Čo ďalej so životom?
Ahojte.
Posnazim sa svoj problem opisat velmi strucne. Ide o to, ze pochadzam zo socialne slabsej rodiny, som najstarsie dieta zo styroch, aktualne koncim VS, mam priatela a radi by sme sa v zivote „pohli dalej” - zacali riesit byvanie a casom aj rodinu, deti. Tu nastava ten problem. Obavam sa, ci sa pustit do takychto zavazkov, ked sa pozriem na svoju rodinu. Som z rodiny, kde sa zije z ruky do ust, uspory presne ziadne. Brat ma lahsi stupen mentalnej retardacie, ale je vzdelavatelny, ukoncil ucnovku, ale uz tri roky doslova len sedi doma bez prace. Rodicia to absolutne neriesia, maju na haku. Dalsi dvaja surodenci chodia este do skoly, avsak obavam sa, ze dopadnu ako brat - bez zamestnania. Tazko sa mi to vysvetluje, aj ked sa o nas rodicia starali tak, aby sme mali co jest, nikdy nas nerozvijali - surodenci absolutne nevedia ist sami k dr, na urad, postu, nieco si vybavit, ist autobusom, pretoze nikdy neboli nuteni a vzdy boli len doma a pridu mi strasne socialne neobratni a tou zanedbanostou proste nevedia fungovat v spolocnosti, su ako deti aj ked su uz dospeli, nevedia za seba nic riesit… to by bolo nadlho. Proste mi ide o to, ze viem, ze keby sa s rodicmi nieco stane, surodenci sa o seba nebudu vediet postarat. A ja neviem, co robit. Mam si ist svojou zivotnou cestou s tym, ze ktovie, co bude s nimi a ci im potom budem vediet pomoct, ked budem mat ja sama rodinu alebo sa toho vzdat a radsej tu byt pre nich? Dakujem za odpovede.
Ja sa skor ale obavam toho, ze ich bude treba aj zivit, nie len s nimi zaskocit na urad, ci k lekarovi semtam..
@walentina7
pomahat si treba ale vsetko odtial potial. zi svoj zivot. nie si povinna ich zivit, mozes im sem tam z ludskeho hladiska pomoct ale nenechaj zo seba robit dojnu kravu. nespasis ich. tiez sa musia trochu snazit a nie byt pri prizivnikmi.
to ze ich budes v prizivnosti podporovat im viac budes skodit ako pomahat.
A oni su vsetci postihnuti? Sak preco sa radsej nepokusis pomoct im, aby sa vedeli zamestnat a starat sami o seba?
@vanilkovazmrzka Pokusala som sa, bol aj na par pohovoroch, nikam ho vsak nezobrali a ked to doma zacnem riesit s rodicmi, napr. ze by mu mohol otec nieco dohodit, niekde sa popytat a tak, tak mi len odvrknu, ze sa nemam do toho starat a ze to nie je take jednoduche, ako si predstavujem.
Jednoznačne ísť svojou cestou. Nemáš povinnosť nahrádzať im rodičov. A riešiť čo bude možno o 20 rokov, keď sa rodičia pominú, no čo ja viem... A o teba sa kto postará, keď náhodou budeš mať nejaký vážnejší zdravotný problém (povedzme o tých 20r.)? Čo je lepšia alternatíva - tvoji 3 súrodenci, alebo tvoj partner? Nehraj sa na "záchrancu", môže ti to zlomiť väzy.
Dufam, ze vsetky matky ,,detom treba surodenca, aby nebol sam" teraz citaju... Ty nemas ziadnu zodpovednost za svojich surodencov, mat deti bolo rozhodnutim tvojich rodicov! Ty si samostatna jednotka, moralne zavazky mas mozno voci rodicom, pomoct im, oplatit im co dali oni tebe. Chod svojou cestou a nerozmyslaj nad tym, co este nie je. Bez rodicov sa mozete ocitnut aj az o 30 rokov, potom uvidis, ako dalej, nepremrhaj dovtedy zivot.
Urcite sa preboha nevzdavaj svojho zivota, aby si tu mohla byt pre takychto surodencov! Ved tym by si ich len podporila v ich hnilosti a zivila by si ich len na to, aby totalne prehibernovali zivot. Ked su vzdelavatelni, tak sa normalne mozu naucit vsetko, co si vymenovala a urcite su aj zamestnania, ktore by zvladli. Aj sami budu mat zo seba lepsi pocit, ked sa budu vediet o seba aspon ako-tak postarat. K tej samostatnosti im samozrejme pomoct mozes, to asi budu potrebovat.
Ty by si to nemala riešiť, nie si zodpovedná za nich. Ak má brať ľahší stupeň mentálnej retardácie, tak je pre neho ťažšie nájsť si prácu ale v tom by mu mali pomôcť rodičia nie ty, oni sú za neho zodpovední. V niektorých okresoch je to ťažšie si nájsť prácu. Treba skúšať posielať životopisy možno sa niečo nájde.
@autorka ja som sa pytala na tych ostatnych. Ale teda pocuvaj otca a nestaraj sa…
Zatiaľ sa o súrodencov staraju/nestarajú rodicia. Ty chod za svojím. Súrodencov budeš riešiť, keď tu rodicia nebudú, o 20-30rokov.
@alex49 preco by mala riesit surodencov ked tu rodicia nebudu? Najma 2 zdravych?
Veď ti je rodičmi povedané "nestaraj sa". Tak sa nestaraj. Ži si svoj život. Nemáš zodpovednosť za rozhodnutie rodičov ani súrodencov. Aspoň máš príklad vo svojej rodine akou životnou cestou sa nevydat, ako nevychovavat svoje budúce deti
Od škôlky som poznala chlapca, tiež sociálne prípady, chodil do škôlky smradľavý špinavý, nikto sa s ním nechcel hrať, socializácia ako z pralesa, ako deti sme sa ho veľmi dlho báli, aj na základnej škole. Súrodencov má tiež veľa, myslím že oni sami v tej rodine už nevedia koľko detí majú, niečo pobrali do ústavov, niektoré im ostali doma. No chlapec sa v posledných ročníkoch na zš uvedomil že takto žiť nechce, začal na sebe pracovať, pomohli sme mu vyštudovať a hneď ako mohol, odišiel žiť do zahraničia. Tam si našiel manželku, krásne si spolu žijú, zarába dobre ale domov za rodinou veľmi nechodí. Uvedomuje si že by ho tu zničili, rozobrali. Súrodencov aj mamu má rád chýbajú mu, ale ak by riešil že sa o nich musí postarať, veľmi rýchlo by ho stiahli na dno. Raz za rok im pošle po zverenej osobe väčší obnos peňazí, v prípade, že je niečo naozaj veľmi súrne, tá osoba peniažky prerozdelí a zaplatí čo treba. Na Vianoce im takto potom ešte platí energie a to je maximum čo pre nich môže spraviť. Čo tým chcem povedať, je krásne že napriek tomu, z akého prostredia pochádzaš, chceš svojej rodine len to najlepšie a chceš pomôcť, ale na to aby si mohla pomôcť druhým musíš najprv pomôcť sebe. Vybuduj si zázemie, aby si v prípade problémov nepadla tam, odkiaľ si sa tak veľmi snažila dostať. Držím palce, si dobrý človek.
@andrejkap123 nemyslela som starať sa v zmysle opatrovať, ale zaujímať sa čo s nimi bude
Autorka určite musis žiť svoj život a byť šťastná. Nepoznám tá ale prídeš mi podľa toho príspevku ako láskavá a cieľavedomá slečna .Súrodencom môžeš pomáhať ale nie na úkor teba a tvojho partnera .Napríklad môžeš pomôcť súrodencom keď bude treba napísať životopis .Nacvičiť pracovný pohovor.Mali ste všetci ťažške detstvo ale je to na tvojich surodencov ako naložia so svojím životom. K tomu bratovi čo má ľahkú formu mentálneho postihnutia nedal by sa mu vybaviť čiastočný invalidný dôchodok?
@alex49 o 20 30 rokov tu rodičia nebudú. Teraz človek zomrie zo dňa na deň nie o 30 rokov. Moja kamarátka rieši teraz problém ma bratov nevedia sa o seba postarať najprv jej zomrela mama a za ani rok otec. Takže vypočty 20 30 rokov môžu byť aj na mesiace premenene.
Nie si povinná ich život,na jednom mieste píšeš,že chodia do školy,nižšie ,že sú dospelí,ak sa začneš o nich starať,tak nebudú mať absolútne žiadnu potrebu snažiť sa pracovať,ešte im horšie urobíš a hlavne sebe
netrestaj sa za svoju sikovnost. ak by si sa sama nepostavila na nohy a nepracovala na sebe, bola by si rovnaka ako oni... a kto by sa potom o vas vsetkych staral? ostatne tu uz bolo napisane, vratane toho, ze pomoc je niekedy len podporovnanie neschopnosti. ale na to si kazdy musi prist sam, ze zodpovednost je hlavne na nom samotnom. ty si to zjavne pochopila, nechaj priestor aj im.
Ist si svojou cestou, ked bude treba pomozes v ramci tvojich moznosti.
Teba kto naucil chodit na urad, k doktorovi? Preco sa obavas, ze mladsi surodenci by to nezvladli? Nemali v tebe vzor?
jasne, vzdaj sa muza,s ktorym sa lubite a s ktorym mas sancu zit normalny zivot aky si zasluzis a kvoli akemu si sa snazila, aj studovala-a chod robit,aby si zarabala pre "tvoju" rodinu-a skoncis sama, bez penazi,stara, unavena a bez skutocnej vdaky...socialne slaba rodina,ani kopec deti nebola tvoja vina,a ani tvoja zodpovednost-ale toho,kto taku rodinu vytvoril...aspon jeden od vas-ty-by mohol vytvorit nieco ine...ale ty vahas...vazne?...o postihnuteho brata sa budes viac vediet postarat ako sebavedoma uspesna zena s vlastnou funkcnou rodinou..a ti zvysni dvaja bratia-ked sa nechcu snazit, tak si sami zvolili svoj osud dobrovolne...aj ty si sa mohla flakat a na vsetko kaslat...
