, lebo som poznala svojho priateľa...snažila som sa to ignorovať...ale bol to boj...psychicky...po pár mesiacoch sa dal preložiť na to isté oddelenie ako ja...a znova to isté...vtedy som už išla za vedením firmy a povedala šéfovi, aký mám problém...preložili ho naspäť na oddelenie, kde pracoval...ale teror z jeho strany neprestal...keď som sa dozvedela, že som tehotná a oznámila to vedeniu firmy, vtedy mi šéf povedal, že môžem požiadať oficiálne o prešetrenie a zapojiť do toho, aj políciu, lebo on ma vážne sledoval...a videli to aj iní kolegovia v práci, pár ľudí aj prišlo za mnou, že sa o mňa boja...a aj za vedením, že nech s tým niečo robia...šéf aj vravel, že ho vyhodí z práce (on tam bol cca 3 roky, ja 10 rokov)...nechcela som to, lebo som nevedela, čoho bude schopný...ale nakoniec som išla skôr na materskú kvôli zdravotným problémom...po pôrode odišla z toho bývania, kde sme s partnerom bývali...a tým som chcela povedať, že nikdy nevieš, na akého psychopata natrafíš, úplne ale úplne preruš kontakt, čím skôr, tým lepšie...
Toto je chyba ale aj mnohých žien- nie sú ochotné stratiť kamaráta. Prepáč, ale vidíš, že si tým len ubližuje. Nebuď sebec a nechaj ho tak. On sa očividne s tebou nevie iba kamarátiť. Musíš ten kontakt prerušiť. Informuj ho, že vidíš, že ho to takto len ničí, že pre jeho dobre prerušuješ kontakt, aby vedel žiť normálny život a raz sa zaľúbiť do ženy, ktorá bude schopná jeho city opätovať. A potom si ho blokni. Nečakaj na jeho odobrenie a pod., lebo on ťa bude chcieť presvedčiť, že už to tentoraz zvládne. Ale sama vidíš, že to nie je pravda. Prijmi to, že v jeho očiach budeš ty tá zlá a nevďačná. Ak ho máš rada, dokážeš sa trochu obetovať.
To nie je kamarát, chcel by byť viac a keď ty to tak necítis, tak mu to vysvetli a následne blokni. Zrejme Ti ten záujem lichotí, inak by si ho už blokla.
@solange7 Ja som ho nahnevala tým, že som mu napísala na FB, že si neprajem, aby ma v práci sledoval, aby sa ku mne približoval a aby ma akokoľvek kontaktoval a že ho blokujem, a tým zablokovaním som zasi trafila klinec po hlavičke. Začalo sa to zhoršovať, v práci som bola nesústredená, vadilo mi jeho zazeranie, tú jeho červenú tvár som mala pred očami stále...ale už keď mi kolegovia a kolegyne vraveli, že si to všimli (ja som sa to snažila ignorovať), tak už som musela oboznámiť aj vedenie firmy a šéf mi povedal, že čakal, kedy za ním prídem, lebo že už za nim viacerí boli, že majú o mňa strach, kebyže nie som citlivejšia povaha, tak by som to vtedajšiemu partnerovi povedala, ale vedela som, že on by ho neupozornil len slovne a ja nasilie a agresiu neznášam a nechcem sa na to ani pozerať...noo keďže som otehotnela, vraj podľa zákona som bola "chránená osoba", tak to mohol šéf riešiť aj bez môjho povolenia, ale nejako som ho uprosila, že nech to nerobí, lebo neviem, čoho je ten chlapík schopný...skončilo to tak, že som išla na PN, samozrejme som ho stretávala...tie pohľady boli neskutočné, ale bol upozornený vedením firmy, že ak nechce, aby som volala políciu, tak sa ku mne nemá ozývať, ešte, že mal toľko "inteligencie", že sa neozval...medzitým sa mi narodilo dieťa...skončila mi materská, v práci som dala výpoveď...a odsťahovala sa na Slovensko (bolo to v zahraničí).. ale po pravde to bol asi najhorší zážitok z môjho života, ja som normálne nosila v kabelke malý nôž 🙄 a poučila som sa...radšej nech si ľudia myslia, že som chladná, namyslená krava, ako usmievať sa a byť milá hlavne k mužom, lebo potom si to vysvetľujú po svojom a vážne človek nikdy nevie, na koho natrafí....
@solange7 A ešte mi šéf zmenil pracovnú dobu, že budem chodiť do práce neskôr a odchádzať neskôr, tým pádom sa s ním nestretnem ani po ceste do práce a z práce...a čo on robil? Vzal si nadčasy, len aby končil v ten istý čas ako ja...v zahraničí je možnosť nadčasov, alebo ak niečo nebolo dokončené, tak sme mohli v práci ostať dlhšie...no a vtedy iný kolega ma brával domov autom...(vtedajší partner podnikal, nemohol ma voziť a brávať z práce, keďže podnikanie mal na opačnej strane mesta)
@tanyag To sa aj tazko cita... Zrejme to bol clovek s narusenou osobnostou. Musela si to mat velmi tazke, ale babenko ti potom vynahradilo vsetko.
@lentilka23 Bol to psychický teror...tak ako som prácu milovala, tak rýchlo som ju znenávidela...A áno, dcéra mi to všetko vynahradzuje dodnes 😁 hoci tiež to je niekedy na psychiku, ale čo už s tými deťmi 😂
@tanyag mňa by zaujímalo či si to potom povedala svojmu mužovi...
Inak klobúk dole pred tvojím šefom...mal velmi ludský prístup a bol taky nápomocný k tebe, či akoby som to nazvala 👍
@kvietok2012
Povedala som mu o situácii už keď som sa do práce nevrátila, ale nepovedala som mu, ktorý kolega to bol, resp. som klamala, priznám sa, povedala som mu, že už vo firme nepracuje a neviem o ňom nič...najprv bol trocha nahnevaný, že som mu to nepovedala ale potom aj uznal, že lepšie nevedieť, lebo vedel, že ak by vedel, ktorý to bol, tak by možno ešte sebe narobil problémy...Bohužial náš vzťah bol aj tak v kríze a nakoniec som vzala dcéru a odišla na Slovensko...
@tanyag aha tak...ty si vlastne vedela, ze akoby reagoval...no hlavne, ze to skončilo...
@kvietok2012
Noo za 11 rokov človeka spoznáš natoľko, že vieš, čo môžeš a čo nemôžeš povedať a aká by bola reakcia...netvrdím, že ku mne bol agresívny, ani nikdy nič zlé na mňa nepovedal, ani nenadával, ...nikdy na mňa ruku nepoložil, ale...ak ho niekto cudzí naštval, nemal problém vytiahnúť z auta baseballovú palicu 🙄 Ale to je už o inom...len som chcela autorke naznačiť, že nech si dáva pozor, nie je vždy dobre byť kamarátka s takým človekom, mne ten kolega tiež vypisoval, najprv pekne, potom nadával, potom sa ospravedlňoval a dookola to isté ...proste raz ak niekomu prepne, tak človek nikdy nevie...a ja som napr. v zahraniči žila 15 rokov a nikdy som sa s takýmto niečim nestretla, až pokiaľ mi do života "nevstúpil" ten kolega...a to ešte som ho ľutovala, lebo so ženou to mal ťažké, peniaze si odomňa požičiaval, atď. no za dobrotu na žobrotu 😔
@tanyag no našťastie si sa zbavila aj jedneho aj druhého
@solange7 Bol, už čo som na Slovensku, tak mi iný kolega napísal, že ho vyhodili z práce, lebo vraj toto začal robiť inej žene...Takže isto nejaká psychická porucha a teraz normálne mám problém s mužmi 🙄 stretla som nedávno fajn muža...ale ja som sa normálne zľakla, keď mi po cca mesiaci povedal, že ma ľúbi...proste už to mám v hlave nejako zafixované, že čo ak je nejaký psycho 😔
@kvietok2012 S otcom dcéry mám teraz lepši vzťah, čo sme od seba 😁 samozrejme na rodičovskej úrovni, nemôžem povedať jedno zlé slovo, stará sa po finančnej stránke a aj o dcéru sa zaujíma a aj ju navštevuje na Slovensku...ale aj tak som rada, že som odtiaľ odišla
Taktiež by som to riešila bloknutím a dovidenia. Už si mu asi dala dost najavo že toto čo ti píše ti je nepríjemne. Z textu vyplýva ze stále žije v zahraničí a vaša komunikácia je len o písaní a volaní. Vlastne naco s ním udržuješ stále kontakt? Už keď k tebe niekto niečo viac cíti a vieš o tom ale ty to necitis rovnako a ten človek chce byt aj tak v kontakte, je najlepšia možnosť hneď ten kontakt prestrihnúť lebo nikdy nebudete na spoločnej vlne a keď s tebou chcel vzťah tak len tak sa jeho city nezmenia po tom čo si poviete ze ostanete kamaráti. Toto sa bude opakovať donekonečna. Ja by som si ho blokla hneď teraz. Nemusíš mu ani nič vysvetľovať a ani mu nič nepíš lebo taký človek ti ešte odpíše zas nejak vydieračne a zas ti to bude ľúto a tak. Zbytocne. Nepochopil to, cely čas to nechape a ani nepochopí. Takze block a netráp sa.
Ja mám taký istý problém. Chlap, ktorého som spoznala na liečení. Vypisovali sme si 12 rokov, bolo mi ho luto, chcela som ho podporiť v rehabilitaciach, v cvičení, ako sa mu darí a tak. Má DMO, take vykrivene nehy, chodil o barlách, teraz tiež chodí. Po case mi začal vypisovať, aké polohy mám rada pri sexe ( ja som ho nemala ešte, tak ako som to mohla vedieť), že ma miluje, stále somariny, ku tomu, keď som mu povedala, že ho zablokujem, tak že keď umrie, príde ma strašiť, povolá si ma na druhy svet ku sebe a tak. Tiež mi je ho luto zablokovať, no vola mi každý 2 týždeň, keby mohol aj každý týždeň, len by debatil. Osobne sa snim nemám o com moc rozprávať. Ma 37 rokov, je o 10 rokov starší, už len vek a jeho postihnutie by mi bránili mat vzťah. Ja si neviem predstaviť bežne fungovanie v domácnosti s takým clovekom( o neho sa už treba aj starať), ja by som isto nato cas nemala. Odsudzuje ma zato, že sa zle správam ku ZŤP postihnutym( sama mám DMO ako on, len na mne to nevidno), nechodí do prace, je zavretí pri 70 ročných rodičoch , asi mu z toho preplo. Mne je ho luto, ale ja som sa proste do neho nezamilovala. Nehovoriac o tom, že sa chce stretnúť, o to tiež nemám záujem, nevie to pochopiť. Tiež by som najradšej prerušila kontakt.
A už len finančne by som musela ťahať za dvoch, nehovoriac keby deti prišli. Nevie to pochopiť. Sama viem, aké je to ťažké, dvom pri deťoch ešte ťažšie. Tak tiež neviem. On ináč aj keby som ho zablokovala, vyzváňať by cez identifikačné čísla, posielal hlasovky. Proste by to nevedel pochopiť, žeby sa aj zabil kvôli mne. No neviem.
@annamalaga tak ho prerus kontakt, ulavi sa ti. A das tym priesto mozno niekomu inemu, koho mudes milovat a nie lutovat .....
Radím Ťi to hned ukončiť. Ten dotičný by mal očividne vyhladať odbornú pomoc, takto sa normálny človek nemá správať.
Ak ti na nom, co i len trochu zalezi, tak mu napis poslednu rozluckovu spravu a blokni si ho, nech sa vylieci z tejto platonickej choroby a zase zacne zit