Čo by ste robili vy na mojom mieste?
Ahojte baby,
už dlhšie ma jedna vec podvedome trápi a potrebujem sa o ňu podeliť a poradiť s niekým nezainteresovaným.
Mala som dlhoročnú najlepšiu kamarátku, ešte zo základnej. Neskôr mala obdobie, kedy začala fetovať a spustila sa u nej maniodepresia. S tvrdými drogami prestala, ale urobila si dieťa s človekom, ktorý bol na tom podobne ako ona. Peniaze míňal na automaty a trávu, zodpovednosť veškerá žiadna, pofidérni kamaráti, ale aspoň pracoval. S nikým sa vopred neporadila alebo aspoň nezdôverila, že s ním chce mať dieťa, proste nám len oznámila, že je v štvrtom mesiaci.
Keď sa narodil malý, samozrejme to kamarátka nevydržala a vrátila sa do starých koľají, tráva, alkohol na silné lieky, nie raz som bola svedkom incidentov ako napr. na otca svojho dieťa vytiahla kuchynský nôž a nakoniec vrazila päsťou do steny a zlomila si ruku (ja som zatiaľ vo vedľajšej izbe ukľudňovala malého, ktorý sa na ten cirkus zobudil).
S otcom dieťaťa už spolu samozrejme nie sú, mala ešte pár vzťahov, ale viete, ako to chodí, keď raz máte svoj ,,typ”, hľadáte si už len takého (problém bol aj v tom, že sa doobeda s niekým zoznámila na badoo a poobede už bol u nej v byte, kde bol samozrejme aj malý a až potom ako ho pustila k sebe do bytu, zoznámila ho so svojím synom, dala mu kľúče od vchodu, všetko v priebehu pár týždňov, sa ukázalo, že dotyčný je psychopat). Ona sama nikdy nebola človek, ktorý by sa hrnul do práce, jej teória bola, že ju má živiť štát, radšej bola schopná mať na účte životné minimum, aby dostala dávku v hmotnej núdzi, ako sa niekde normálne zamestnať a keď sa jej to už podarilo, nevydržala tam ani dva mesiace, lebo po pár dňoch už hneď riešila PN. Zakaždým sme ju rôznymi formami sponzorovali my okolo, známi, rodina, kamaráti, dokonca rodiny jej kamarátok a aj bývalý, ktorý v tom čase robil v Nemecku. Šikovne s nami dokázala manipulovať, veď ,,malý plače, prečo nemôže mať chlebík s maslom a šunkou, ale ja nemám na šunku”, ale na víno bolo vždy.
V skratke, po viacerých sklamaniach a maximálne absurdných a birazných situáciách s ňou, ktorých som bohužiaľ musela byť svedkom (raz sa jej v obývačke na zemi váľaľ dofetovaný ,,kamarát”, malý ho celý deň obchádzal a nechápal, prečo tam leží), sa mi konečne otvorili oči, povedala som si dosť a odstrihla som ju zo svojho života. Toto rozhodnutie vôbec neľutujem, nechala som so sebou manipulovať a využívať sa veeeeľmi dlho. Bolo to ale ťažké, pretože malého mám skutočne veľmi rada, je hrozne zlatý a šikovný a úprimne mi je ho ľúto, že vyrastá v takom prostredí.
Tu sa už dostávam k pointe. Keďže sme z malého mesta, kde každý o každom všetko vie a máme spoločných známych, ktorí sú s ňou ešte stále v kontakte, viem, že ex kamoška si našla nového frajera. Svojho bratranca (z prvého kolena). Žijú spolu v podnájme aj s malým, ktorý bude mať už päť rokov a fúkajú piko (známi sú overený zdroj, o tom, že chodí s bratrancom sa stihla svojho času priznať ešte aj mne). Pracuje samozrejme iba on, ale mne je z toho celého veľmi ťažko. Cítim vinu, že som toho malého len tak odstrihla spolu s ňou a nechala som ho napospas takému životu, budem si vyčítať, ak bude mať v budúcnosti nejaké psychické problémy (čo najskôr skutočne bude).
Veľakrát som uvažovala, že podám podnet na sociálku, priateľ mi to ale vyhovára s tým, že malý má v prvom rade jedných a druhých starých rodičov, ktorí by to mali riešiť. Viem, akí sú jej rodičia a vždy pred týmto celým zatvárali oči, aby to nemuseli riešiť. Úprimne, neviem čo robiť. Na jednej strane má priateľ pravdu, určite sa nechcem nikomu starať do života, obrať ho o dieťa, nech je tá žena akákoľvek a robí čokoľvek, stále je to jeho mama, ktorú ten malý ľúbi a nie je ešte schopný uvedomiť si, že to čo robí mama je zlé (najmä keď v tom podstate vyrastá celý jeho život). Na druhej ma to práve kvôli nemu hrozne trápi, nezaslúži si vyrastať v takom prostredí, kde matka žije s bratrancom a fetujú spolu, nezaslúži si myslieť si, že niečo také je normálne. Zaslúži si mať normálnu rodinu.
Čo by ste robili vy na mojom mieste baby?
Ďakujem vám všetkým za normálne odpovede.
Podľa mňa je už neskoro... 5 rokov vyrastá v prostredí, ktoré považuje za prirodzené a normálne a je dosť možné, že sa to prejaví v jeho živote ako takom :( ktovie, možno keď to ohlásiš "ihneď", že ešte bude šanca, že chalan sa dostane do normálneho prostredia a nevyrastie z neho podobné indivíduum.. :(
Určite volala sociálku, už dávno, to dieťa nemá vhodné podmienky pre život, nemôže sa pozerať na svoju dofetenú mamu... Bohužiaľ rodina niekedy zatvára oči pred tým čo sa deje a nepripúšťa si to... Keď sú rozumní, prečo nezobrali dieťa k sebe? Určite to treba riešiť nech to chúďa dostane bezpečný domov bez drog... Áno, ideálne je, ak je dieťa so svojou mamou ale tu je to viac na škodu ako úžitok....
volala by som.. uz vcera bolo davno neskoro.. ale lepsie neskoro, nez nikdy..
Urcite by som kontaktovala socialku. Mozno by to bola konecne facka pre nu, nech sa spamata a aj pre starych rodicov dietata. Oni jej dieta hned nezoberu. Najprv sa budu snazit o napravu v rodine, ak zlyha, budu sa ho snazit umiestnit u rodiny a az ak nik z nich nebude mat zaujem, odoberu dieta. Aspon tak to vacsinou chodi. Ma 5 rokov, urcite uz bude poznaceny vsetkym, co sa okolo neho deje, ale radsej neskoro ako nikdy. Co z neho vyrastie? S najvacsou pravdepodobnostou dalsi drogovo zavisly jedinec.
nieosm za staranie sa do druhych veci ..ale uz pri vete vyfetovany kamos v obyvack ma napadlo co do p..e si robila ty aby si zachranila to dieta???? ty niesi kamoska ..kamoska by sa v prvom rade postara;la o to aby zachranila dieta ak vie co sa tam deje... socialka je to najmensie co mozes pre to ubohe dieta spravit ... da sa nahlasovat aj anonymne ... ked uz sa bojuis reakcie ...
@syslik81 prečo autorke hneď nadávate. Je vidieť že ju to trápi a chce niečo robiť. Aj keď neskoro ale aj to je niečo. S drogovo závislými je to ťažké. Je to jej bývalá kamarátka tak k nej ešte má asi nejaké city a možno jej dávala nejaké nádeje a chcela zachovať spojenie matka-syn.
Prepac, ale tu socialku si mala volat uz davno, ked jej rodicia toho neboli schopni...ako si sa na to mohla len tak prizerat a nechat sa presvedcit od priatela, ze sa do toho nemas starat? Ano, na jednej strane to nie je tvoja zodpovednost ale vies, to sa hovori vtedy, aby clovek ospravedlnil svoju necinnost. Keby moja kamoska toto robila svojmu dietatu (ze musi zit v takom prostredi, pozerat sa na dofetovanu mamu, kamarata na zemi, atd), sama by som jej povedala, ze ak sa nepojde liecit a neskoncuje s drogami volam socialku. O maleho sa zatial mozu postarat jej rodicia alebo aj ty (ak by ti to tvoja situacia samozrejme dovolovala). Kamaratka-nekamaratka, je dospela, nech si babre svoj zivot ale nie aj svojmu dietatu. Tu by som bola nekompromisna. Jednoznacne volaj a mysli na toho maleho. Jemu nebude pri nej lepsie, ked zije v takom prostredi. Nepomyslela si na to, ze ju raz moze najst aj mrtvu, ked sa predavkuje? Vies, co by uz toto bola pre neho za trauma? Kvitujem ti, ze na to uplne nekasles a trapi ta to...tak KONAJ 🍀
Volaj sociálku!!! Toto už nie je sranda. Ja byt na tvojom mieste, tak si toho chlapčeka vezmem k sebe a to myslím úplne vážne, ale predpokladám, že to bude dosť veľký problém, keďže nie si rodina.
Aby som uviedla veci na pravú mieru, lebo vidím, že niektoré máte potrebu hneď útočiť. Malého som mala často na celé dni, niekedy aj na víkendy u seba. S kamarátkou sme mali o tom, či by nebolo lepšie, keby šla na liečenie alebo keby dala malého k rodičom, niekoľkokrát dlhé diskusie. Všetky skončili pri tom, že ak príde o malého, zabije sa. Keď som k nej prišla a zbadala na zemi ležať človeka, prvé čo som urobila bolo, že som volala otcovi dieťaťa nech s ňou spraví poriadky, keďže to bolo uňho v byte a malého som brala na prechádzku. Dávala som jej veľa šancí, veľakrát sľúbila, že sa zmení, dokonca si na krátky čas našla aj prácu. Ja žijem už niekoľko rokov v inom meste, nestretávala som sa s ňou každý deň, iste chápete, že pre mňa bolo veľmi ťažké pripraviť ju len tak o dieťa, keďže sme si v tom čase boli stále blízke, nakoniec nebola to vždy fetka s maniodepresiou. Teraz je ale situácia úplne iná, bohužiaľ, komu niet rady, tomu niet pomoci. A práve preto riešim iba malého.
Autorka, podla toho ako sa vyjadrujes, zdas sa ako rozumna a dostatocne inteligentna zena, ktora mi tak nezapada do obrazu, ze sa stretava(la) s ludmi ako si opisala. Myslim, ze uz sama vies odpoved, cakas mozno len nejake nakopnutie a odobrenie. Prajem ti vela sil. A drzim palce, najma malemu chlapcovi.
toto by ale nebolo udanie ale prilezitost aby si tvoja kamoska dala zivot dokopy. Aby sa ( krava jedna sprosta) spamatala. A ved to je hadam aj trestne uzivat drogy pri dietati. A co ked dakedy neustriehnu drogy. nebodaj syn daco skusi a to by si si vycitala viac. prosim ta na kolenach zavolaj nasocialku
Z mojich vlastnych (bohuzial) skusenosti - nahlas na socialku, pre svoj dobry pocit. Sk je co len trosku pri zmysloch, dieta jej nevezmu, to by si musela dokazat, ze fetuje. Ak je o dieta postarane a nejavi znamky stradania, tak to socialka ziadno extra riesit nebude a urcite nie okamzitym odobranim dietata. Skor mozno pravidelnymi kontrolami, aby sa trosku uvedomila. Takze s kludom nahlas, ked tam pridu, tak sa “kamoska” pravdepodobne aspon trosku uvedomi a zacne sa viac snazit
šak to je horšie než telenovela toto.Ja sa vôbec čudujem že takúto osobu niekto aj chce.A hlavne to ma žere že ženy čo by boli dobré mamy mať deti nemôžu a hentaká hompora roztiahne nohy a už má brucho.Dobre ste spravili že ste ju odstrihli.Ona sa nikdy ani nezmeni pokial nebude liečená
Volaj jej rodicom, ak sa da zober dieta ku sebe. Pomoz mu. Zrejme mu nikto iny nepomoze
Rad by som viac vedel o tom vzťahu mama a synček poprípade jeho nový otčim a on. To, že prostredie je choré a drogové je jasné. Dieťa však vníma iné veci ako my: ako sa k nemu správa mamka? Bije ho? Kričí na neho? Robí mu výčitky? A to iste jej bratranec. A potom základne návyky ako je hygiena príbor hračky či sa môže hrať a či ho mamka objíme alebo jej je počas dňa na príťaž. Samotna špina, ožratý chlap na zemi neporiadok v kuchyni nemusí mat na malého deštrukčne účinky. Ale nezáujem neláska a stres sú hrozné aj keby žil v luxuse. Skus sa na to pozrieť optikou lásky či tam vidíš že ho má mamka rada a on to cíti. Viem že keď má ona sama so sebou problém nemôže dieťaťu toho veľa zo seba dať. Ale... možno ho miluje a je k nemu matkou. Ako to vidíš z tohto pohladu?
Kamarátka nekamaratka,určite by som volala socialku..pre dobro toho dieťaťa,aspoň on má šancu na normálny život..ešte je malý,nemusí si toho veľa pamätat...ak ho kamarátka skutočne ľúbi,zmení svoj život aj ona..môžeš tým pomôcť aj jej..pokiaľ sa bude schopná o malého starať a prestane tetovať,malého jej vrátia..a aspoň bude pod kontrolou..nie som za udavacstvo,ale toto je niečo úplne iné..keby sa tebe niečo dialo,nebola by si schopná/bála by si sa to niekomu povedať,ale niekto by si to sám všimol a ohlásil to,nepomohlo by ti to? Pomôž prosím tomu dietatu
@slovakboy malý mamu ju ľúbi, je na ňu naviazaný. Často naňho síce kričí alebo ho vybije po zadku, keď si s ním nevie dať rady, ale je pravda, že malý je živý . Je ešte maličký, nemá dôvod toto prostredie vnímať ako niečo zlé. Ale jej rozhodnutia, ktoré ho priamo ovplyvňujú, žiaľ sú zlé. Keď vysadí lieky, niekedy je na tom tak zle, že sa nevie celý deň ani postaviť z postele a malý okolo nej len behá. Jej bývalý ju dokonca fyzicky týral pred tým drobcom a ten drobec sa ho evidentne bál. Ono áno, vzťah syn-matka nie je sám o sebe zlý, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že malý príde do puberty, zrazu mu dôjde, že mama striedala chlapov, ktorých si vodila do bytu, že niektorí boli násilníci, že mala vzťah s bratrancom, že sa im váľali dofetovaní ľudia po byte, na balkóne mali permanentne vodné bongo a stôl v obývačke zasratý od pika. Teraz to ešte takto nevníma, ale čím bude starší, tým viac mu to bude dochádzať. Myslíte, že takýto človek má nádej byť v budúcnosti psychicky v poriadku, keď vyrastá v takomto prostredí?
Okamžite volaj sociálku. Nechápem, načo teraz polemizuješ, či bude malý v poriadku psychicky. To chceš, aby ťa tu neznáme ženy ubezpečili, že v bude v poriadku aby si mala pokoj v duši? Budeš sa ďalej z diaľky prizerať ako malé dieťa žije v hnusnej feťáckej diere? Ty máš teda tiež dosť... Ohlás to prosím ťa. Potom polemizuj.
Joj moja to ze sem napises, ti nepomoze, davno si mala tu socialku zavolat. Nechapem, preco niekto radej caka pokial mu tu niekto nieco napise a nekona co najrychlejsie a zvlast v takomto pripade
Rýchlo volaj sociálku... malý má stále právo na lepší život
To nie je dobré. Nejde o to čo si bude myslieť v puberte ale opičia láska nestačí. Malý nemá vzor a ak aj áno, tak zlý. Nevidí čo je to skutočná láska. Detský domov nie je lepšia alternatíva no ja myslím že na sociálke by o tom mali vedieť viac. Nedajú ho hneď do domova. Netrúfam si ti v tomto poradiť či socialku volať ano alebo nie. No nejaký odborník by sa na to mal pozrieť. Detska lekárka má povinnosť take veci sledovať riešiť poprípade hlásiť. Aby sa niečo nezanedbalo. Určite treba na matku vytvoriť tlak. Nesmie to ostať tak ako to je teraz.
Ďakujem všetkým za normálne odpovede. Odmyslím si tie útočné-ako keby to bolo také ľahké, keď s niekým vyrastáte, zrazu lusknúť prstam a zavolať naňho sociálku, však? Nehovoriac o tom, že pre malého by to bol tiež stres a ďalšia trauma, práve preto sa tu pýtam na názor, ako by ste v takejto situácii postupovali a akoby ste to riešili vy, aby to čo najmenej ublížilo tomu malému, lebo to bohužiaľ nie je rozhodnutie ala život je gombička, sama matka nie som, preto sa pýtam na názor a pohľad na vec aj matiek tu na MK.
Nemusis volat socialku, dieta by malo dalsi stres. Zavolaj , porad sa so starymi rodicmi, aby dieta aspon docasne zobrali ku sebe. A co otec dietata? Necitala som to cele tak neviem.
Mne príde maximalne nezodpovedne, ze sa im tam čakajú po byte drogy, maly to kľudne môže nejak oliznut zo zvedavosti, ona je psychiatrický pacient, ničia život synovi, ty o tom vieš a do teraz si nič neurobila. Fakt mám pocit, ze len čakáš, kým nastane nejaka tragédia. Synovi nezabezpečí základne potreby, lebo peniaze idu na drogy. Ja by som nemohla v noci poriadne spávať, čo by som sa bála o toho chlapca. Ty to berieš ako niečo extra razantné zavolať socialku, ale z toho, co píšeš ani iné východisko nie je. Alebo chceš žiť cely život s vedomím, keď sa stane nejaka tragédia, ze si nič neurobila, aj keď si mohla? Lebo už iba vyrastať v takej “spoločnosti” je pre dieťa riadna tragédia.
Ja by som volala socialku. Aké vyhliadky má asi ten malý do budúcna? Veľmi malé. Je to ťažká situácia v ktorej som nebola a snáď ani nikdy nebudem ale keď si chce ničiť život je to jej vec. Ale ničí ho aj tomu malému.