moj problem dusim a dusim uz 3 rok.
vyrastala som v rozvedenej rodine - dve segry u mamy, ja s brachom u otca. boli sme na seba hodne viazany, pomahali v pohode i nepohode.
vsetko bolo ok...az pokial sa bracho psychicky zrutil. stala som pri nom (aj ked nas oddelovali stovky km aspon telefonicky) privitala som pred jeho padom jeho novu priatelku, dufala som, ze mu bude pomahat aj ona (uz aj preto, lebo ja som mala v tom obdobi jednu skoro 3 rocnu a druhu 4 mesacnu babiku) vsetko slo v pohode
bola som vela krat prekvapena, ze sa v istych veciach obratil skor na mna, ako na nu (ok, som preda jeho segra), ja som si to aj vazila.
jedneho slnecneho dna nas poctil navstevou a porozpraval veci, ktore by som vedela akceptovat, keby bol v hlbokom stave opilosti (podotykam alkohol nepije) ze som nikdy nestala pri nom, nikdy som mu nepomohla...no a mohla by som pokracovat. rok som mu vypisovala, snazila ho kontaktovat, zial zaujem o stretnutie a vysvetlenie situacie z jeho strany akceptovane nebolo.
Cas letel, poslal nam pozvanku na svadbu. Rozhodol sa zobrat si tu, ktorou si nebol isty.....
(sam mi to povedal) Priznam sa, ze na svadbu som neprisla. (aj ked ma manzel vela krat do toho dokopaval, ze toho budem cely zivot lutovat) ja som cakala rok na to, ze pride, alebo zavola a vysvetli mi len preco mi narozpraval to, co mi narozpraval.
aj po svadbe som ho prosila o dialog -aj koli dcere, ktora nevedela pochopit, preco sme sa prestali stretavat s jej oblubenym strykom......
v zufalstve som napisala (vtedy este nie svagrinej) meil - dozvedela som sa, ze jej bracho zakazal s nami komunikovat a este plno hlupych blabla a zakoncila to vetou, ze jej je tazke komunikovat s niekym, kto nema jej rodny jazyk (onaje nemka - ja zijem 9 rok v rakusku a nemecky som aj s nou hovorila plynule)
bracho odmieta komunikaciu, udajne caka, na moje ospravedlnenie, ktore ma byt urcene teraz uz jeho manzelke -aj ked nechapem zaco-
myslite, ze ma zmysel aby som napisala tej, ktora to podla mna vsetko rozstartovala?
(aby som doplnila...bracho nas tyzden pred exploziou problemu pozval ku sebe - ked sme prisli hrala divadlo radosti, na druhy den sa zbalila a vratila sa az ked pocula, ze odchadzame........)
neznasam neuprimnost, snazila som sa na to zabudnut, no nejako to nejde....
tak ma len napadlo, ze prave zeny vztahy spajaju(vraj mame v tomto viac rozumu, ako nase muzske polovicky)-aspon v rodine. co sa tyka jej hovori to o opaku.
co by ste robili na mojom mieste vy?
ja by som na tu svadbu isla, lebo niekedy musime ustupit, aby ten druhý/mozno po mnohych rokoch/ pochopil, ze predsa sme vtedy my boli v prave a nie on.
v terajsej sit. by som zavolala, stretla sa s nimi a porozpravala. ziadne hadky, krik a podobne. skor zahraj ze ta to vsetko mrzi, aj ked si myslis ine. lebo to bude mozno impulz na spolocnu komunikaciu. niekto musi zacat. ale kto, ked kazdy sa citi ukrivdený??????no a predsa my zeny to vieme najlepsie, co tam po hrdosti, ved je to brat.skus porozmyslat co ma rad z detstva a priniest mu nieco take, albo poslat.
za pokus to stoji,
drz sa
mne sa tak zda ze oni obaja maju nieco proti tebe. ale ani ty sama nevies presne co. nerozumiem tomu.
ak brat trva na ospravedlneni tak vyskusaj a mozno sa vsetko vrati spat a bude vsetko ok. a ak ani potom nebudu voci tebe uprimni, tak uz im zavolaj iba na ich narodeniny a na vianoce. 😝
Holky ste zlate, ze ste napisali.
Co sa stretnutia tyka pokusala som sa o to nie raz. Nadej som videla v pozvani na prve sv.prijmanie dcerky, (bracho je jej krstny) odmietol prist. jej to mam vysvetlit, ako chcem.....
telefonovat sme telefonovali x krat (ohadne inych veci)...ked som narazila na problem skoncilo to tak ako skoncilo. posledne som pocula ironicky smiech z jej strany.
Ja netrvam na tom, aby sa mi ospravedlnenil/li, aj ked hlavne on ublizil viac nez dost, som ochotna ospravedlnit sa - ale musim poznat dovod. Ked to od niekoho pozadujem musim vediet odovodnit aj preco.
Najblbsie na celej veci je - ze bracho so svojou vlastnou rodinnou vobec kontakt nema. vsetkych do radu nas vyskrtol.
maju spolu syna (dal nam to vediet dva tyzdne po jeho narodeni cestou e-mailu)
ona poslala az dva razy - vzdy po jednej foto mojej segre s jednou vetou_
stale uvzaujem ci nenapisat jej.......
mucros, ahoj. no, je to tazke, naozaj neprijemna situacia. myslim si, ze by si jej napisat mala. uz len z toho dovodu, ze o tom uvazujes a ak to neurobis, mozno si budes cely zivot vycitat, ze si to urobit mala a ze by to mohlo vyzerat inak a tak... .. tak jej napis, ale asi od toho vela necakaj. zjavne je tam nejaky problem o ktorom nemas sajn. a mozno prave ona neche, aby si tusila.. ktovie, co v tom je. vyzera to naozaj divne. drzim palce.
jabera dik. stve ma, ze cas tak leti a uz sa nic nevrati spat.
vela krat sa pytam, ze co od toho vstkeho ocakavam? jasne, uz to s brachom nebude nikdy take, ake to bolo.
jedine, co sa chcem dozvediet je dovod, preco sa zachoval a sprave dalej tak, ako sa sprava.........tak jej idem pisat
murcos daj jej tu poslednu sancu a napis jej.poziadaj o vysvetlenie. a ak nezaberie /co na 100% nezaberie/,
tak to nechaj tak, a budes zit s cistym svedomim ze si urobila co si mohla. 😉
myslim ze v tom bude nieco co ani ty netusis, alebo si nieco zle vysvetlili.... 😖 😖
napis ako si dopadla.
tak ja by som to riešila tak, že napíšem aspoň posledný krát a to vysvetlenie požadujem a kde nie je nič tak ani kura nehrabe......
napisem a budem vas informovat. drzpe paste...lebo nie je lahke zit s pocitom ze ste stratili bracha ...aj ked viete, ze je tu.
murcos, niečo podobné je u nás. Odkedy sa môj brat oženil, tak len svokrovci sú najlepší, na rodičov kašle, o mne nehovoriac....ale neriešim to, občas si zavoláme, to je všetko. Pokiaľ si nehodlá priznať on, že nás odstavil na vedľajšiu koľaj, my s tým nič neurobíme. A prečo to robí, tiež nikto z nás nevie.
pastuska, nestve ta to. vies, ja som vyrastala v "rozburanej" rodine.
otec nemal absolutne ziaden kontakt so svojou rodinou, svoje sesternice a bratrancov som videla tusim len raz v zivote, niektorich vobec.....
po skusenosti sme si povedali, ze nechceme miesat rovnaku kasu, ako to robil on (nikdy nehovoril o tom, preco to tak bolo, teda jedina odpoved bola, ze vsetci su hlupy) mrzi ma, ze bracho - vlastne neviem ani ako a preco po nom prebral stafetu. pytam sa len, ci je to zasluhou jeho terapeuta (spominala som, ze sa zruzil), alebo je to len praca jeho vyvolenej. no jo, ak sa to mam dozvediet, dufam, ze sa to dozviem. ak osud chce, ze to vediet nemam, budem sa s tym musiet zmierit......
Murcos, píšeš, že ste ich pozvali na svaté prijímanie , to bola akože tvoja posledná nádej, a oni neprišli, ale zároven píšeš, že ta on pozval na svadbu a ty si tam nešla. Možno sa tým pozvaním tiež pokúšal o zmierenie, ale kedže ty si neprišla.....
nie, darina, v jeho pripade neslo o pokus o zmierenie. kedze okrem mna nemal / a nema kontakt s celou rodinou bral to ako nadej, ze prideme.
co sa tyka prijmania, mala ho bude mat v maji, pozvala som ho aj z toho dovodu, ze si myslim, ze ako krstny otec by mal byt pri veci.
konecne, na dcerinom velkom dni som neckala ze sa bude rozoberat veci...
no ja neviem,napísať im môžeš,ale veľa by som od toho nečakala.A za čo sa máš vlastne ospravedlnovať?Akosi mi nieje jasné,čím si sa teda previnila.Ak vôbec.Akoby si oni na tebe liečili neake svoje komplexy.Ty sa nemôžeš len snažiť a oni nič.Ja by som spravila čiaru za vaším vzťahom,keď to nejde,tak to nejde.Myslím,že budeš vedieť žiť aj bez brata ak to jemu tak vyhovuje.Svet sa nezrúti,máš muža,máš deti,nie si sama,máš pre koho žiť.Niekedy je ťažké vychádzať aj s tou najbližšou rodinou,človeka to mrzí,ale nemôžeš seba ponižovať len aby si vyhovela ich ješitnosti...
macka, nie je to take jednoduche, ako to pises. snazila som sa urobit ciaru. prislo to tak daleko, ze doma o brachovi mam zakazane hovorit. ak sa pytas preco, dovodom bola moja aktivita ku dialogu a vysvetleniu si situacie....bez odozvy. resp. z brachovej strany prislo len ku zamietnutiu, lebo ku dialogu inicioval aj muz.
nie, z hlavy sa to vypustit neda. ked mas od malicka niekoho pri sebe - je ti surodencom - stojite si obaja velmi blizsko a zrazu nevysvetlitelna explozia.....uz som pisala, necakam, ze to bude take, ake to bolo niekedy, pokusam sa len dopatrat po dovode, preco prislo ku az takej zmene. mozno to potrebujem bud na nove mozne rozstartovanie...alebo na definitivne uzatvorenie temy.
vcera som jej napisala, uvidime, aka pride odpoved- mozno aj ziadna. ale aspon to bude o tom, ze som sa o to pokusila aj u nej.
okrem ineho neviem, zaco sa jej mam ospravedlnit....doteraz som sa to nedozvedela.
ako píšeš ani sama vlasne nevieš za čo sa maš ospravedlniť.snažila si sa a nikam to neviedlo.Verím,že to je ťažké vypudiť niekoho z mysle,zo srdečka,ale niekedy to je jediná možnosť aby si sa mohla posunúť ďalej.
to by som asi musela navstivit nejakeho "odblokovaca" ktory by ho mne - teda vlastne celej rodine vygumoval z mozgu. ale som presvedcena, ze som na tomto svete neni jedina, ktorej sa z neviem akej priciny otocil surodenec chrbtom.
murcos ja si myslim ze ziadne nedorozumenie by vas s bratom nemalo od seba odtrhnut.. hoci aj za cenu ze si v prave, on to mozno cele vidi inak, tu ide o vela.. podla mna je jedno kto urobil chybu, ved rodina je to jedine co mame.. pri tomto nedorzumeni pridem o brata, nabuduce nieco vyskoci zo sestrou, tiez s nou prestanem komunikovat, a kto nam napokon ostane? ponimam to skor vseobecne, prepac 😉
ku koncu ma zmiatlo to, co si pisala ze nevesticka sa zdekovala a vratila au ked vedela ze ste odisli... nestretavate sa s nimi kazdy den, podla mna sa porozpravajte, urovnajte to.. a nech si dotycna robi co chce, v prvom rade ti ide predsa o vztah s bratom..
tod moj nazor