Čo robiť s nefungujúcim manželstvom?
Ahoj. Viem, že nás mnohí odporučíte na paroveho terapeuta, ale neverím psychológom. Chcem pochopiť čo mám robiť. Mám doma poklad, ktorý si ale nevážim. Mám najlepšieho muža na svete a nemôžem ho zniesť. Asi som typická žena čo si neváži dobrého muža. Problémy u nás začali narodením prvého dietata, časom sme to ustáli a narodením druhého dieťaťa sa nase problémy znova ukázali. Nemám chuť ani na spoločné spanie. Nemáme na seba nijakú chvíľu cez deň. V blízkosti nežije naša rodina a tak sme na všetko odkázaní sami. Nemáme na seba hodinu času a ak áno, sme zničení z dna. Neviem konkrétny ďalej. Najviac ma vytáča sama na sebe, že mu nadávam. Neviem čo mám s tým robiť. Nepomôže mi presvedčenie, že to robiť nesmiem. Nepomáha mi rátanie. Sme celý deň s deťmi. Ani staršie nechodí teraz do škôlky, takže naše problémy sa ešte viac prehĺbili.
@staromodna ani nie parovy terapeut, ale mozno len ty sama najprv. si v nejakom stereotype, nespokojna, nezvladas svoj hnev ... preco neveris psychologom?
ak ti / a nema kto pomoct, a mate €, skus pomoc v domacnosti, aupairku nejaku, alebo sa dohodnut s nejakou studentkou/starsou skolackou, ze ti bude pravidelne za vreckove kocikovat dieta po vasej ulici ... a potrebujes vypnut, mat cas na seba. seba samu myslim, daky kadernk, cvicenie ... a detto musite mat cas na seba ako rodina, daky spolocny vylet pravidelne.
ked si netrvna, bachni si magnezko, medovkovy caj, alebo musis najst nieco, co ta ukludni.
@staromodna a s mužom sa hadate či ako? Či sa kriza prejavuje len tou nechuťou na sex? Ako znaša muž Tvoje nadavky a to že si hnusna? Aj on je k Tebe taky ked ma toho plne zuby? Si 2 mes.po porode nie? To je dosť malo času na to aby si chcela "upratany" život s tak malymi deťmi - myslim to v dobrom teraz.
@romiada kríza sa prejavuje tým, že si nerozumieme, sex je už len vyvrcholením toho všetkého. Som takmer 3 mesiace po pôrode a viem, že s tak malým dieťaťom nemôžem mať upratany život, ale je pravda, že sme stále len doma. Najprv bolo otrasné počasie, teraz zase horúco to ma uzamklo medzi 4 steny. Ak niekde vyjdem, tak na Max hodinu. Ináč je to stále len domácnosť, deti. Uvažovala som nad niekým ako pomoc do domácnosti, ale neviem kde nájsť niekoho spoľahlivého. Ani to by nebol až taký problém. Mne najväčší problém robí to, že sa neviem zaradiť späť do života. Všetky kamošky ma opustili a som zase sama tak ako stále. A tak sa vo mne nervy kumulujú a bucham jedna radost
@staromodna a inak asi Ta ma muž rad keď ustal take problemy pri prvom a išiel s Tebou do druheho dieťaťa 😉 Možno by stalo za to vo svetlych chvilkach aspon mu napisat peknu smsku do prace, odkaz na papieriku ze si ho vazis, aby sa neutopil len v tom negativnom ked si nanho hnusna. Lebo Ti to mozno realne docvakne ked bude nanho milsia ina a ostanes s detmi sama, hm? Ale je fajn ze mas sebakritiku a uvedomujes si co robis mozno, ze sposobujes bolest.... Len ako z toho von? Mozno zistit čo primarne sposobuje "bolest" a trapenie Tebe. Opytat sa to najma sama seba, čo potrebuješ Ty....nielen ostatni okolo.
@staromodna no to mas pravdu....byt zavreti doma to ide na mozog. Mne stacil mesiac doma...furt deti chore , potom ja, do toho zle spravy o zdrav.stave mojej mamy a uz to slo....depresia jak hrom. Striedajte sa. Chod aj Ty sama niekam von...bez deti...bez muza....na polhodinku denne. A potom aj muza tak pusti. Lebo Vam prepne. My sa tak s muzom vo chvilach vypatia a stresu, depky posielame von...muz mii povie chod si zabehat , zaplavat, na kavu...ja jemu tiez...poslem ho na pivo, na bike. Proste psychohygiena
@staromodna preco Ta vsetky kamosky opustili? Lebo mas deti, ine zaujmy, iny zivot teraz? To potom neboli kamosky 🤔
@romiada samozrejme mužovi píšem správy o tom ako si ho vážim, aj mu to poviem, pokiaľ nepríde ozaj tazka chvíľa stresu, ktorú nedokážem prekonat. Všetko je pre mňa zrazu obrovský neprekonateľný problém a obviňujem ho z toho. Mesiac som mala tak, že sa u mňa striedali rôzne ochorenia, keďže mala mi to podonasala zo škôlky. Manžel sa o nás naozaj príkladne staral, no len čo som sa dala dokopy, problémy začali. Možno je to aj tým, že sme vybrali malu zo škôlky a keďže je to dosť hyperaktívne dieťa, tak je to náročnejsie. Neviem, rozmýšľam. Ja kojim, vtedy je pravda, že moje nervy nie sú v poriadku. Beriem aj lieky na štítnu žľazu, možno je to aj tým, že je dávka vysoká. Proste príčin môže byť milión, len najviac ma trápi, že sposobujem trápenie sa manželovi. A kamošky, skôr som pochopila, že tie vzťahy boli povrchné a nie úprimne, teda ja som taká, že dam aj posledné, žiaľ, toto nezdieľa každý a potom vznikajú sklamania...proste ma štve, že zase začínam od znova. Len pred rokom sme sa presťahovali a po roku keď som si myslela, že to pôjde lepšie, začínam zase od znova a to aj ako mama lebo bábo je síce 2., ale ja som všetko pozabudala a cítim sa ako najhoršia matka na svete
To sa mi nejako nezdá, že si taká hrozná. Práve si ukončila tehotenstvo, pôrod, kojenie, lieky. 3 mesiace po pôrode so starším dieťaťom doma, chorobami mať nejaky super usporiadaný zivot? Nebuď na seba taká prísna. Vypisuješ mu, že si ho vážis? To mi znie nejako podradne. Teda, pokiaľ ti aj on nevypisuje, že si teba váži a to teda dúfam, že robí! Nepodlizuj sa...
Ahoj, pravdepodobne mas poporodnu depresiu. U nas to bolo rovnako - sme v zahranici, bez nikoho, muz chodi do prace a ja sama s dietatom zatvorena medzi 4 stenami, tak som po nom vkuse stekala. Velmi mi prekazalo to, ze on sa socializuje, chodi do prace, je medzi ludmi a ja len beham okolo maleho a robim vsetko v domacnosti, ze on sa chudak stazuje na to, ze je nevyspaty, ale ze ja som nespala celu noc lebo maleho bolelo brusko, tak to nikoho netrapilo...
Nam pomohol naozaj uprimny rozhovor. Ale fakt uprimny a fakt rozhovor, bez zvysovania hlasu, bez vycitiek, jednoducho mu povedz vsetko, co ta trapi. Moj manzel velmi plakal, lebo asi videl, ze to myslim vazne a uvedomil si, ze nas moze stratit. Tak zacal aj trosku pomahat, aj sa nam viac venovat a mna tie slzy nejako nastartovali, ze som dostala chut zit, pretoze som videla, ze mu na nas zalezi, len to nevedel prejavit.
Ak mas nablizku nejake materské centrum, zajdi tam obcas. Vacsinou vsade robia nejake kurzy aj pre male babatka a aj pre starsiu to bude rozptylenie. Chod sa socializovat, nesed doma. Pripadne, ak je takto horuco, chodievajte so staršou na ihrisko skoro rano alebo podvecer. Hlavne nesed doma. Na upratovanie si najdi nejaku pani a jedlo si obcas objednaj, ak mas pocit, ze nestihas.
A este, si super mama. Uz len to, ze mas vycitky, ze to nerobis dobre, znamena, ze to beries zodpovedne a naozaj sa snazis, aby sa babo malo dobre. A ak uz mas jedno dieta, neexistuje, aby si tie veci co sa tyka starostlivosti o babo zabudla. Ak budes ty v pohode, bude aj babatko
@staromodna nehnevaj sa na mna, ale tento pristup "fakt milujem". Nemam nikoho, kto by mi pomohol, nemam chvilku pre sabe. Dievca zobud sa. To je zivot. Si myslis, ze ostatni maju okolo seba zastup pomahajucich ludi? Predstavujes si, ze po X rokoch vztahu budes mat motyliky v bruchu ked pozries na svojho muza? Ako sorry, ale nezijes v lacnom holiwoodskom filme, ale v realite. Teraz je moderne, ze kazdy iba mrcni astazuje sa ako to ma tazke. Ako sorry, ale nie si samozivitel s 5 detmi bez domova, ale zabezpecena zenska,ktora ma doma dobreho chlapa. Ak chces cas pre seba, tak si zozen na 2 hod do tyzdna opatrovatelku a maj cas pre seba. Ak ti je to malo, daj deti do jasli a bez do roboty. Potom nebudes mat cas na somariny.
Ako prepac, ze som sa tak rozohnila, ale ja nechapem, co sa to s ludmi deje, vobec si neuvedomuju, co maju. Si spomen na nasich rodicov, ktori vstavali 5.30 do prace a potom leteli domov, aby nas vyzdvihni z jasli/ skolky a potom zacal kolotoc okolo domacnosti (iba pracka, ziadna susicka, umyvacka, max radio a telka). Doma sa zilo z ruky do ust, ziadne dovolenky, pomarance raz za rok, telefon v kazdom druhom byte, auto jedno na 5 rodin. A stazovali sa nasi rodicia, ze maju tazky zivot?
@staromodna snažte sa si naplánovať nejaký iný program, prečo teda bývate ďaleko od rodiny? Čo tak zvážiť presťahovanie, podľa mňa máte typickú ponorkovú nemoc :D
Vydržať, ver tomu že týmto prechádzalo a prechádza veľa žien, beznádej, odpor k všetkému, vyhorenie, náznaky schizofrénie, depresia...skús to podporiť dávkami vitamínov, chod s deťmi von medzi ľudí, pokecať tam s niekým, hentam, berte deti na výlety, postiskajte sa nemusíte sexovať...
To len poporodne hormony s tebou kyvu.Vsetko sa utrasie najprv s drobcami a v manzelstve oridu aj taketo chvile a treba ich ustat spolu.Niekedy je toho vela a mas pocit zevuz viac nezvladnes a zrazu pride chvila ked he vsetko v poriadku slniecko svieti jasnejsie aj deti posluchaju to je proste zivot.Aj ja som mala pred mesiacom pocit ze oadnem uz na hubu a to mam vacsie deti ako ty.Ale chvilku sama bez deti a manzela si na seba urcite najdi a hned sa ti bude krajsiebpozerat na svet,tiez vlastna skusenost.
@staromodna Dve veci, ktoré treba urobiť, sú: 1.chcieť a 2. mať sa rada. Ak máte rada samu seba, viete mať rada aj ostatných.
@staromodna možno by si sa spamätala, keby začal po tebe nadávať aj on!!!
@staromodna a to, že si manžela vážiš mu prejav radšej ČINMI než slovami. Lebo sa môže ľahko stať, že ho prestane baviť počúvanie nadávok od vlastne manželky a ...
Tak sa zoberte cela rodinka a chodte sa poprechadzat.ved malinky v kociku,muz drzi dieta za ruku ty kocik.a sup von na slnko.vsetcia pridete na ine myslienky.Ja mam 4 deti a bala som sa dovolenky a ako super ale ze super som si oddychla aj pri 4 detoch.ani sme nevedeli ze ich mame a to si vravim keby boli take aj doma.uz len zmena prostredia urobi divi.
A pozor na poporodnu depresiu.teraz je obdobie ze sa ma zena s laskou kukat na ten malinky uzlik ako sladko spinka ako sladko papa a tesit sa z neho a zo vsetkeho a brat to ako velky zazrak.toto su obdobia proste tie najkrajsie a je jedno ci 1,2 ci 5.vzdy to je nadherny zazrak.
Ja zas milujem názory, že toto je život a že čo je toto za prístup, ako si nevážiš čo máš...
Toto môže napísať hádam iba človek, ktorý nič v živote nezažil. Chápem ťa, aj my sme odišli niekoľko stovák kilometrov ďaleko od rodiny, od priateľov, od každého. Presťahovali sme sa do mesta, kde nepoznám NIKOHO, bývame tu už cez rok.
Čím je človek starší, tým má väčšiu nechuť spoznávať sa a je pravda, že je to aj zložitejšie. Aj keby som si zaobstarala nejakú opatrovateľku, môžem ísť niekam SAMA 😂🤣 nie vďaka, to radšej zostanem doma.
Človek je spoločenský tvor a kým je to narušené, začína sa v hlave premietať kadečo.
A čo sa týka toho, že ti nemá kto pomôcť. Opäť, kto nezažil .....
Vidím sama na švagrinej, ktorá má svokru susedu, je to neskutočná pomoc, keď jej mrkne na hodinu na malú, kým uvarí, vyvesí prádlo, keď nemá uvarený obed odbehne si atď.
Sú to maličkosti, ale človek si to neváži, kým o tento komfort nepríde.
A posledná vec ..... Veľa ľudí zabudne na to, že netreba byť iba otcom, ale aj partnerom, nie iba matkou, ale aj ženou svojho muža. Darmo sa on stará, keď vzťah medzi vami nefunguje.
Myslím si, že jedna vec naväzuje na druhú. Nežijete spoločenský život, nemáte pomoc a teda chvíľku pre seba, možno obaja podávate fyzicky náročný výkon, aby ste rodinu a domácnosť utiahli, postarali sa.....
Sama ti neviem poradiť, čo máš robiť. Cítiš tlak a následne nezvládaš emócie....
Jediným liekom by boli asi rodinní známi, nejaké spoločné akcie a návštevy, poprípade sa vráťte za rodinou.
Držím veľmi prsty!
@staromodna presne viem, čo prežívaš. Nam sa narodil syn pred 11 mesiacmi a zo mňa sa stala neskutočná harpia. Tiež bývame ďaleko od rodiny, kamarátky nemajú deti, takže sa nestretavame. Všetku frustráciu si odnáša muž. Je starostlivý, malého miluje a mne na ňom všetko vadí. Bol to mierny, jemný človek, pochádza z veľmi dobrej, kľudnej rodiny, hádky u nich neexistujú. Lenže ako som sa zmenila začína sa meniť aj on. Už mu nevadí vynadat mi, hoci predtým by mi krivé slovo nepovedal. Ako sa narodil malý, bola to katastrofa. Nemala dom naňho jedno pekne slovo. Postupom času si uvedomujem, že oňho nechcem prísť, už som to aj tak dosť pokazila. A navyše malý to začína hrozne vnímať. Keď sa zvýši hlas, hneď začne mrnkat a vtedy sa obaja uvedomíme. Nehovorím, že je to už ideálne, ale už mi ľahšie ide povedať mu, že si vážim, čo pre nás robí, že ho ľúbim. Snažím sa nevyhadzovať mu na oči všetky chyby. B čas, keď dom pomyslala nad psychiatrom, pretože má to hrozne trápi. Chvíľu som aj brala nejaké lieky. Teraz pijem lubovnikovy čaj, dám si občas depress, alebo magne B6 a snažím sa byť kľudná. Je to ťažké. Prosím, len si čím skôr predstav, čo by bolo, keby si ho stratila. Ja si to pri mojom neviem predstaviť. A nech sa ti nezmení na netolerantneho ignoranta, pretože nikto nevydrží dlhodobé hádky. Ja to vidím na mojom. Chlapa, ktorého som mala predtým už nedostanem späť.
@staromodna a inak ešte hormóny z pôrodu pôsobia, to sa ťažko radi. Ja by som neverila, ako sa po pôrode zmením, žiaľ dostalo ma to viac, než som chcela
A baby reči typu"co by dali iné ženy za dobrého muža, že si ho nevazi"... Kto je bez viny, nech hodí kameňom. Neviete co človek prežíva.. Každý má svoje trápenie. A nie je to o tom, že si ho neváži. Ale to ťažko pochopíte..
čítala som iba tvoj príspevok, - neboj, bude lepšie! to čo prežívaš, je úplne normálne a viaceré normálne ženy vedia o čom píšeš. Ja som na tom bola podobne, rodina ďaleko, deti malé, choroby, raz zima, potom teplo, u svokrovcov, "sama",... takže presne viem...
Skús to prijať tak ako to je, lebo nič nezmeníš ani na počasí, ani na tom, že rodinu máš ďaleko... a rob len malinké krôčky - uži si prechádzku podvečer, babrite sa s plastelínou, zahrajte sa dáku hru,... proste skús nemyslieť na to, že si sama, že by si to potrebovala inak aby to bolo ideálne, že iní to majú inak, že musíš byť supermatka -toto nepomáha... teraz to je tak, a pomaly sa okolnosti budú meniť lebo deti rastú a veci sa hýbu okolo... 🙂
A s mužom sa porozprávaj ako to je s tebou, možno by pomohlo ak by si sem tam na polhodinu vypadla von sama, možno skúste zahrať človeče - to sa dá aj pri 3 mesačnom zatiaľ...
Ďakujem vám ženy veľmi pekné naozaj 🙂 veľmi ste ma potešili, že to čo prežívam je "normálne". Toto sú žiaľ stavy, ktoré sú pre mňa nové, doteraz som až takáto zla nebola. Vidím to, nie som s tým spokojna. Nesťažujem sa, ak ste pochopili, že sa sťažujem. Prežívam obdobie v živote, ktoré je nové a nemyslela som si, že to moze mať súvislosť s poporodnou depresiou, ale ako vidím, asi je to fakt to. Ďakujem vám veľmi pekne za rady. Plakať nad sebou neplačem, naopak, hľadám v tomto všetkom pekne a pozitívne len niekedy ma tieto stavy prevalia a som úplne mimo aj v správaní. Viem aký poklad doma mam, rozprávame sa veľmi často, ale sme obaja fyzicky zničení, takže nám nejaký čas pre seba neostáva. To je celé.
@staromodna zvládnete to.Mas super chlapa ked sa s tebou o tom rozpráva zdrave deti tak uz len sa potesit zo slniecka z prveho usmevu drobca a svet bude krajsi.ver mi mam to odskusane😘
@daren1 áno, vďaka Bohu je to tak a ďakujem aj za tento pohľad, ktorý je najdolezitejsi. Občas človek v návale emócií nie je schopný správne vidieť, preto ďakujem za nastavenie okuliarov
@staromodna si len unavená frustrovaná ber deti a sadni si niekam von do tieňa vytiahni časopis a oddychuj.Je normálne, že pri 2 malých deťoch celý deň kmitas asi si len potrebuješ na to znova zvyknúť.Chod občas aj sama von hoc sa aj prejsť po 2 uliciach.
@staromodna pozri sa, idú letné prázdniny, určite sa nájde nejaká študentka, ktorá ti deti rada postráži za pár eur aspon na 2-3 hodinky, urobíš si voľno, zájdeš ku kaderníčke, na kávu alebo len tak na nákupy, kúpiš si niečo pre radosť a hned ti bude lepšie, s 2 deťmi je to proste náročnejšie, ale ked si urobíte nejaký režim, tak to bude lepšie, uvidíš, drž sa
@staromodna urobiť si čas pre seba. Ak je rodina ďaleko, tak investovať raz za čas do baby sitterky a stráviť aspoň pár hodín bez detí. Možno zaplatiť pani na upratovanie, aby si sa netočila len okolo detí a domácnosti.
O vzťah sa treba starať, inak zahynie...