Čo robiť, keď muž nevie prijať ospravedlnenie?

Lenze nestačí sa snazit o napravu - netreba take spravanie opakovat. Darmo sa budes ospravedlnovat, ked nabuduce budes trieskat dverami, budes dost neprijemna, blacat po nom.. - nie kazdy clovek zvlada taketo psycho. Tvoj muz tiez reaguje neprimerane, to je jasne, ale vies proiesit iba svoje reakcie a to co robis ty.
Veci si treba vydiskutovat, a aj ked je debata raznejsia, je to OK, ale ak to prerastie do pasivnej agresie (buchanie predmetmi, nadavanie, vytrestanie ignoraciou)... tak to dost narusa cely vztah.

Ja som bola taká. Je to vzorec od mojej mami, ktorý som prebrala.
Razmi to ex takto podal. Že je to len prevzaté a či mi to je ozaj prínosom a chcem si to nechať, alebo na tom začať pracovať.
Dovtedy mi to nedošlo a úspešne som to zmenila.

@zmrzlinka2021 ja som sa veľmi zmenila k lepšiemu,.. akože to búchanie dvermi je uz Vtedy, keď vidím ze ma zacina ignorovať,vtedy ma velmi vytočí ze je taký kvoli kravine,tak buchnem dvermi alebo tak... On vie ze ma stým ničí a stále to robí

@bororka uz som mu povedala ked ignoroval týždeň,ze je to pasívna agresia z jeho strany a ze ci stym nechce niečo robiť.. on si to neprizná,lebo za všetko mozem ja moje správanie

Mozno by bolo dobre ist na parovu terapiu a za pomoci odbornika si prejst tieto reakcie - vas oboch

Je to pasivna agresia

Nauč sa ovládať a filtrovať to, čo povieš a je po probléme...áno, každému raz rupnú nervy, ale zakaždým búchať dverami a ventilovať sa na partnerovi nie je okej...treba sa naučiť zvládať svoje nálady

Dobre, ja na sebe popracujem, radšej asi rovno pôjdem von sa prebehnúť ..ale teraz mi poraďte,ked by som.si dnes s mužom v kľude večer sadla a toto mu povedala,priznala svoj podiel viny a on by to aj tak neprijal ,co robiť?

Ak si mu to podala takto, je jasné, že s tým nič nerobí 😃 Nemyslím to v zlom, ale v jeho reči to znie, že je ON CHYBNÝ, aj keď v jeho očiach si bola na vine hádky ty.
Teda nikdy sa ani nezamyslí nad tým, čo chceš odovzdať.

Začni od seba, keďže to jediné vieš ovplyvniť. Píšeš že spúšťač je tvoja nervozita a potom výčitka.
Neviem ako to vníma on, ale asi ho ozaj zraní, čo povieš a preto reaguje ako reaguje. Ak sa to opakuje, ja chápem aj to, že tvoje ospravedlnenie už uňho nemá váhu.

Nerozumiem, čo presne mu chceš povedať večer.
Ak je to 300 ospravedlnenie, daj mu čas a ukáž mu, že to čo slubis aj dodrzis. Že zacnes na sebe pracovať a nebudeš ho urážať.
Chvíľu potrvá, kým uverí a potom môžeš začať pracovať na tom, že ak sa naaaaaahodou pohadate, nemusí byť týždeň ticho

Je dôvod tak závazny, že musí byť týždeň ticho?
Tým pádom nemôžeš byť sama sebou a nič mu povedať, lebo sa urazí.

Takto... Dam príklad , on prišiel zo služobnej cesty a keď ma zbadal ani hu ani mu,ziadne privítanie, nič.. akoby som tam nebola, ( ja neviem ci si robil srandu alebo nemal náladu) a pritom celu dobu čo bol preč sme si pisali .. mna to nahnevalo,tak som odišla a buchla dvermi. A odvtedy je zle. Ja sa len tak pre nic nenahnevam, proste jeho reakcie ma vyburcuju a vybuchnem a potom sito chcem vysvetliť a to uz on sa uzavre a neda sa ..

@eliska13 no to vôbec

Prepac, ale ta skusenost so sluzobkou, toto si fakt ty prehnala. Kebyze mne toto robi partner, ja neviem ci by som s nim vedela existovat. Kolkokrat pridem z prace a potrebujem si za 10 minut lahnut - ani obraz, ani zvuk... a kebyze mi tu trieska muz dverami, mna by normalne drblo.

@zmrzlinka2021 ok ano prehnala som to, ale nechápala som preco ma ani nepozdravil ani nič, ..

S detmi sa rozprával normálne ,privital ich a siel sa snimi hrať, takže vypnúť nepotreboval

Z toho co pises mam taky pocit, ze vsetko zacina u jeho neprimeranej reakcie, co teba vytoci a potom on hra urazeneho. Mozno by bolo na case sa prestat ospravedlnovat za nieco, co si ty nespustila a nevyvolala. A miesto toho aby si pristupila na jeho hru a nechala sa vytocit, tak pocitat do sto.

A opýtala si sa ho, či sa niečo stalo, či prečo sa s tebou nebaví keď došiel domov?

@viestta toto je moj problém,,ze neviem zachovat kľud,ale naozaj na tom pracujem,.. len proste je to u tak zakorenené ze uz keď vidím náznak niecoho z jeho strany, viem ze je zle a vybuchnem

@bororka on toto robieva, aj ked odchádza keď nemá naladu tak ma ani nepozdravi,iba deti.. takže mi nenapadlo sa pýtať,lebo to proste robí. Nechápem co za tým je.. asi povaha.

a keby si pomenovala co citis v tej chvili? citim sa nemilovana neprijata prekvaoena zaskovena ze si ma neblobjal nezvital sa. tesila si msa na zvutanie s tebou. co to znamena? ako to mam chapat? ako sa ohladom mna citis v tejto chvili ?

@juliet86 to som este neskusila. Mozno by to pomohlo a predišli by sme konfliktu.

ste na tom rovnako. Ty sa nevieš ovládať a chceš, aby sa on dokázal ovládať. Ty vybuchneš, jeho to zamrazí a nie je schopný na také vytresknuté tvoje emócie sa tváriť že ňuňu nič sa nestalo.
Nemáte si čo vyčítať, ale spúšťačom jeho pasívnej agresie je tvoja aktívna agresia. Miesto tvojich emočných výbuchov komunikuj preboha!

@0silvia0 ďakujem. Mas pravdu

A ty si ho pozdravila? "Ahoj zlato aká bola cesta? "
Keď len tak trieskaš dverami tak sa mu čudujem, že sa k tebe vôbec vracia.

@zmrzlinka2021 ale pozri, povedat "ahoj, vies co, unaveny som, chvilku mi daj pokoj, kym si oddychnem", to tiez moze povedat. Mne pride maximalne blbe, prist domov a nic, ako keby bol clovek vzduch. Z kazdej strany je to hlupe, obaja reaguju dako divne. Mozno je autorka viac extrovertna, temperamentna a ked ju takto "tresta" tyzden, no tiez by som asi tresla dvermi, a to teda nerobim takmer vobec. Toto u nich je ako zacarovany kruh.

Začni ty, uvidíš ako sa vám zmení vzťah. Keď ťa niečo naserie, otvor radšej ústa miesto tresnutia dverami a povedz: taká som nasratá, najradšej by som tresla dvermi. Vieš čo, neurobím to, rozhodla som sa, že oddnes nebudem trieskať dvermi a nebudem sa odúvať, nejdeš sa radšej so mnou prejsť, nech ma neroztrhne od jedu? Potrebujem to zo seba dostať von.

Skôr sa zameraj na to, ako nevyvolať hádku, nebúchať dverami, nenadávať...a keď už k tomu príde, keď je to tvoja vina, povedať, prepáč, prehnala som to, ľúbim ťa...a viac neriešiť. Keď on je navine, tak sa neozývať vôbec a fungovať.
Keď sa nechce rozprávať v triezvom stave, zbytočne by za mnou chodil sa "udobrovať" v opilosti.

to je zaklad co sa uci v terapii. uvedomovat si v tej chvili co sa deje so mnou co citim. pomenovat to v sebe. pomenovat to partnerovi. bez obvinenia. iba hvoorit o svojich pocitoch. overovat vyznamy ktore si k tomu automaticky prikladam. je o tom aj mnozstvo psychologickej literatury. pripadne terapia parova alebo individualna. zmena JE mozna. drzim ti palce

My sme možno podobná dvojica. Ja by som od jedu najradšej treskla dverami (co dverami, ja by som mu najradšej tresla panvicou po hlave!!!).
Moj by sa zas tváril ako kapor aj pol roka....

Nam pomohlo vedieť sa v kľude porozprávať o svojich reakciách , priznanie si svojej chyby a snaha o zmenu.
My spolu na (ne) šťastie aj pracujeme, takže hlavne práca nás naučila neriešiť kraviny a nehadat sa za každú blbost

V praxi to vyzerá tak ze ja keď cítim ze zachviľu naozaj vybuchnem hádku ukončím, niečim ako " teraz dosť, porozprávame sa neskôr" a väčšinou aj potrebujem niekam na chvíľu odísť.. K téme hadky sa vždy môžeme vrátiť neskôr, za hodinu, dve, o deň... A chladnou hlavou...

Môj sa zas snaží aspoň trochu komunikovat (áno, nie, pozdraviť) aj keď je vo fáze ofucaneho ticha.